O slovenských masakroch po Povstaní
Týždennému vraždeniu v Nemeckej sa Nemci iba prizerali, o všetko sa postarali omnoho agilnejší Slováci.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
Autor je spisovateľ
K výročiu Slovenského národného povstania sa viaže množstvo ďalších výročí, pretože jeden z najsvetlejších momentov našich novodobých dejín so sebou priniesol celý rad tragických udalostí. V Povstaní časť národa ukázala odvahu a hrdosť, no po jeho potlačení prišiel čas na zbabelosť, nízke pudy a nebývalú agresivitu pri páchaní vojnových zločinov.
Na trestných výpravách a masakroch civilného obyvateľstva po Povstaní sa popri nemeckých oddieloch SD, bezpečnostnej polícii SIPO, jednotkách Edelweiss alebo Schill aktívne zúčastňovali Slováci, ktorí dobre poznali terén, zvyky a často osobne aj miestnych obyvateľov. Tí najradikálnejší pôsobili v Pohotovostných oddieloch Hlinkovej gardy (POHG) a majú na svedomí tisíce obetí pri akciách po celom Slovensku, napríklad v obciach Smrečany, Plešivá alebo Magále. Ich odhodlanie vraždiť sa naplno prejavilo najmä v Kremničke a v Nemeckej.
Keď na konci októbra 1944 padla Banská Bystrica, župný zástupca vlády Ján Ďurčanský a poverenec Hlinkovej gardy Vojtech Košovský vydali rozkaz na likvidáciu tamojších väzňov. Nechali ich previezť do Kremničky, kde bolo pri protitankových zákopoch popravených 747 ľudí: najmä Židov, ale aj sympatizantov povstalcov s celými rodinami. Medzi nimi bola aj literárna historička Alžbeta Göllnerová-Gwerková.
O vykonanie rozkazu sa mali postarať členovia
