Monika Tódová
Strana Hlas v reakcii na klesajúce preferencie začala viac útočiť na Progresívne Slovensko a hovoriť o tom, že sú ochotní spolupracovať so Smerom. Erik Tomáš povedal, že pokojne môže byť jeden z dvojice Robert Fico – Peter Pellegrini premiérom a druhý predsedom parlamentu, podľa toho, kto vyhrá voľby. Neznižuje toto výrazne šancu na to, že budúca vláda bude bez Fica?
Matúš Kostolný: Kľúčový moment nie je to, že obrátil Pellegrini a Hlas. Kľúčový moment je, že Pellegrini má stále menšiu podporu a Fico stále väčšiu. Čiže áno, znižuje to šancu na vládu bez Fica, pretože ak Fico vyhrá voľby, zostaví vládu, o tom nie je žiadna pochybnosť. Od momentu, keď Peter Pellegrini stratil šancu vyhrať voľby a zostaviť vládu, sa zmenilo veľa vecí. Peter Pellegrini a ľudia okolo neho pochopili, že ak chcú byť pri moci, tak si nebudú môcť vyberať, s kým pri tej moci budú, ale budú musieť prijať aj ponuku Roberta Fica. Akokoľvek sa Peter Pellegrini snažil posledný rok tváriť, že je iný ako Fico.
A je to definitívne, že Hlas nemôže vyhrať voľby?
Filip Obradovič: Nič nenasvedčuje tomu, že by mohli vyhrať voľby. Môže ešte dôjsť k nejakému prekvapeniu, nič nie je isté. Je to však presne tak, že v momente, keby im nevyšli plány na výhru, prípadne na druhé miesto, nemožno očakávať, že Hlas by išiel do vlády s Progresívnym Slovenskom, alebo inými demokratickými stranami. Oslabuje to ich pozíciu a ich vyjednávacie možnosti. Nebudú rozhodovať o tom, s kým chcú vládnuť, ale či vôbec budú môcť.
Kostolný: Všetci sme prekvapení z toho, že Robert Fico sa znovu dokázal dostať na čelo rebríčka a že jeho strana je lídrom prieskumov, on sám má dôveru, ktorú som si nevedel predstaviť, že by mohol mať. Rovnako sa prepočítal aj Peter Pellegrini a strana Hlas, mysleli si, že oni sú budúcnosť a Robert Fico už je iba minulosť – a teraz sa zdá, že to je inak. Zjavne ani ľuďom, ktorých má Peter Pellegrini vedľa seba, roky mu robia kampaň a vysielajú signály, akí sú majstri sveta, sa nie celkom darí. Nie je to úplne dobre zvládnutá kampaň.
Je to správne, že teraz trochu zmenil taktiku?
Obradovič: Ukazuje sa, že taktika, ktorú mali doteraz, im nevychádza. Povedzme si, kedy začal Pellegrini klesať.
Niekedy to vyzerá skôr ako prezidentská, nie parlamentná kampaň.
Obradovič: Skôr by som povedal, že mu poškodili reči o zbližovaní s demokratmi. Prvýkrát mu padla podpora, keď sa priklonil k tomu, že Slovensko pošle na Ukrajinu migy. Potom už dostával facky z každej strany. Demokrati sa netrhali, aby povedali, že s ním chcú spolupracovať a Fico ho začal veľmi efektívne torpédovať, že chce zostaviť vládu s progresívcami. Teraz chce Pellegrini zamedziť odlivu voličov.
Ak by však mali platiť Pellegriniho slová, že nebude vládnuť s Republikou, tak s kým Fico poskladá vládu?
Kostolný: Nevieme, kto sa dostane do parlamentu, strán v ohrození je šesť a viac a ťažko sa to predvída. Ak sa Robertovi Ficovi podarí zvíťaziť, tak partnera si nájde, o tom nie je žiadna pochybnosť. Prirodzeným partnerom je Hlas, to nebude stačiť, budú hľadať ďalšieho. Môže to byť SNS, Sme rodina, KDH. To, že Sme rodina alebo KDH si nevedia predstaviť spoluprácu so Smerom, je fajn pred voľbami, po voľbách to bude inak. V základnom kóde týchto strán je byť pri moci – a s hocikým.
