Čo keby sme 16-ročným dovolili voliť? V Rakúsku to funguje a naše voľby by možno dopadli inak
Učiteľ občianskej náuky Dávid Daubner si myslí, že naši stredoškoláci nie sú pripravení voliť, lebo ich dostatočne nevzdelávame. Rakúska štúdia, naopak, ukazuje pozitíva zníženia veku prvovoličov. Pritom aj slovenskí tínedžeri sa cítia nevypočutí a vládu si predstavujú úplne inak ako starší voliči.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Rakúsko bolo v roku 2007 prvou krajinou Európskej únie, ktorá znížila vekovú hranicu v národných voľbách na 16 rokov. V Únii majú toto právo ešte 16-roční Malťania a 17-roční Gréci. Rakúsko, Malta, Belgicko a Nemecko sú jediné štyri krajiny, ktoré umožnia svojim 16-ročným občanom voliť v eurovoľbách 2024.
Tento nápad sa pozdáva aj Európskej únii. Argumentuje tým, že priznanie volebného práva mladým ľuďom má vytvoriť a upevniť ich demokratické zvyky, ktoré pomôžu zvýšiť volebnú účasť v budúcnosti. Vlani v marci sa na tom zhodol Európsky parlament. Zhoda zahŕňa zníženie vekovej hranice pre účasť vo voľbách na 16 rokov pre všetky členské štáty, ak členské štáty nerozhodnú inak.
Slovensko sa však inak rozhodlo: najmladší účastníci všetkých volieb u nás musia dovŕšiť 18 rokov. A to aj napriek štúdiám, ktoré ukazujú pozitíva rakúskej praxe, a výskumom, z ktorých vyplýva, že sa slovenskí tínedžeri cítia nevypočutí. Navyše chcelo by to zlepšiť občianske vzdelávanie, ktoré dlhodobo zanedbávame. Pritom snahu o zníženie veku voličov sme v parlamente mali už pred rokmi.
Z ankety medzi politickými stranami na Slovensku vyplýva
