Problém autobusového spojenia medzi Rajkou a Bratislavou odhalil spory medzi domácimi a prisťahovalcami

Rajka, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Bratislavy, na maďarskej strane hranice, sa počas uplynulých takmer dvadsiatich rokov stala miestom nezvyčajného pokusu. Tisíce Slovákov sa dobrovoľne podujali na menšinový život v maďarskej obci – takto reagovali na ceny nehnuteľností v Bratislave, ktoré sa pre mnohých stali nedostupnými.

Z maďarskej dediny je tak dnes už mestečko so slovenskou väčšinou, čo pre miestnych nastoľuje množstvo nových otázok. S časťou z nich sa im podarilo popasovať, iné však dodnes vzbudzujú napätie.

Komunálne voľby v Maďarsku, ktoré budú v júni budúceho roka, by mohli pre Rajku predstavovať zlom: po prvý raz môže kandidovať na post starostu osoba, ktorá pochádza z radov prisťahovalcov, a do obecného zastupiteľstva budú tiež kandidovať aj slovenskí občania.

Práve preto sa problém autobusového spojenia Bratislava – Rajka stal už politickou témou a vyniesol na povrch aj iné otázky, ktoré sa počas rokov nahromadili medzi pôvodnými obyvateľmi Rajky a prisťahovalcami.

Nie sú to problémy s etnickým pozadím – hoci aj jazyková bariéra v nich veľakrát zohráva úlohu –, a časť miestnych zdôrazňuje, že v Rajke nie je národnostný konflikt. No zároveň sa v miestnej politike objavili aj slovensko-maďarské spory a maďarskí extrémisti začali huckať proti Slovákom na okolí.

Napunk sa rozprával s viacerými obyvateľmi Rajky, aby zistil, o čom je v skutočnosti kauza linky Bratislava – Rajka a či sa v najbližšom období situácia medzi prisťahovalcami a pôvodnými obyvateľmi môže zhoršiť.

Linka č. 801

Samospráva v Rajke začala v júli zbierať podpisy za obnovenie autobusovej linky Rajka – Bratislava, ktorá bola zrušená v máji 2021. Petíciu spustili po tom, ako minimálne rok a pol neúspešne žiadali na oboch stranách hranice, aby im pomohli. Autobus premával z Bratislavy za hranice od roku 2010 ako rozšírenie mestskej dopravy. S autobusom č. 801 sa dalo dostať až do centra Bratislavy. Neskôr sa to zmenilo a autobus chodil už len po Rusovce, odkiaľ sa do centra dalo dostať už len s prestupom.

Počas covidu v roku 2020, keď boli hranice hermeticky uzavreté, premávku na tejto linke prerušili. Neskôr vysvitlo, že Dopravný podnik Bratislava túto linku už nechce prevádzkovať, a na jar v roku 2021 ju aj zrušil.

Prisťahovalci, ktorí sú stále spätí s Bratislavou, sa odvtedy snažia dosiahnuť, aby mali opäť autobus. Od zrušenia spoja je v Rajke ešte viac obyvateľov, ktorým by sa spojenie s Bratislavou zišlo.

Z maďarskej dediny zmiešané mestečko

Rajka sa za posledné takmer dve desaťročia stala jedným z najdynamickejšie rastúcich obcí v Maďarsku. Slovensko a Maďarsko vstúpili do Schengenského priestoru v decembri 2007 a zrušenie hraničnej kontroly otvorilo dvere tým, ktorých do Maďarska lákali nižšie ceny nehnuteľností. Rajka mala pred vlnou hromadného prisťahovania 2500 obyvateľov, do roku 2008 sem prišlo zo Slovenska približne 400 nových obyvateľov. Celý proces sa následne zrýchlil v nasledujúcich rokoch počet obyvateľov obce niekoľkonásobne stúpol.

Naozaj významnú zmenu priniesla pandémia covidu v marci 2020. Keďže hranice boli uzatvorené, slovenskí občania žijúci v Rajke boli odrezaní od Bratislavy. Vtedy si niekoľko tisíc obyvateľov požiadalo v Maďarsku o tzv. adresnú kartu, ktorá ich oprávňovala na využívanie miestnych služieb.

A tak narástol počet obyvateľov Rajky na súčasných približne osemtisíc. Z toho je pôvodných obyvateľov sotva dvetisíc a takmer šesťtisíc ľudí sem prišlo zo Slovenska.

