Ako by strany zmenili školstvo? (veľká predvolebná anketa)

V týždni, keď učitelia štrajkujú, sme sa opýtali ôsmich politických strán, čo by urobili v školstve a ako by ho chceli zlepšiť. Žiadali sme jasnú odpoveď, keď to šlo, tak áno alebo nie.

Do volieb budeme pokračovať aj v oblastiach ako zdravotníctvo, korupcia či podnikanie.

 

O koľko by sa mali zvýšiť platy učiteľov za predpokladu, že pred voľbami už nedôjde k navýšeniu?

Smer

–
Ministerstvo plánuje v spolupráci so stavovskými organizáciami a s odbormi predstaviť model postupného navyšovania prostriedkov na platy, na sume sa s nimi dohodne.

Sieť

O 30 percent do roku 2020.
Toto číslo sa vzťahuje na platy učiteľov aj na celkové zvýšenie prostriedkov do školstva.

KDH

–
Navýšenie finančných prostriedkov na priemer OECD máme v schválenom Základnom programe KDH aj vo volebnom.

Most-Híd

–
Platy by sa mali zvýšiť najmä začínajúcim učiteľom.

OĽaNO

Každý rok o 10 percent.
Jeden z 23 záväzkov v Zmluve so Slovenskom je prísľub, že zvýšime platy učiteľov každý rok o 10 percent počas nasledujúcich štyroch rokov, ak budeme súčasťou vládnej koalície.

SNS

–
Konkrétne čísla sú v slušnom štáte otázkou spoločenského konsenzu.

SaS

O 230 eur.
O 140 eur v roku 2016, o ďalších 90 v roku 2017, tak ako požadujú štrajkujúci učitelia.

Aký by mal byť nástupný plat učiteľov základných a učiteľov stredných škôl? (dve čísla)

Smer

–
Ministerstvo plánuje v spolupráci so stavovskými organizáciami a s odbormi predstaviť model postupného navyšovania prostriedkov na platy, na sume sa s nimi dohodne.

Sieť

O polovicu vyšší v oboch prípadoch.

KDH

Dorovnanie platov učiteľov na úroveň priemeru OECD, teda z 0,4 na 0,9 priemeru vysokoškolsky vzdelaných ľudí v krajine, je nevyhnutnosť.

Most-Híd

861 eur,
mali by sa približovať priemernému platu v národnom hospodárstve.

OĽaNO

861 eur,
na úrovni priemernej mzdy v hospodárstve.

SNS

V súčasnosti od 670 do 790 eur podľa regiónu, v Bratislave 900 eur.
Mal by zodpovedať priemeru nástupných platov absolventov VŠ s porovnateľnými nárokmi na odbornosť a vyťaženosť.

SaS

850 eur/850 eur
S možnosťou výrazného rastu v závislosti od kvality vzdelávania.

SMK

Minimálne o 800 – 900 eur.
Nástupný plat je len jedna zložka, oveľa dôležitejšie je, či existuje možnosť napredovania. Treba preto vytvoriť taký atraktívny model kariérneho rastu, vďaka ktorému získame pre toto povolanie najtalentovanejších jedincov, schopných uskutočniť ozajstné reformy vo vzdelávaní.

Prečítajte si

Čo sľubujú strany v zdravotníctve (veľká predvolebná anketa)

 

Ste za zavedenie povinnej predškolskej dochádzky?

Smer

–
Ministerstvo školstva rozširuje kapacity materských škôl, kde v rámci prvej a druhej výzvy bolo vyčlenených 14,5 mil. eur. Po zabezpečení dostatočných kapacít je možné začať hovoriť o povinnej predškolskej dochádzke.

Sieť

Áno,
plánujeme zavedenie prípravného ročníka pre všetky 5-ročné deti, v povinnom režime pre deti z menej podnetného sociálneho prostredia.

KDH

Nie.
Rešpektujeme slobodu rodičov pri výbere vzdelávacej cesty. Chceme vytvoriť dostatočný počet kapacít na predškolskú prípravu pre deti od 3 rokov.

Most-Híd

Áno,
pokiaľ bude dostatok miest.

OĽaNO

Áno.
Posledný ročník materskej školy by mal byť povinný ako príprava na ZŠ. V prípade detí z rizikového rodinného prostredia (neukončené základné vzdelanie, kriminalita, závislosť rodičov…) sme za zavedenie povinnej škôlky už od troch rokov.

SNS

Nie.
Najmä pre deti z marginalizovaných skupín je predškolská výchova významným prínosom. Deťom vyrastajúcim v zdravom rodinnom prostredí postačuje aj krátke adaptačné obdobie na osvojenie si špecifík práce a života v kolektíve.

SaS

Nie.
Sme za zavedenie prípravného ročníka ZŠ od piatich rokov veku.

SMK

Áno.
Keďže osobnosť i správanie človeka sa najvýznamnejšie formuje práve v prvých šiestich rokoch života, je dôležité, aby deti boli zaradené do programov komplexnej starostlivosti. K tomu však potrebujeme dostatok kapacít materských škôl.

 

Na aké tri predmety by mali základné školy klásť dôraz?

