Keď zelená univerzita potichu hnedne

Autor je europoslanec PS

Tak a je to verejné. Po štyroch rokoch sa o doktorandskom štúdiu Miroslava Suju len nešepká na chodbách Technickej univerzity, ale máme možnosť o ňom čítať v Denníku N. Keďže na Technickej univerzite vo Zvolene dlhodobo pôsobím, cítim potrebu sa osobne k veci vyjadriť a poukázať na niekoľko momentov, ktorých závažnosť je väčšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

V slovenskej spoločnosti nemáme núdzu o akademické plagiátorstvo popredných politických predstaviteľov ani o relativizáciu tohto vážneho problému. V prípade poslanca Suju je však problém hlbší a vážnejší, než by sa na prvý pohľad z popisu jeho štúdia javilo.

Vraj študovať môže každý, aspoň tak sa vyjadril prorektor univerzity, ktorý je Sujovým školiteľom. Nuž nemôže, respektíve prijímací proces na doktorandské štúdium by mal jasne posúdiť kompetentnosť uchádzača a vylúčiť tých adeptov, ktorí na náročné štúdium tretieho stupňa nemajú objektívne predpoklady.

Ak úplne nerozumiete, tak si predstavte, že by sa Suja v duchu hesla „študovať môže každý“ uchádzal o doktorandské štúdium na lekárskej fakulte. Absurdné, však? Lekárska fakulta má k dispozícii dostatok „diskriminačných“ kritérií, medzi ktoré iste patrí absolvovanie štúdia v lekárskom odbore, relevantná publikačná a vedecká činnosť uchádzača, či schopnosť viesť s komisiou vecný dialóg. Tiež zväčša nechýba bodové kvórum ako kvalitatívne minimum. To slúži aj na vyradenie tých uchádzačov, ktorým chýba adekvátna príprava v súvisiacich odboroch.

Obdobné kritériá má, samozrejme, aj Technická univerzita vo Zvolene. Na prijímacie konanie sa môže prihlásiť každý, no komisia dôsledne hodnotí vybrané atribúty a v prípade, že uchádzač neprekročí minimálne kvórum, komisia ho odmietne. Predpokladám, že to bol vzhľadom na štúdium v nesúvisiacom odbore jeden z dôvodov Sujovho neprijatia. Rovnako ako v prípade medicíny je absurdné, aby absolvent učiteľstva telesnej výchovy išiel študovať tretí stupeň lesníctva.

A napriek tomu Suja s odvolaním u dekana uspel a na štúdium ho prijali. To samo osebe je pozoruhodný zvrat. Pred štyrmi rokmi bol Suja bez akýchkoľvek pochybností vrcholovým predstaviteľom fašistickej strany. Jeho prijatie pre Technickú univerzitu objektívne predstavovalo zásadné reputačné riziko. A vedenie univerzity do tohto rizika v tichosti išlo.

Obzvlášť angažovaný v tomto smere je prorektor pre vedu a výskum, profesor Jaroslav Šálka, ktorý tému pre Suju vypísal a je jeho školiteľom. Pre funkcionára univerzity a vysokoškolského profesora to vyžadovalo preniesť sa cez skutočnosť, že doktorand je fašista a bývalý mafiánsky spolupracovník. Potenciálny konflikt s morálkou sa vytráca po tom, ako prorektor kandiduje v komunálnych voľbách za Republiku. Na ich kandidátku sa vraj pridal preto, lebo už nebolo možné zbierať podpisy ako nezávislý kandidát, no zároveň favorizoval ďalších dvoch kandidátov tohto „hnutia“. V komunále podľa neho nejde o strany, ale o osoby. Ak vám takáto relativizácia a legitimizácia fašistov príde povedomá, nemýlite sa, „osôb“, ktoré sa pomocou fašistov katapultovali do politiky, máme neúrekom; Uhríkom a Sujom v Republike počnúc, Kuffom, Tarabom či Radačovským pokračujúc. Sú indikátorom hnednutia časti slovenskej politiky. Je znepokojujúce, že rovnaký efekt na akademickej pôde si takmer nik, vrátane rektora, nepripúšťa.

Technická univerzita vo Zvolene formovala môj profesný život a ekologické povedomie. Pôsobili tu velikáni slovenskej ekológie Dudich, Midriak, Ružička, Miklós, absolventmi lesníckej fakulty sú poprední ochranári Baláž, Jasík, Apfel. Z univerzity vzišli stovky kvalitných odborníkov a odborníčok v ochrane prírody a životného prostredia či v lesníctve. A teraz je tam doktorandom Suja.

Tento stav nie je dielom zhody náhod, nejde o sivú zónu v rámci oficiálnych pravidiel. Je to pomerne komplexný proces, na konci ktorého môže stáť Suja s vedeckým titulom z lesníckej fakulty, a teda potenciálny minister pôdohospodárstva či životného prostredia. Nebude mať najmenší problém oháňať sa v politickom boji svojou „odbornosťou“.

Zelená univerzita vo Zvolene dnes priamo či mimochodom legitimizuje prominentného fašistu. Nebezpečne, plazivo a donedávna bez vedomia širšej verejnosti hnedne. Je to farba rozbiehajúcej sa „akademickej gangrény“. A tá žiadnej univerzite neprospieva.