Viacerí spomedzi miestnych hovoria, že pred covidom nebolo nijaké zvláštne napätie medzi prisťahovalcami a pôvodnými obyvateľmi, no v uplynulých rokoch sa na povrch dostali problémy, po ktorých sa začala intenzívnejšia diskusia v súvislosti s kauzou autobusového spojenia.

Rodinné domy sú trikrát lacnejšie ako v susedstve

Jednou z tém kampane pred komunálnymi voľbami v Rajke bude aj to, kto dokáže získať späť linku do Bratislavy, myslí si realitný agent Jozef Olczár, ktorý počas uplynulých rokov sprostredkoval v Rajke množstvo nehnuteľností.

Podľa Olczára mnohých odstraší od presťahovania sa do Rajky práve absencia autobusovej linky. „Poznám aj takých, ktorí sa kvôli tomu presťahovali naspäť do Bratislavy,“ hovorí Olczár pre Napunk.

Do Maďarska ešte stále prichádza veľa mladých, ktorí by chceli bývať v rodinnom dome. V Rajke sa dá kúpiť už za 200- až 210-tisíc eur štvorizbový rodinný dom s rozlohou 100 metrov štvorcových, kým v Rusovciach vychádza podobná nehnuteľnosť na 600- až 700-tisíc.

Podľa Olczára je práve preto Rajka medzi Slovákmi ešte stále rovnako populárna ako pred rokmi. Jediný problém býva s hypotékou, ktorá sa rieši pre zahraničných občanov ťažko. Na prisťahovalcov sa nevzťahuje ani podpora pre rodiny od maďarského štátu ako napríklad na podporu bývania či pri očakávaní potomka.

Autobus bol dobrý, ale aj nie

Viacero našich miestnych zdrojov uviedlo, že veľká časť prisťahovalcov do Rajky dochádza autom. Jozef Havran, ktorý v súčasnosti už nežije v Rajke, ale vlastní tam ešte nehnuteľnosť, pre Napunk povedal, že autobus uľahčoval hlavne to, aby mohli ostať ľudia v Bratislave dlhšie, napríklad kvôli zábave. Bolo však nepohodlné, že v poslednom období chodil tento autobus len po Rusovce, po mestskú časť Bratislavy, ktorá susedí s Rajkou.

S autobusovou linkou bol podľa Havrana problém ten, že v Rajke nezachádzal úplne až na sídlisko na jej druhom konci, kde žije veľká časť Slovákov. Možno preto neboli tieto spoje príliš využívané, dodáva.

Havran hovorí, že on by si v Rajke nekúpil byt, ak by nemal auto. Vodiči majú s Bratislavou veľmi dobré spojenie, keďže tieto dve mestá spája nielen cesta, ale aj diaľnica.

Havran, ktorý hovorí po maďarsky, nepociťoval napätie počas všedných dní v komunikácii medzi miestnymi v obchodoch či na úrade. „Neviem však, aké je to, keď sa niekto pokúša so slovenčinou,“ hovorí.

Problémy na ihrisku

Ďalšia z obyvateľov, ktorá sa sem prisťahovala ako Maďarka žijúca na Slovensku, Szilvia Kosár Nyers, sa pre Napunk vyjadrila, že absencia autobusovej linky nepredstavuje problém ani pre nich. „Ak ide niekto bývať do zahraničia, nech ráta s tým, že bude potrebovať auto.“ Keď ich deti dokončia škôlku v Rajke, plánujú ich zapísať do školy v Bratislave.

Szilvia Kosár Nyers viedla dvojjazyčný, maďarsko-slovenský klub pre mamičky v Rajke, ktorého cieľom bolo viac zblížiť Maďarov a Slovákov. Tí z Maďarska sa však držali v úzadí, prichádzali skôr Slováci, ktorí si chceli precvičiť maďarčinu. Jazyková bariéra podľa nej vytvára nepríjemné situácie aj medzi mamičkami. Ak sa napríklad na detskom ihrisku dostanú do konfliktu slovenské a maďarské dieťa, rodičia to pre jazykovú bariéru nie vždy vedia riešiť. „Maďarské mamičky preto radšej na ihrisko ani nechodia.“

Prísľub Bratislavského kraja

Späť ku kauze autobusu. Viacerí spomedzi slovenských prisťahovalcov sa snažili podniknúť kroky v záujme obnovenia spoja. Jedným z nich bol Róbert Ploczek, ktorý sa aktívne podieľa na miestnom verejnom živote.

Podľa Ploczeka sa medzi takmer šiestimi tisícami Slovákov, ktorí žijú v Rajke, nájdu mnohí, ktorým autobus chýba a snažia sa ho vybaviť po viacerých líniách. Keďže to vybavovali toľkí, podľa Ploczeka to už začalo liezť na nervy aj príslušným úradom. „Problémom je, že túto vec nedokážeme riešiť spoločne,“ hovorí.