Išli by Sme rodina a KDH do vlády s Ficom?
Obradovič: Sme rodina je dvojička Hlasu, budú chcieť byť spolu. Boris Kollár je pre Pellegriniho ideálny partner, je lojálny, nerobí problémy, viete sa s ním dohodnúť. Ak bude Kollár v parlamente, obháji si aj vstup do vlády, v ktorej bude Smer – napríklad tým ospravedlnením môže byť, že Republika tam nebude. Že sa obetujú, aby neboli vo vláde fašisti.
Smer a Kollára spája téma vyšetrovania korupcie na najvyšších miestach, majú podobnú rétoriku. Môže ich toto zblížiť?
Kostolný: Zbližuje ich to už teraz. Nielenže rozprávajú veľmi podobné veci, ale zjavne aj ich ľudia spolupracujú pri reálnom marení všetkých vyšetrovaní. Po posledných obvineniach sa zdá, že ľudia, ktorých nominovala Sme rodina, aktívne bránili vyšetrovaniu zločinov.
Obradovič: Sme rodina má na papieri, že so Smerom nie. Rovnako sa voči Smeru a Republike vyhraňoval Pellegrini, nechceli vládnuť so Smerom. Prieskumy a situácia sa však tak zmenili, že nebudú mať na výber.
Video: Celý rozhovor Moniky Tódovej s Matúšom Kostolným a Filipom Obradovičom (autorka: Martina Koník)
Dá sa povedať, že dnes je už takmer isté, že po týchto voľbách bude s vyšetrovaním korupcie koniec?
Kostolný: Ešte sa to stále nedá povedať. Kým je reálna šanca, že voľby nevyhrá Fico, a tá je, tak je šanca, že v nejakej podobe budú vyšetrovania pokračovať. Je pravdepodobné, že aj keby vyhralo voľby PS, museli by zostaviť vládu, kde budú ťažké kompromisy – jednou z tých tém môžu byť aj vyšetrovania, nemyslím si však, že by to znamenalo úplný koniec. Pri Ficovom nástupe by to rozmetali na prach.
Michal Vašečka hovorí, že ak voľby vyhrá PS, tak za cenu toho, že zoberie hlasy svojim možným koaličným partnerom a nebude mať s kým vládnuť.
Kostolný: Ako keby sme chceli preskočiť prvý krok. Prvý a základný moment je, že je dôležité, aby voľby nevyhral Robert Fico. Zdá sa, že jediný, kto ho môže poraziť, je PS. Ak vyhrá PS, je šanca, že vládu bude zostavovať niekto iný ako Fico. Áno, je možné, že niektorá z menších strán sa nedostane do parlamentu, nie je to moja túžba. To isté však robí aj Robert Fico: klesá Hlas, SNS je na hranici zvoliteľnosti, problém majú aj fašisti, lebo Fico ich extrémistickou rétorikou a nápadmi, ktoré vyzerajú ako fašistické, oberá o voličov. Aj v demokratickom tábore funguje efekt snehovej gule. Samozrejme, niektorí budú malé strany zachraňovať.
Aké správanie je racionálne?
Obradovič: Prieskumy pre niektoré strany nevyzerajú vôbec dobre a všetky strany pod päť percent majú problém. Nechcem radiť, ako voliť, nech volí každý, koho chce. Racionálne je však pozerať sa podľa toho, kto je pod päť. SaS je nad a ak niekto chce voliť SaS, nech volí SaS.
Kostolný: Ak strana nebude mať v polovici septembra nad 5 percent, tak je neracionálne ju voliť, lebo hlas môže prepadnúť. A načo budeme špekulovať, s kým PS zostaví vládu, ak nevyhrá voľby? Ak vyhrá voľby, je šanca, že môže nastať nejaká ďalšia situácia.
