Malí führerovi služobníci. „Alternatíva pre Nemecko“ v Putinových službách

Text je výsledkom spoločnej investigatívy Bellingcat, Der Spiegel a The Insider

Nemecká krajne pravicová strana AfD podala žalobu proti dodávkam zbraní na Ukrajinu na príkaz Kremľa a za ruské peniaze. The Insider a Spiegel preskúmali heknutú korešpondenciu propagandistu Vladimira Sergejenka: vyplýva z nej, že pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Kremľom a krajne pravicovými poslancami, ktorí dostávali texty svojich prejavov z Moskvy, lobovali za iniciatívy Kremľa a dokonca žalovali vlastnú vládu. Sergejenko prevážal peniaze do Nemecka čiastočne v hotovosti a čiastočne prostredníctvom ním kontrolovanej mimovládnej organizácie.

Lídri AfD neskrývajú svoje krajne pravicové názory: spolupredseda strany Alexander Gauland napríklad vyhlásil, že Nemci môžu byť hrdí na hrdinstvo nemeckých vojakov v 2. svetovej vojne. Oslava hrdinských činov Wehrmachtu však nebránila Kremľu, aby Gaulanda pozval na tohtoročné oslavy 9. mája (zrejme na výmenu skúseností s prevzatím Ukrajiny).

Oficiálne AfD svoje spojenie s Kremľom neuznáva, ale ako ukazuje heknutá korešpondencia, poslanci tejto frakcie sa s Moskvou nielen koordinovali, ale dostávali priame pokyny – dokonca pripravené obežníky, ktorými sa poslušne riadili. Jednou z takýchto úloh bolo pokúsiť sa zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine. Kremeľ dúfal, že AfD by mohla dodávky zvrátiť prostredníctvom právnych krokov. Sergejenko mal za úlohu vysvetliť poslancom AfD túto myšlienku a poskytnúť jej právnu podporu, ako aj jej financovanie, čo sa mu i podarilo.

1. marca Sergejenko vysvetľuje svojmu sprievodcovi Alexejovi, prečo je žaloba pre Kremeľ taká dôležitá: „Práca vlády bude sťažená. Táto situácia je pre nás výhodná, pretože tanky budú buď dodané oveľa neskôr, ako sa plánovalo, alebo bude aj tak vydaný súdny príkaz. Na podporu týchto akcií je potrebné: odobrenie, mediálna podpora, finančná podpora. Na prípravu žaloby bude zazmluvnený poslanec Bundestagu. Parlamentné otázky a odpovede vedeckej služby Bundestagu sa použijú samostatne.“

Tu Sergejenko aj uvádza náklady na súdny proces: „Pravdepodobne 25-tisíc eur mesačne (orientačne dva až tri mesiace na preskúmanie, čo je rovnaký čas, aký bude potrebný na zabezpečenie súdneho príkazu, t. j. zákazu dodávok). Náklady účtuje prestížna advokátska kancelária, ktorá združuje niekoľko špecializovaných právnikov. Ďalšie náklady na kuratelu a prezentáciu (približne 10-tisíc eur). Mená zaangažovaných kolegov (poslancov Bundestagu) budú poskytnuté.“

Na druhý deň Sergejenko píše nadriadenému: „Pozrite si návrh.“ Ten mu odpovedá: „Áno. Dobre. Včera som to nahlásil, zatiaľ som nedostal žiadnu spätnú väzbu.“

„Čakáme,“ odpovedá Sergejenko.

Práca na „rozpracovaní“ nemeckých poslancov bola úspešná: 5. júla podala parlamentná frakcia AfD žalobu na Spolkovom ústavnom súde, konanie prebieha v Karlsruhe vo veci č. 2 BvE 5/23. Formálnou zámienkou žaloby je, že dodávky zbraní neodsúhlasil spolkový snem, hoci to žiadny nemecký zákon nevyžaduje.

Sergejenko mal k dispozícii aj ďalšie dokumenty odsúhlasené nadriadeným, napríklad list pápežovi od politika z AfD a zároveň predsedu Združenia na ochranu rusky hovoriacich osôb v SRN Ulricha Oymeho, v ktorom žiada, aby venoval pozornosť „prenasledovaniu kresťanov na Ukrajine“. Koncept tejto výzvy nadriadenému poslali v ruštine 12. apríla a zverejnili ho 14. apríla.

