Fico a fakty sa nemajú radi

Skúsenosť potvrdzuje, že aký je predseda vlády právnik, taký je aj matematik. Po niekoľkých cynických odkazoch štrajkujúcim učiteľom sa v utorok obmedzil len na čísla. Lenže pritom znova nehovoril pravdu. To, že sa zlým matematickým výpočtom prepracoval k približne správnemu údaju o tom, o koľko percent (podľa Roberta Fica 50) za jeho dvojnásobného vládnutia narástli platy učiteľov, je len drobnosť. Horšie je, že si pripisuje aj časť rastu, ktorá mu „nepatrí“.

Premiér tvrdí, že za Ivety Radičovej „bolo nulové zvýšenie platov“. Svojej druhej vláde naopak pripisuje zásluhu na 22-percentnom zvýšení učiteľských miezd. „Sľubujú hory-doly, nepodajú ani pohár vody, typické pre slovenskú opozíciu,“ dodal Robert Fico.

Problém je v tom, že si súčasný premiér neoprávnene privlastňuje aj zvýšenie platov k 1. januáru 2012, ktoré však dohodla Radičovej vláda a v rozpočte schválil parlament, v ktorom mali väčšinu súčasné opozičné strany. Školskí odborári ani vtedy neboli spokojní s vyrokovaným rastom miezd o 5,7 percenta, ale aj tak nie je pravda, že by im za Radičovej nepridali. Fico to však ignoruje. Od 4. apríla 2012 predsa vládol on. Lenže ak si prisvojil bezmála šesťpercentný rast za svojej predchodkyne, mal by niečo ubrať z 22 percent, ktoré vraj zariadila jeho vláda. Na pohľad je to malichernosť, ukazuje však, ako je predseda Smeru notoricky neschopný používať pravdivé fakty.

Je takmer isté, že aktuálny štrajk pred voľbami k ničomu nepovedie. No frustráciu jeho účastníkov môže ešte viac zhoršiť uvedomenie si, že aj po nich budú o svojich predstavách vyjednávať s človekom, ktorý ak aj náhodou vedome neklame, tak je prinajmenšom veľmi nepresný a demagogický.