Obradovič: Ak aj PS vyhrá voľby, kto chce s nimi reálne vládnuť? SaS. A skončili sme. Hlas vôbec nie je v pozícii, že by mohol vládnuť s PS. V momente, keď sú tretí, štvrtí, sú totálne rozobratí. Ich úloha nahradiť Smer nie je splnená a Pellegrini bude mať problém udržať stranu pokope, nieto ešte ísť na samovražednú misiu do vlády s PS. Jeho podpora by v takom prípade automaticky padla. Sme rodina za týchto okolností tiež nepôjde. Lebo vyšetrovania. PS má na to úplne iný názor a neviem si predstaviť, že by Kollár išiel do vlády, kde by v tomto nemal spojenca – skôr si myslím, že sa prikloní tam, kam pôjde Pellegrini. KDH sa tiež o PS vyjadruje veľmi zvláštne, nie sú nadšení, že by s nimi mali vládnuť. Išli by s nimi, ak by to tu demokrati prevalcovali, také šťastie však mať nebudeme.
Kostolný: Súhlasím, že je to komplikované. Šanca, že PS vyhrá voľby, je menšia, ako že ich vyhrá Smer. Ak však PS vyhrá, tak táto analýza toho, kto s kým, by bola rozdaná nanovo. Tak, ako platí veta, že po voľbách pôjdu s Ficom aj tí, čo dali na papier, že s ním nepôjdu, tak to bude platiť aj pri PS. Ak by PS vyhralo voľby, bude ponúkať príležitosť podieľať sa na vládnutí – a áno, muselo by robiť veľké kompromisy a dávať dobrú ponuku. Nevieme, či je PS pripravené na kompromisy, lebo nikdy v takej situácii nebolo. Ak to myslia s politikou vážne, budú na to musieť pristúpiť. Ako občan viem, že nie je mojou úlohou robiť kompromisy, to je úloha politikov – a preto ich volím. Tlak na demokratické strany, aby nepustili k moci Fica, bude obrovský. Za seba hovorím, že by som im to neodpustil, ak by sa nepokúsili zostaviť vládu bez Fica. Návrat Fica k moci je katastrofa pre túto krajinu.
Obradovič: Súhlasím, len upozorňujem, že bez Pellegriniho žiadna vláda nebude a on rozhodne.
Nedá mu Fico viac?
Kostolný: Preto je dôležité, kto voľby vyhrá. Neodpustím PS, ak sa nepokúsia zostaviť vládu aj za cenu toho, že ponúknu Pellegrinimu viac, ako by mu ponúkol Fico.
Jaro Naď povedal, že Demokrati zostanú v kampani až do konca a že ak niekto nechce, aby prepadli ich hlasy, tak nech ich volí.
Obradovič: Čo má už iné povedať? Demokrati nepresvedčili v kampani, že by sme ich mali voliť. Ukazujú to aj preferencie, aj ich výkon. Nemám pocit, že by mali ťah na bránu.
Na druhej strane Juraj Šeliga z Demokratov je dnes jediný politik, ktorý sa poriadne venuje téme Maroša Žilinku; Andrea Letanovská vystupuje tiež veľmi dobre. Prečo to nefunguje?
Obradovič: Ale netriafajú emóciu, ktorá tu je. Väčšina ľudí sa nezaoberá Marošom Žilinkom, paragrafom 363 a veľa ľudí ani nerieši to, čo zaujíma nás v Denníku N – teda, či sa tu vyšetrujú alebo nevyšetrujú prípady. Ľudia v tom nemajú prehľad a sú v tom stratení. Chápem, že Juraj Šeliga komunikuje témy, ktoré sú dôležité, netriafa však väčšinovú emóciu. Tá je stále o tom, aby sme zastavili to, čo tu bolo posledné tri roky a dali šancu tomu, na čo si pamätáme – poriadku, ktorý nás neobťažoval.
Jakub Hankovský z Ipsosu na začiatku augusta povedal, že Demokrati ešte môžu stúpnuť. Je to reálne?
Kostolný: V tomto momente si to nemyslím, napríklad aj preto, že keď sledujeme kampaň Demokratov, tak na začiatku bol lídrom Eduard Heger, potom prehodili kormidlo Andrei Letanovskej a v posledných dňoch sa objavuje Jaro Naď. Tápanie a neistota sa ukazujú aj tu. Kľúč k úspechu Demokratov je ten istý ako pred začiatkom kampane – či sa im podarí presvedčiť iné malé strany, že oni sú tí z tých malých, ktorí by ich mali zastrešiť. Nedokázali sa dohodnúť pri uzatváraní kandidátok a neviem, prečo by sa to malo stať teraz, je to však ich posledná šanca – že niektorá z tých ešte menších strán povie: choďte voliť Demokratov.