Sergejenko dostával priame finančné prostriedky z Moskvy, čo potvrdzuje aj korešpondencia, v ktorej sa Alexejov sprievodca pýta: „Môžeme previesť na nemeckú neziskovú organizáciu? Potrebujete údaje?“ Sergijenko odpovedá: „Áno. Môžeme to previesť na nemeckú mimovládnu organizáciu. Hneď to zistím u audítora.“

Pokus o prerušenie vojenskej pomoci Ukrajine nie je jediným príkladom, keď Sergejenko riešil záležitosti v AfD na žiadosť svojich nadriadených. Takto 26. apríla informoval nadriadeného: „Profesor Harald Weyel, poslanec Bundestagu Spolkovej republiky Nemecko, člen PACE a spolkového predsedníctva AfD, vystúpil na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Povedal, že kyjivské úrady otvorene prenasledujú pravoslávnych Ukrajincov ruského patriarchátu,“ a na potvrdenie vykonanej práce posiela video. „Prijaté, skvelé,“ odpovedá Alexej a hneď spresňuje: „A na poľskú tému bude?“ Nie je jasné, či AfD potom urobila požadované vyhlásenie „na poľskú tému“, ale Weyelovo vyhlásenie o prenasledovaní ruskej pravoslávnej cirkvi okamžite rozšírili kremeľské médiá. V samotnom Nemecku si ho, samozrejme, ani nevšimli.

Sergejenko dostáva peniaze nielen prostredníctvom mimovládnych organizácií. V apríli colníci Sergejenka zadržali a našli uňho 9-tisíc eur v hotovosti (o niečo menej ako maximálna povolená suma 10-tisíc eur). V júni ho na hraniciach kontrolovali znova a opäť mal pri sebe 9-tisíc eur.

Tento spôsob financovania je veľmi podobný prípadu inej krajne pravicovej strany, talianskej Ligy Severu, ktorú tiež platil Kremeľ. Ako sa portálu The Insider podarilo zistiť ešte v roku 2019, Gianluca Savoini a Claudio D’Amico, pomocníci lídra strany Mattea Salviniho, lietali do Moskvy každý mesiac niekoľko rokov „kyvadlovým“ spôsobom, niekedy len na niekoľko hodín. Samozrejme, 9-tisíc eur mesačne nie je až taká vysoká suma na financovanie poslancov AfD, ale po prvé, ako už bolo spomenuté, časť prostriedkov smerovala cez mimovládne organizácie, a po druhé, Sergijenko nebol v tejto schéme sám. Ako sa časopisom The Insider a Der Spiegel podarilo zistiť na základe výpisov z jeho telefónnych účtov, Sergijenko neustále telefonoval inému politickému technológovi Sargisovi Mirzakhanyanovi. Už skoršie vyšetrovanie OCCRP odhalilo Mirzakhanyanovo prepojenie na lobovanie medzi európskymi (vrátane nemeckých) politikmi za iniciatívy Kremľa.

O úzkych väzbách AfD s Kremľom sa v médiách aktívne diskutovalo už predtým: napríklad poslanec Markus Frohnmayer pravidelne navštevuje okupovaný Krym a Donbas, pravidelne navštevuje Moskvu, kde vystupuje na najrôznejších prokremeľských konferenciách, a dokonca sa oženil s novinárkou z denníka Izvestija. Prijímanie finančných prostriedkov na cestovanie však nie je to isté ako financovanie súdneho procesu zameraného na prerušenie dodávok na Ukrajinu: v druhom prípade by to mohlo znamenať úradné vyšetrovanie a trestné konanie.

Na novinársku otázku Vladimir Sergejenko nedokázal vysvetliť, čo ho spája s jeho moskovským sprostredkovateľom, a odpovedal, že takýto zvláštny spôsob prevodu peňazí je spôsobený len tým, že priame bankové platby z Ruska sú zakázané.

Nové údaje pravdepodobne poslúžia ako ďalší argument pre nemecké spravodajské služby, ktoré už o Sergejenka prejavili záujem. Prevody peňazí od osôb napojených na ruský štát a AfD (ktorých existencia sa už dlho predpokladá, ale nedala sa dokázať) priviedli viacerých poslancov Bundestagu k trestnému stíhaniu. Samotný Sergejenko však môže čeliť ešte väčším problémom, a to nielen za financovanie poslancov.

Sergejenko sa narodil vo Ľvive a bol občanom Ukrajiny, ale minulý rok získal nemecké občianstvo, pričom tvrdí, že bol na Ukrajine prenasledovaný. Nemecké orgány nesúhlasili s tým, že by bol prenasledovaný, ale občianstvo dostal, pretože v Nemecku žil už mnoho rokov. Heknutá korešpondencia však odhaľuje fotografie dvoch strán jeho interného ruského pasu (obdoba občianskeho preukazu – pozn. prekl.) a ruského pasu vystavených začiatkom roka 2022.

Skutočnosť, že pred nemeckými úradmi zatajil svoje ruské občianstvo a nezriekol sa ho, je podľa nemeckého práva trestným činom, takže propagandista, aj keď nebude uznaný vinným zo špionáže, bude mať v Nemecku vážne problémy.

Preklad: J. Vasin