Smer

–
Na túto otázku nie je možné stručne odpovedať. Každý z vyučovaných predmetov má za cieľ žiakov oboznámiť s danou problematikou, ktorej zvládnutie potrebujú pre svoj ďalší rozvoj.

Sieť

Výučba materinského jazyka, schopnosť pracovať s informáciami a informačnými technológiami.

KDH

Škola má pripraviť žiaka pre život. Nie je to o kladení dôrazu na jednotlivé predmety, skôr na zacielenie obsahu učiva tak, aby bol aktuálny (najmä odborné vzdelávanie) a umožnil absolventovi uplatniť sa na trhu práce a byť úspešným v živote.

Most-Híd

Matematika, materinský jazyk, angličtina.

OĽaNO

Jazyky, prírodné vedy, rozvoj mäkkých zručností (schopnosť kriticky myslieť, kreativita, analytické zručnosti, komunikačné schopnosti…).

SNS

Zjednodušene povedané slovenský jazyk, matematika, biológia.
Rozvíjať schopnosť sociálnych interakcií (komunikácia, etika, jazyková príprava), rozvíjať schopnosť systémového myslenia (logika, matematika), rozvíjať oblasti základného poznania (prírodné a humanitné vedy).

SaS

Vnútorná motivácia, kritické myslenie, riešenie problémov.
Dnes sú oveľa dôležitejšie kompetencie ako obsah predmetov, informácie si žiaci nájdu kdekoľvek.

SMK

Nie je možné určiť takéto poradie.
Svojím spôsobom každý predmet je dôležitý. Podstatné je, aby pozitívne prispel k formovaniu osobnosti, aby každý absolvent školy bol schopný riešiť problémy, ktoré sa mu postavia do cesty.

 

Dajú sa v školstve nájsť rozpočtové rezervy prepúšťaním zamestnancov a zatváraním malotriedok?

Smer

–
Ministerstvo školstva neplánuje plošné zatváranie malotriedok. Rezervy je možné nájsť napríklad racionalizáciou siete škôl v niektorých lokalitách (najmä SOŠ v mestských aglomeráciách)

Sieť

–
Oveľa dôležitejšie je hľadať rezervy v spôsobe čerpania eurofondov a v účelnej reorganizácii stredných odborných škôl.

KDH

–
Najskôr treba urobiť poriadok v štatistikách, ktoré budú odzrkadľovať skutočný stav v školstve. Školstvo je rozdelené do viacerých rezortov a má viacero priamo riadených inštitúcií. Malotriedky sú často veľmi dôležitou súčasťou „života“ obce. Pri rušení škôl treba postupovať citlivo a v intenzívnej komunikácii so zriaďovateľom.

Most-Híd

Nie,
sú oveľa väčšie problémy školstva.

OĽaNO

Nie.
S takouto analýzou by mal prísť minister školstva Draxler… Rezervy však vidíme v optimalizácii siete škôl a v mnohých predražených projektoch v rezorte. Rozpočtované prostriedky v školstve by mali lepšie zodpovedať skutočným potrebám škôl.

SNS

Už ani nie.
Naopak, treba v triedach pracovať s menšími počtami žiakov a usilovať sa o individuálnejší prístup k deťom, zodpovedajúci ich osobitosti.

SaS

Áno.
Treba to však robiť citlivo a súčasne s municipalizáciou malých obcí.

SMK

Nie.
Nikto nemá ani predstavu o tom, koľko sa ušetrí zatváraním malých škôl. Takýto administratívny zásah do školskej siete spôsobí značné škody a negatívne ovplyvní budúcnosť najmä menších obcí na Slovensku, kde škola je jedinou kultúrnou inštitúciou. Preto urobíme všetko za zrušenie ustanovenia o minimálnych počtoch, ktoré mali byť súčasťou nového (a nakoniec nevypracovaného) modelu financovania, aby o osude školy mohla rozhodovať jedine samospráva.

 

Zrušili by ste decentralizáciu škôl, o ktorých teraz rozhodujú starostovia a župy, a vrátili základné a stredné školy pod ministerstvo školstva?

Smer

Ministerstvo školstva plánuje po voľbách otvoriť politické rokovania týkajúce sa práve určitého zjednocovania kompetencií.

Sieť

Nie.
Župy považujeme za málo funkčný prvok a jednou z našich ambícií je komunálna reforma. V závislosti od nej bude treba nastaviť aj školskú sústavu, určite však nie na úkor autonómie škôl a v prospech direktívneho riadenia ministrom.

KDH

Áno.
Decentralizáciu podporujeme, lebo riadenie a fungovanie zariadení a škôl je bližšie k občanovi. Treba však upraviť model financovania tak, aby bol efektívnejší, transparentný a peniaze určené pre školy boli skutočne školám a školským zariadeniam pridelené.

Most-Híd

Nie.

OĽaNO

Nie.

SNS

Nie.
Ak štát zodpovedá za to, že v každom regióne má mať dieťa dostupné vzdelávanie v rovnakej kvalite, musí mať na to vytvorenú centrálne fungujúcu štruktúru.

