Lekári v Česku predpisujú návykový Neurol aj bez vyšetrenia. Problémy s liekmi na úzkosť má v krajine milión ľudí
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Na adiktologickej klinike pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice sa liečia aj ľudia, ktorí berú až sto tabliet Neurolu denne. Taká dávka lieku proti úzkosti by bežného človeka zabila, pre niekoho je však potrebná na to, aby vôbec vstal z postele.
„Niektorí naši pacienti berú extrémne množstvo týchto liekov. Ich organizmus si postupne zvykol na väčšie a väčšie dávky, ktoré potom už pre nich nemajú pôvodný tlmiaci efekt, ale umožňujú im, aby nejako fungovali,“ hovorí primár kliniky Petr Popov.
Medzi závislými od týchto liekov výrazne prevládajú ženy.
„Ženy považujú lieky predpísané lekárom za menej nebezpečné než nelegálne drogy. Nepôsobí to tak dramaticky, keď majú v kabelke blister s liekmi, než keby v nej mali fľašu alkoholu alebo vrecko s drogou,“ hovorí Popov.
V Česku každý rok zomrie na predávkovanie sa psychoaktívnymi liekmi približne 40 ľudí. Najčastejšie ide práve o benzodiazepíny, teda lieky na upokojenie, ktoré sú najrizikovejšie, pretože ich užíva najviac pacientov.
Spotreba týchto liekov je vysoká. Do českých lekární sa vlani dostalo dokopy 38 miliónov dávok benzodiazepínov, v prepočte na jedného človeka vychádza spotreba na 4,3 dennej dávky.
Lieky bez osobnej návštevy
Lieky proti úzkosti môžu predpísať nielen psychiatri, ale aj všeobecní lekári. Niektorí z nich pritom posielajú recepty na tieto lieky bez toho, aby pacienta videli, nehovoriac o absencii vyšetrenia.
„Minulé leto mi úplne došli sily krátko po tom, čo som musela súdnou cestou začať riešiť, že mi otec prestal platiť alimenty. Jedného dňa som sa úplne zložila, nebola som schopná vstať z postele, ísť si po jedlo. Vôbec nič,“ opisuje svoju nedávnu skúsenosť 22-ročná Ivana z Prahy.
Pretože na vyšetrenie u psychiatra by čakala tri mesiace, po konzultácii so svojou terapeutkou sa obrátila na všeobecnú lekárku. Tá jej len na základe telefonického hovoru poslala elektronický recept na antidepresíva a tiež „niečo na spanie“.
„Až po vyzdvihnutí receptu v lekárni som si všimla, že druhé balenie je Neurol,“ hovorí Ivana.
Najväčší problém vníma v tom, že ju