Mikuláš Dzurinda zase na otázku, prečo majú málo percent, teda skoro žiadne, v Postoji povedal: „Preto, lebo ledva sme vznikli a hneď sme zažili kobercový nálet. Musel som odpovedať trom šéfredaktorom na ich tlak, aby sme nešli do volieb. Tri mesiace pred voľbami! Veď to je nehoráznosť. Naozaj sme demokratická krajina, alebo ju chcú riadiť médiá? Zoberte, prosím, na vedomie, že sme odhodlaní bojovať do posledného dňa a tak to aj bude.“
Kostolný: Je mi to až ľúto, že Mikuláš Dzurinda je takto na smiech. To, čo urobil pre túto krajinu ako premiér, bude v učebniciach dejepisu, jeho návrat do politiky je však smutný. Hovorí, že kobercový nálet, ja som však napísal jeden text o malých stranách a meno pána Dzurindu som v ňom spomenul raz. Mikuláš Dzurinda je v kampani zúfalo mimo. Nepriniesol ani jednu zaujímavú tému, ani jedného človeka. Diskutuje sa iba o tom, ako mu jeho ego nedovolí pochopiť, že Slovensko je dôležitejšie ako jeho vlastný príbeh. Pán Dzurinda chcel vytvoriť modrú koalíciu, chcel dať dokopy demokratov. To sa nestalo a dovolil som si napísať, že keďže sa to nestalo, tak by sa mali v záujme krajiny správať zodpovedne a do polovice septembra by mali odstúpiť. Stále im dávam šancu, že to môžu urobiť. Počul som aj taký vtip, že Mikuláš Dzurinda znovu naskočil na bicykel, akurát si nevšimol, že na stacionárny.
Prečo má Dzurinda kampaň ako v 90. rokoch minulého storočia?
Obradovič: Mikuláš Dzurinda je osamotený, naozaj nemá za sebou nikoho. Je to bývalý premiér, má príbeh a myslí si, že s tým dokáže vyhrať. Toto dnes už nefunguje, potrebujete tím a presvedčiť ľudí, že ste sila, ktorá dokáže pohnúť vecami. Taká možnosť by tu bola, len keby dokázali spojiť malé strany, čo sa nestalo. Zostal osamotený a trápi sa.
Smer oznámil, že nebude chodiť do predvolebných diskusií najsledovanejšej televízie Markíza. Dajú sa vyhrať voľby bez účasti v týchto debatách? Stačí dnes Facebook?
Obradovič: Do iných debát asi chodiť bude, máme aj iné televízie, rozhlas. Pochybujem, že by to dokázal len na Facebooku. Majú však 20 percent, a to hlavne vďaka Facebooku. Smer je tam najsilnejšia strana a Fico najsilnejší politik. Rozhodnutie nechodiť k Markíze považujem za akúsi prevenciu. Vedia, že tam sa moderátori pýtajú otázky, ktoré im nie vždy ladia a nie sú im príjemné. Povedali si, že by im to mohlo zbytočne robiť problémy. Ukazuje to, že aj v Smere sú opatrní a neberú tých 20 percent ako istotu.
Kostolný: Jedna debata, aj keby bola na Markíze, nerozhodne voľby a nezvráti ich. Nie je to prezidentská kampaň, ktorá je o jednom kandidátovi a môže sa ukázať ako dobrý alebo zlý. Keď Robert Fico hovorí, že nikam nepôjde, neveril by som mu. Klame, keď sa zobudí, aj keď zaspáva, môže aj teraz.
Viaceré televízie chceli zorganizovať aj debatu Roberta Fica a Michala Šimečku, do ktorej Fico nechce ísť. Mohol by ju prehrať?
