Miro Kern
S blížiacimi sa voľbami narastá počet ľudí, ktorí chcú demokraciu v trochu inej podobe než tá, čo je v krajinách západnej Európy a momentálne na Slovensku.
Agentúra Ipsos už šesť sondáží po sebe od marca 2023 meria vzťah spoločnosti k demokracii. Respondenti hodnotia šesť výrokov súvisiacich s demokraciou, ktoré navrhol think-tank Globsec. Pribúda ľudí, ktorých aj Ipsos označuje za „antidemokratov“: ich podiel vyčíslil na 25 percent populácie.
Koho to ťahá do ruskej sféry vplyvu
Vývoj od marca ukazuje, že pribúda napríklad ľudí, ktorým by neprekážal návrat do ruskej sféry vplyvu, a tých, ktorí hovoria, že oslobodenie v roku 1945 dalo Sovietskemu zväzu nárok zostať v Československu ďalších 40 rokov.
Tieto výsledky môžu byť vysvetlením toho, prečo sa pred voľbami darí proruským a antidemokratickým stranám – Smeru a SNS – a, naopak, klesá Hlas, ktorý sa v týchto otázkach skôr drží prozápadnej a prodemokratickej cesty.
Pri otázke, či „musíme zabrániť tomu, aby nás Rusko znovu dostalo do sféry svojho vplyvu“, bolo proti až 30 percent opýtaných, čo je od marca nárast.
Ukazuje sa, že strany, ktoré majú proruských politikov, majú aj proruských voličov.
Návrat do ruskej sféry vplyvu neodmieta až 48 percent voličov Smeru, 61 percent voličov Republiky a až 68 percent voličov SNS.
Pri voličoch Hlasu Petra Pellegriniho vidno zásadný rozdiel k postoju k Rusku, do sféry vplyvu Vladimira Putina by sa rado dostalo 27 percent z nich.
Mnohí veria, že komunisti nepotláčali slobodu a že Sovieti mali právo nás ovládať
Viaceré otázky v prieskume sa týkajú Ruska či Sovietskeho zväzu.
Až 31 percent voličov nesúhlasí s výrokom, že „štyri desaťročia vlády komunistickej strany riadenej z Moskvy priniesli ľuďom a Slovensku potlačenie slobody a demokracie“.
S výrokom nesúhlasí až 57 percent priaznivcov Smeru a napríklad aj pri tejto otázke sa ukázal istý hodnotový rozdiel medzi voličmi tejto strany a Hlasu (s výrokom nesúhlasí 32 percent voličov Hlasu).
S týmto výrokom nesúhlasí 45 percent priaznivcov Republiky a 56 percent voličov SNS. Pri ostatných stranách sú tieto čísla výrazne nižšie.
Takmer štvrtina ľudí zasa hovorí, že Sovietsky zväz mal právo zostať 40 rokov na našom území za to, že oslobodil našu krajinu počas druhej svetovej vojny.
Keď si však odpovede rozmeníme na drobné, nárok Sovietskeho zväzu zostať na našom území 40 rokov ako odmenu za oslobodenie podporuje až 33 percent voličov Smeru a Republiky, ale aj 39 percent priaznivcov Sme rodina. Aj tu vidieť rozdiel v elektoráte Smeru a Hlasu – s výrokom súhlasí len 18 percent priaznivcov strany Petra Pellegriniho.
Podľa akých otázok rozdelili ľudí na demokratov a antidemokratov
Agentúra Ipsos sa od marca respondentov pýta, či súhlasia s nasledujúcimi výrokmi:
- Demokracia ako systém založený na rovnosti, ľudských právach, slobodách a rovnosti pred zákonom je pre moju krajinu dobrá.
- Mať silného a rozhodného lídra, ktorý sa nemusí zaťažovať s parlamentom a voľbami, by bolo pre Slovensko dobré.
- Štyri desaťročia vlády komunistickej strany riadenej z Moskvy priniesli ľuďom a Slovensku potlačenie slobody a demokracie.
- Oslobodenie Slovenska vojskami Sovietskeho zväzu v roku 1945 dalo Sovietskemu zväzu nárok ostať na Slovensku počas ďalších 40 rokov.
- Musíme zabrániť tomu, aby nás Rusko znovu dostalo do sféry svojho vplyvu.
- Je dôležité komunikovať s ľuďmi, ktorí na veci nemajú rovnaký názor ako ja.
Na základe odpovedí označili takmer 27 percent ľudí za demokratov, 25 percent za antidemokratov, takmer 33 percent za takých, ktorí súhlasia so všetkým, a necelých 15 percent za tých, čo nesúhlasia so všetkým.
Ako to je s autoritatívnym vodcom
Podľa prieskumu už 56,5 percenta opýtaných rozhodne alebo skôr súhlasí s výrokom, že „mať silného a rozhodného lídra, ktorý sa nemusí zaťažovať s parlamentom a voľbami, by bolo pre Slovensko dobré“ – a to je nárast od marca o takmer 5 percentuálnych bodov.
Problémom však je, že silný a rozhodný líder bez kontroly parlamentu a bez legitimity, ktorú získava voľbami, je skôr znakom autoritárskych režimov a nie demokracie západného typu.
Neznamená to, že väčšina Slovenska chce autokrata a potlačiť demokraciu – môže ísť o výkyv v meraní, niektorí respondenti nemuseli otázku jasne pochopiť.
Navyše jasná väčšina respondentov (takmer 75 percent) stále hovorí, že „demokracia ako systém založený na rovnosti, ľudských právach, slobodách a rovnosti pred zákonom je pre moju krajinu dobrá“.
V prípade tejto otázky je zaujímavé sledovať predovšetkým trend a to, že s blížiacimi sa voľbami sa k súhlasu s autoritatívnym lídrom prikláňa viac ľudí.
Podobnú otázku týkajúcu sa autoritatívneho lídra v minulosti kládla pre organizáciu Globsec aj agentúra Focus. V roku 2020 chcelo autoritatívneho lídra 25 percent opýtaných, v roku 2021 to bolo 38 percent a v roku 2022 už 49 percent. Pre metodické rozdiely však tieto výsledky nemožno priamo porovnávať s výsledkami agentúry Ipsos. V minulosti totiž dali respondentom dve možnosti – silného a rozhodného lídra alebo podporu liberálnej demokracie.
Silného lídra bez demokratickej kontroly chcú teraz v prieskume Ipsosu hlavne voliči populistických a proruských strán a aj pri nich vidieť vývoj. Medzi voličmi Smeru od marca stúpol podiel ľudí, ktorých to ťahá k autoritatívnemu lídrovi, z 54 na 66 percent.
Silná túžba po lídrovi je aj medzi voličmi Hlasu – dohromady ide až o 63 percent z nich – a Republiky (75 percent). Silného lídra bez demokratickej kontroly chce aj polovica priaznivcov OĽaNO, dve tretiny priaznivcov Sme rodina či štyria z desiatich voličov PS a viac ako tretina priaznivcov SaS.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