Aj on osobne bol u Juraja Drobu, predsedu Bratislavského kraja, ktorý mu podľa neho prisľúbil, že záležitosť vyrieši. Droba mu povedal, že by stačilo, ak by maďarská strana prispela jednou tretinou na potrebné prevádzkové náklady. V tomto bode sa však celá vec zasekla.

Ploczek hovorí, že nadviazal kontakt aj s maďarskou župou Győr–Moson–Sopron, kde mu povedali, že s nimi nikto autobusovú linku neriešil.

„Vidieť, že nie je v záujme maďarskej strany obnoviť autobusové spojenie. Zdá sa však, že to nechcú vybaviť ani slovenskí politici,“ myslí si Ploczek, podľa ktorého sa nájdu ľudia, ktorí sa kvôli absencii autobusu presťahujú naspäť na Slovensko. A mnohí prejdú každý deň pešo do Rajky od poslednej autobusovej zastávky z mestskej časti Bratislava-Čunovo.

Vybavovanie sa zaseklo

Napunk oslovil aj Vinceho Kissa, primátora Rajky, ktorý nereagoval ani na e-maily, ani na telefonáty. Podarilo sa nám však zastihnúť Eriku Čermákovú, ktorá pracuje v Bratislave ako finančná analytička a spolu s partnerom sa do Rajky presťahovali zo Slovenska pred desiatimi rokmi. Čermáková sa zúčastnila aj rokovania samosprávy s Bratislavským krajom ohľadne autobusového spojenia.

Alžbeta Ožvaldová, podpredsedníčka bratislavskej župy, rokovala s delegáciou z Rajky, ktorej bolo navrhnuté, aby bola autobusová linka vyriešená v rámci spoločného financovania. Dve strany sa vtedy dohodli, že v dialógu je potrebné pokračovať na úrovni kraja.

Napunk sa v tejto veci obrátil aj na župu Győr–Moson–Sopron v Maďarsku, ako aj na Bratislavský kraj.

Zoltán Németh, predseda župy Győr–Moson–Sopron, Napunku odpovedal, že organizácia dopravy spadá v Maďarsku pod právomoc štátu, župná samospráva preto takéto úlohy nemôže riešiť.

„V tejto téme nás nepozvali na objasňujúce rokovanie, neformálne sme sa s podpredsedníčkou Bratislavského samosprávneho kraja Alžbetou Ožvaldovou viackrát rozprávali o tom, že by to bolo pre Bratislavský kraj dôležité. Snažil som sa poskytnúť informácie ohľadne možností spustenia medzinárodnej linky, práve vtedy však prebiehala na ministerstve reorganizácia, a tak sa úlohy súvisiace s dopravou presunuli inam.“

V zásade však podporujú zlepšenie priechodnosti hraníc, napríklad spustenie autobusového spojenia medzi mestami Győr a Dunajská Streda v rámci Programu cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom, dodáva Németh.

„Slovensko-maďarské projekty Interreg začínajú teraz, pokiaľ príde požiadavka, ktorá bude vyhovovať podmienkam projektu, ako člen monitorovacej komisie môžem intervenovať pre ich úspech,“ povedal predseda župy a dodal, že ich samospráva sa finančne nevie do projektu zapojiť.

Hovorkyňa bratislavskej župy Lucia Forman pre Napunk uviedla, že objednať cezhraničnú autobusovú linku legislatívne možné je a župa aj zakomponovala do zmluvy s dopravcom opciu na linky do rakúskeho Hainburgu a maďarskej Rajky. Pre uplatnenie opcie si župa stanovila pravidlo potreby nájdenia partnerov na spolufinancovanie straty týchto liniek. Linku do Hainburgu spolufinancuje spolková krajina Dolné Rakúsko a autobus tam premáva už od septembra 2022.

„Čo sa týka linky Bratislava – Rajka, bratislavskej župe sa zatiaľ nepodarilo nájsť zahraničného partnera, ktorý by bol ochotný linku spolufinancovať, a to ani obec, ani župa, ani štát, komunikácia prebiehala aj v roku 2023. Bratislavská župa má záujem a vníma potrebu tejto linky, avšak bez akejkoľvek pomoci partnerov by nebolo jednoduché financovať linku samostatne, rovnako pre zachovanie rovnakého prístupu by mali platiť totožné pravidlá ako pre linku do Hainburgu, tak aj pre linku do Rajky.“

To, že župa má záujem obnoviť linku, len nemá partnerov, potvrdil župan Juraj Droba aj vo videu, ktoré poslal slovenským obyvateľom Rajky. Droba tvrdí, že riešenie môže priniesť grant Interreg.