Kostolný: Fico a Šimečka rozprávajú k úplne iným publikám. Akokoľvek by taká debata prebiehala, tak Šimečka ju vyhrá u svojho publika a Fico u svojho. Vnímam to tak, že to je téma, ktorú sa pokúša tlačiť PS – zdôrazňujú, ako sa ich Fico bojí a vyhýba sa im. Správne sa stavajú do polohy vyzývateľa Fica a vyhovuje im, keď ukazujú, že sú relevantní hráči.
Obradovič: Fico nepotrebuje hrať ich hru a nepotrebuje ísť s nimi do debaty, aby dosiahol výsledok.
V RTVS mala byť debata Peter Pellegrini – Robert Fico, do nej zase nechcel prísť Pellegrini.
Obradovič: Asi si dali na stôl benefity a škody a vyhodnotili, že veľa by z toho v Hlase nezískali. Všetky ich prieskumy, aj naše, hovoria, že voliči chcú, aby sa Hlas spojil so Smerom, čo hneď komplikuje nejaké vyhranenie sa voči Smeru. Pellegrini by tiež do takej debaty išiel z pozície slabšieho, čo je veľký hendikep. Robert Fico má teraz navyše naozaj veľkú formu.
Kostolný: Keď dáte vedľa seba tepláky s tromi prúžkami a so štyrmi, tak hneď vidíte, kto „fejkuje“ a kto je pravý. A to by sa stalo v tej debate.
OĽaNO má nový bilbord – bez toho, aby tam bol odfotený nejaký politik strany, ale je tam heslo: mafiánom basu, rodinám plnú kasu. Prečo iba Smer a OĽaNO majú teraz bilbordy bez svojich predsedov?
Kostolný: Každý ich pozná a nemusia tam byť, a potom ešte tak polarizujú, že v skutočnosti to neprináša nové hlasy.
Čo si myslíte o debate Marek Kotleba – Milan Uhrík, ktorá bola v Slovenskom rozhlase? Vznikla z toho silná fotografia, ako historik Ivan Kamenec hovorí Uhríkovi, že mu rád vysvetlí, čo je to holokaust. Rada, ktorá dohliada na vyváženosť rozhlasu, povedala, že to bolo v poriadku.
Kostolný: Je to škandál. Ten dramaturgický nápad RTVS volať do diskusií ľudí s podobnými názormi, je nepochopenie žurnalistiky a úplná hanba verejnoprávnosti.
Aj my sme mali debatu Michal Šimečka – Richard Sulík.
Kostolný: Nie sme verejnoprávna televízia a nevoláme si tam fašistov. Problém je v tom, že zrazu máte v štúdiu dvoch fašistov, ktorí sa rozprávajú. V normálnej spoločnosti a v normálnych médiách fašisti nedostávajú priestor. Som veľmi rád, že náš kolega Andrej Bán spolu so svojimi priateľmi zo Zabudnutého Slovenska zorganizovali pred rozhlasom tichý protest. Jedenásť ľudí držalo nápis Stop fašizmu. Boli tam Ivan Kamenec, Eva Mosnáková a Pavel Traubner a je dôležité, že sa vždy ozvú ľudia, ktorí povedia, že fašisti nemajú v slušnej spoločnosti miesto.
Obradovič: Aj dramaturgovia takýchto debát by si mali povedať, čo chcú vlastne dosiahnuť. Nevidím výsledok, ktorý by ma presvedčil, že by taká debata mala vzniknúť a ani nebola moderátorsky zvládnutá, to treba povedať. Keď si už aj zavolám na rozhovor fašistu, tak by mal byť moderátor pripravený.
Predseda Republiky Milan Uhrík bol kedysi v mládežníckej organizácii SDKÚ Nová generácia. Ako sa dá prejsť z Novej generácie k fašistom?
Obradovič: Pokiaľ ide o Uhríka v SDKÚ, tak ma to až tak nevyrušuje. Je to klasický prípad ambiciózneho oportunistu, ktorý dokáže stokrát prevrátiť kabát, aby sa niekam dostal. Videl som komentáre bývalých členov tejto mládežníckej organizácie, ktorí si robili žarty, že Uhrík je z nich vlastne najúspešnejší, lebo to dotiahol najďalej. Najviac ma pobavilo, ako to na Facebooku rozpitváva Jaroslav Naď, ktorý zasa začínal v Smere, potom bol v OĽaNO a teraz je v Demokratoch.