SaS

Áno.
Zároveň je potrebné zvýšiť autonómiu a rozhodovacie kompetencie samotným školám a ich vedeniu.

SMK

Nie.
Sme za posilnenie samosprávneho princípu. Nevidíme dôvod na to, aby školy boli zoštátnené.

 

Majú Rómovia z osád rovnakú šancu na vzdelanie ako deti z majority?

Smer

Áno.

Sieť

Nie.
Formálne áno, v realite nie.

KDH

Áno.
Z platnej legislatívy majú všetci občania rovnakú šancu na vzdelanie. Niektoré skupiny detí, najmä z vylúčených komunít, však vzhľadom na málo podnetné prostredie nemajú vytvorené podmienky na plnohodnotné vzdelanie.

Most-Híd

Nie.

OĽaNO

Nie.

SNS

Nie.
Spôsob života rodičov v osadách ich o mnoho oberá.

SMK

Nie.
Treba urobiť všetko, aby sa rozdiely zmenšovali.

 

Zrušili by ste špeciálne školy?

Smer

Nie.

Sieť

Nie.
Chceme však výrazne zmeniť dnešné proporcie tak, aby v bežných školách bolo vítaných čo najviac detí.

KDH

Nie.
Špeciálne školy sú v odôvodnených prípadoch veľmi potrebné, preto sme za ich zachovanie.

Most-Híd

Nie.

OĽaNO

Nie.
Ale veľa detí tam nepatrí.

SNS

Nie.
Niektoré deti, bohužiaľ, špeciálnu starostlivosť potrebujú. Nie všetky je možné integrovať do štandardných tried.

SaS

Nie.
Majú však ostať len pre deti s vážnym zdravotným postihnutím.

SMK

Nie.
Špeciálne školy majú svoje opodstatnenie v školskom systéme. Problémom však je, že sú v nich aj deti, ktoré tam nepatria. Dôraz treba klásť na presné stanovenie ich diagnózy. Pre deti so špeciálnymi potrebami môže mať násilná inklúzia aj negatívny dosah.

 

Koľko vysokých škôl a ktoré treba podľa vás zrušiť?

Smer

–
Je potrebné prečistiť vysokoškolské prostredie tak, aby ostali len tie, kde je jasná kvalita.

Sieť

–

Takto od stola nemá žiadny menný zoznam zmysel. Systém ako taký totiž dnes produkuje dopyt po dokladoch o vzdelaní namiesto vzdelania samého. Infláciu vysokých škôl považujeme za problém najmä preto, že nepomáha kvalite vysokoškolského vzdelávania. Bezhlavé rušenie škôl však nepomôže, ak v systéme zostanú zle nastavené motivácie, v nich treba spraviť poriadok.

KDH

–
O zrušení vysokých škôl sa veľa hovorí. Rušili sa niektoré detašované pracoviská, ponuka škôl však stále prevyšuje dopyt. Akreditácia škôl podľa medzinárodných pravidiel a zavedenie kritérií pre fungovanie a financovanie VŠ prinesú prirodzenú selekciu.

Most-Híd

–
Je ich viacero.

OĽaNO

–
Rozhodnutiu musí predchádzať podrobná analýza a diskusia o kvalite výstupov našich vysokých škôl. Vždy budú horšie a lepšie školy, ale musíme zamedziť, aby existovali veľmi zlé školy.

SNS

–
Možno by pomohlo príbuzné školy pozlučovať a vytvoriť prehľadnejšiu štruktúru vysokých škôl s väčším dôrazom na kvalitu vzdelania ako na počty poslucháčov.

SaS

–
O tom nech rozhodne nezávislá akreditačná komisia. Najprv ju treba zriadiť.

SMK

–
Bez hlbšej analýzy situácie nie je možné rozhodovať o osude žiadnej vysokej školy.

 

Kto je vaším kandidátom na ministra školstva?

Smer

–
Táto otázka je otvorená, všetko závisí od povolebných rokovaní.

Sieť

Zuzana Zimenová

KDH

V hnutí nie je konkrétne menovaný kandidát na ministra školstva. Máme vytvorený tím expertov, ktorý pracuje v portfóliu podpredsedníčky Miroslavy Szitovej.

Most-Híd

–
Dôležitý je program, nie kreslá.

OĽaNO

Na kandidátku sme zaradili viacero výborných učiteľov, napríklad viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov Miroslava Sopka alebo statočného učiteľa Ota Žarnaya. Ministrom by mal byť však ten, kto získa najväčšiu dôveru všetkých koaličných partnerov.

SNS

–
V civilizovaných krajinách sa predstavujú kandidáti vo vhodnom čase. Až volebné výsledky nám ukážu, ktoré strany dostanú oprávnenie spravovať štát a predstaviť svojich nominantov do funkcií.

SaS

Martin Poliačik.
Debatu o konkrétnych nominantoch nám umožní až volebný výsledok.

SMK

– 
Touto otázkou sa budeme zaoberať až po voľbách. Pokiaľ SMK dostane takúto ponuku, určite sa nájde medzi odborníkmi v rámci strany vhodný kandidát aj na tento post.