Chýbajú len peniaze?

Jediným problémom ohľadne autobusového spojenia Rajka – Bratislava sú peniaze. Pre Napunk to povedal už Kálmán Ádám, poslanec mestského zastupiteľstva.

„Samospráva nemá vlastné zdroje na to, aby túto linku podporila. Linka bola aj doteraz prevádzkovaná z projektových peňazí, a ak tie nebudú, linka nebude obnovená.“

Podľa Ádáma to samospráva avizovala zodpovedným osobám, ktoré taktiež viazali spustenie linky k projektovým peniazom. „Prebehli rokovania aj so slovenskou stranou, no ani zo slovenskej strany na to nie je podpora. Je to vec, ktorá má veľké náklady.“ Samospráva v Rajke by rada spustila viacero spojov aj do Mosonmagyaróváru, ale ani na to nie sú financie, dodáva poslanec.

Podľa Ádáma je problém ten, že mnohí berú túto vec ako tému na kampaň a hovoria, že autobus nechcú práve Maďari. Podľa neho to nie je pravda, ako ani to, že ani samospráva sa nezaoberá prisťahovalcami. „Ten, kto sa sem prisťahoval, má asfaltovú cestu, aj nové ihrisko a športovisko sme osadili do oblasti, kde žijú prisťahovalci,“ hovorí Ádám.

Zapojili sa aj extrémisti

Nájdu sa ľudia, ktorí v Rajke hovoria, že súčasný primátor nemá rád Slovákov, veci robí len naoko, no v skutočnosti im nepomáha. Nájdu sa aj názory, podľa ktorých sa Maďari obávajú, že rozmáhanie sa Slovákov v Rajke sa pre nich rovná novému Trianonu.

Témy sa chytili aj extrémisti. Maďarské extrémistické hnutie Mi Hazánk (Naša vlasť) už minulý rok na jeseň uverejnilo na YouTube video s názvom Ešte aj trianonské hranice sa budú naďalej zužovať? „Nechceme, aby našu už aj tak oklieštenú krajinu ešte ďalšej okliešťovali, aby ju ešte viac zaberali synovia iných národov,“ hovorí vo videu Dávid Dócs, podpredseda hnutia Mi Hazánk, ktorý sa vo videu s miestnymi rozpráva o tom, ako zažívajú, že sa Maďari ocitli v Rajke v menšine.

Vytváranie protislovenskej atmosféry prinieslo svoje výsledky: minulý rok na jeseň sa v obci susediacej s Rajkou Bezenye konalo miestne referendum, aby zastavili prisťahovalectvo do obce. Referendum však bolo neplatné.

Dávid Dócs však s témou neprestal. Nedávno publikoval nové video, v ktorom straší tým, že čoskoro sa môže celý okres Mosonmagyaróvár poslovenčiť. Vo videu spomína aj to, že Rajka môže mať na budúci rok už slovenského primátora.

Problémy nie sú s národnosťami, ale so spolužitím

Väčšina zdrojov, s ktorými sme sa rozprávali, nám potvrdila, že v Rajke nie je národnostné napätie. Teda okrem toho, ktoré vyvolávajú extrémistickí politici.

„Napätie vzniká medzi susedmi, no to sa môže stať v ktorejkoľvek obci. Mám veľa známych, ktorí so svojimi slovenskými susedmi vychádzajú veľmi dobre. Je to o vzájomnej úcte, o milých gestách a o troche Google prekladača,“ povedala pre Napunk Erika Čermáková.

Miestny poslanec Kálmán Ádám si myslí, že v Rajke nie sú maďarsko-slovenské národnostné problémy, ale problémy so spolužitím medzi ľuďmi z mesta a z vidieka. „To isté je aj v aglomerácii Budapešti – tí, ktorí prišli z paneláku, si myslia, že môžu všetko,“ hovorí Ádám.

„Nedá sa vyhnúť tomu, aby sa tu neobjavili protislovenské nálady, všade sa nájdu ľudia, ktorí chcú takto získať politickú výhodu. Rovnako to bolo aj na Slovensku, kde tiež prenikli protimaďarské nálady. Ja však hovorím, že to nie je hlavný problém,“ dodáva miestny poslanec.