Z dát agentúry Ipsos vyplýva, že asi tretina voličov je stále nerozhodnutých. Ide skôr o voličov demokratických strán a problémy s rozhodnutými voličmi majú Sme rodina, ale aj SaS. SaS chce pomôcť herec SND Jozef Vajda, ktorý narozprával program strany ako podcast. Bude toto gamechanger pre SaS?
Obradovič: Musím priznať, že SaS celkom dobre nerozumiem. Na začiatku sa mi zdalo, že to celkom dobre rozbehli, mali veľkolepú tlačovku k tomu, ako treba zachraňovať zdravotníctvo, čo je veľkolepá téma. Za posledné mesiace som však k tomu nezaznamenal žiadny výstup. Túto tému hrajú Smer a Hlas, ale strana, ktorá sa pýši najväčšími odborníkmi na zdravotníctvo, k tomu nerobí nič. Ako keby vypadli z tempa. Ešte na začiatku leta sa pokúšal Richard Sulík doťahovať s Michalom Šimečkom o elektrických autách, ale počuli ste od neho za posledný mesiac niečo? Možno sa ešte naštartujú.
Kostolný: Na začiatku Richard Sulík povedal, že toto bude kampaň jeho života a vyhrá voľby. Bolo to smiešne už vtedy, keď to povedal, v dnešnej situácii je to až smutné.
Sme rodina musela riešiť obvinenie svojich nominantov v SIS, prezidentka aj premiér napokon odvolali šéfa SIS Michala Aláča z funkcie. Prečo je naša tajná služba permanentne v nejakom vážnom podozrení?
Kostolný: Lebo celé roky funguje skôr ako mafiánska štruktúra a nie ako tajná služba demokratickej krajiny. Je to v nej zjavne zakódované už od vzniku. Na začiatku boli Ivan Lexa a Vladimír Mečiar, únos, vražda, množstvo umelo vyrobených politických káuz. Tie 90. roky minulého storočia boli odporné, tajná služba tam zohrala veľmi vážnu úlohu a zdá sa, že nikomu, kto potom prišiel k moci, sa nepodarilo tajnú službu očistiť od ľudí, ktorí si ju mýlia s obchodovaním. Vladimír Pčolinský a Michal Aláč to dotiahli až k obvineniam.
Obradovič: Mali by sme byť opatrní v tom, aby sme hovorili, že tajnú službu treba zrušiť. Ak by to vznikalo nanovo, tak by to vôbec nemuselo byť ideálne. Stále tu sú ľudia, ktorí majú skúsenosti a vôbec nie je záruka, že tam znovu inými kanálmi nenatečú späť. Veľakrát sa nám nepáči, ako fungujú inštitúcie, adeptov na rušenie by tu potom bolo veľa. Aj tajná služba je obrazom toho, kto nám vládne a koho my volíme. Je to náš spoločenský hlboký problém.
Čo pozitívne sa tento týždeň stalo?
Obradovič: Slovenské elektrárne podpísali zmluvu s Američanmi a tým pádom nebudeme závislí od ruského jadrového paliva, pretože nám ho budú dodávať Američania, čo je výborná správa.
Kostolný: Tento týždeň som mal pocit, že sme znovu trochu viac pomenovali veci, ako sú. Normálnosť. Konkrétne pri tej tajnej službe. Keď úradnícky premiér Ľudovít Ódor nastúpil, tak hovoril, že nevidí dôvod, aby odvolal riaditeľa SIS Aláča z funkcie. Pre mňa to bolo šokujúce. Myslel som si, že to je také zjavné, že to predsa musia vidieť aj oni. Bolo to samozrejmé dávno pred tým, ako sa Ódor stal premiérom a odvolanie Aláča mala byť prvá vec, ktorú mal urobiť. To, že to teraz konečne urobil, považujem za normálne a pani prezidentka aj premiér pomenovali to, čo už všetci ľudia dávno vedeli.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
