Bieloruský denník: Pre občanov Bieloruska je čoraz ťažšie dostať sa do Európy a zároveň aj vrátiť sa do vlasti

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Ak chcú Bielorusi vycestovať do krajín Európskej únie, potrebujú získať víza. Tie sa poskytujú len na trvanie plánovanej cesty alebo na niekoľko rokov naraz. Na podanie žiadosti o víza musia Bielorusi doručiť súbor dokumentov a zaplatiť 60 €.

Po zmanipulovaných voľbách a spustení masových represií v roku 2020 sa situácia ešte zhoršila. V dôsledku konania Lukašenkovho režimu sa počet zamestnancov veľvyslanectiev a konzulátov európskych krajín v Bielorusku zmenšil. Znížila sa tým aj fyzická schopnosť udeľovať víza.

V roku 2023 treba v Bielorusku na získanie víza do európskej krajiny spravidla čakať niekoľko mesiacov a zaplatiť stovky eur (občas aj tisícku) sprostredkovateľom za pomoc s podaním žiadosti – inak vízum jednoducho nezoženiete. Áno, môžu existovať výnimky na humanitárne účely, ale pre väčšinu Bielorusov prebieha proces asi takto.

Lukašenkov režim sa rozhodol, že ani to nestačí, a proces cestovania do Európskej únie ešte viac skomplikoval, dokonca aj ohrozil.

Bielorusov pri prekračovaní hraníc čoraz dôkladnejšie vyšetrujú. Kontrolujú im mobily, či neobsahujú fotografie z protestov alebo predplatné na zdroje informácií zakázané diktatúrou, kladú im zvláštne otázky o politických názoroch a dokonca požadujú dokumenty vydané inými štátmi, ako napríklad povolenia na pobyt. V dôsledku takýchto kontrol nemusí byť ľuďom povolený odchod z krajiny; môžu byť aj zadržaní. Pri kontrolách môžu byť bezpečnostné zložky hrubé a dokonca sa vyhrážať. Aj keď sa zamestnanci správajú profesionálne, vždy je to dodatočný stres.

Bielorusov navyše pravidelne zadržiavajú pri návrate do vlasti, čo nie je nič nové. Ľudia nemusia vedieť o tom, že sú na zoznamoch bezpečnostných zložiek, alebo sa môžu vracať, pretože musia – napríklad na pohreb blízkych príbuzných. Teraz nedávno, 21. augusta, zadržali na hranici s Litvou zubára zo štátnej polikliniky v meste Novopolock Alexandra Grudnického s manželkou. Manželia boli v zahraničí na návšteve u svojho syna. Doteraz nie je nič známe o ich stave, ba ani o mieste pobytu. Podľa centra pre ľudské práva Viasna bolo v Bielorusku len v júni súdených 36 ľudí, ktorí boli zadržaní na hraniciach.

V poslednom čase sú čoraz častejšie prípady vypočúvania občanov Bieloruska na hraniciach pri príchode do vlasti. Očití svedkovia hovoria, že otázky nie vždy súvisia s politikou. Pýtajú sa ich na cestu a kladú otázky o živote v zahraničí – aká je šírka sortimentu v tamojších obchodoch, aké sú ceny a postoje k Bielorusom, o čom sa hovorí v miestnych správach. Podľa tých, ktorí sa s takýmito kontrolami stretli, bezpečnostné zložky tvrdia, že sa takto snažia pochopiť situáciu a náladu v susedných krajinách.

Krajiny EÚ susediace s Bieloruskom sú teraz od neho ohradené železnou oponou, a to doslova, stavaním plotov na hraniciach, ale aj obrazne. Izolácia je dôležitým nástrojom v boji proti Lukašenkovmu diktátorskému režimu. Zároveň je však dôležité zachovať príležitosť pre Bielorusov, ktorí nesúhlasia s diktatúrou, byť bližšie k Európe. Ak už nie kvôli kultúrnej výmene a väčšej integrácii bieloruských občanov, tak aspoň na humanitárne účely, aby bolo vždy jasné, že v krajinách EÚ sa môžu zachrániť pred prenasledovaním Lukašenkovým aparátom.

Bielorusko bude v budúcnosti určite s Európou. Diktátor však zatiaľ robí všetko pre to, aby čo najviac sťažil integráciu krajiny do európskej rodiny.

Preložené z ruštiny. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.