Ádám si myslí, že ten, kto sa sem presťahuje, sa musí integrovať a musí sa aspoň pokúsiť naučiť sa po maďarsky. V tejto oblasti sú však problémy, pretože obidve strany sú pomerne ľahostajné. „Zorganizoval som jazykový kurz, na ktorý sa prihlásilo 14 ľudí spomedzi niekoľko tisíc slovenských občanov. Ten, kto chce, zapadne.“

Aj Szilvia Kosár Nyers tvrdí, že hlavným zdrojom konfliktov je skôr to, že niekedy tu chýba vzájomná úcta. Miestni boli napríklad zvyknutí na to, že tu sa všetci na ulici zdravili, no veľká časť prisťahovalcov to nie je ochotná robiť. Niekedy sú však ich požiadavky protichodné: keď v škôlke povedali dôležité oznamy na rodičovskom združení aj v slovenčine, našiel sa slovenský rodič, ktorý sa sťažoval, prečo trvá rodičovské tak dlho.

Prisťahovalci v miestnej politike

Všetky naše zdroje súhlasia, že miestna politika je citlivou témou, a ak bude slovenský kandidát na primátora, môže to vyvolať vášne – oficiálne ešte nikto svoju kandidatúru neoznámil.

Dobrú odozvu nemá ani to, že spomedzi prisťahovalcov chcú viacerí kandidovať v komunálnych voľbách, hovorí Erika Čermáková.

„Aj ja by som chcela kandidovať za poslankyňu, pretože si myslím, že je potrebné naše dve komunity spojiť. Keďže som sa zapojila do miestnych záležitostí, myslím, že by som vedela byť nápomocná samospráve aj obci.“

Samospráva by mohla robiť trochu viac aj v oblasti komunikácie, myslí si Erika Čermáková. „Boli tu nejaké pokusy, počas dňa obce som raz už aj ja tlmočila jeden program, tento rok prebiehal príhovor primátora taktiež so slovenským tlmočením. Samospráva preložila veľa dôležitých miestnych nariadení do slovenčiny, napríklad ohľadne miestnych daní. Na kultúrne podujatia pozvali aj slovenských účinkujúcich.“

Slovenské deti oslavujú maďarské sviatky

Jedným z problémov podľa Kálmána Ádáma je aj vzdelávanie miestnych detí. Hoci je škôlka maďarská, veľká časť detí je slovenská. V minulosti sa našli rodičia, ktorí dali svoje deti do maďarskej škôlky preto, aby sa naučili po maďarsky, no dnes to už takto nefunguje.

V maďarskej základnej škole nie je dostatočný počet žiakov napriek tomu, že tu žije osemtisíc ľudí. A škôlka je natoľko preplnená, že maďarský štát musí postaviť novú škôlku, čo sa podľa Ádáma už aj deje. Deti zo škôlky potom nepokračujú v miestnej základnej škole, ale rodičia ich vezmú na Slovensko.

„Slovenské deti sa ani v škôlke veľmi nenaučia po maďarsky, pretože sú tam už sotva nejaké maďarské deti. Skôr sa po slovensky naučia maďarské deti,“ rozpráva Ádám.

Vznikajú tak zvláštne situácie, že v škôlke sa naučia program na maďarské štátne sviatky slovenské deti, keďže tam nie je dosť maďarských detí.

Samospráva by chcela, aby aj prisťahovalci využívali základnú školu vo väčšej miere, zároveň by tak v škole aj naďalej pokračovali vo vzdelávaní v maďarskom jazyku.

Rajka už nebude väčšia

Problém Rajky teda v prvom rade súvisí s tým, že obyvateľstvo slovenského hlavného mesta zahltilo obec príliš rýchlo, a ona sa na to nestihla pripraviť. Kálmán Ádám si myslí, že celý príbeh je v skutočnosti o chamtivosti.

Problémom nie je to, že sem prišli Slováci, ale to, že naraz doľahlo na obec obrovské množstvo ľudí, ktorých sa tak nedalo integrovať, hovorí miestny poslanec. Miestni sa príliš rýchlo vzdali svojich polí, kde neskôr vyrástli sídliská.

„Pomenujme to: bola to skúposť a tí, ktorí to začali, si to nepremysleli do konca. Mysleli si, že to prinesie pozitíva, no mali sa tomu stanoviť hranice.“

Podľa Ádáma sa situácia teraz už nebude zhoršovať, samospráva totiž výstavbu ďalších sídlisk zastavila. Teraz je problémom už len to – ako hovorí poslanec –, že Rajka je s výstavbou 50 rokov dopredu a samospráva nestíha dobehnúť seba samu s riešeniami.