Denník N

Na Poľane sme s vedcami pátrali po meteorite. Reportáž o tom, ako sme ho nenašli a čo robiť, ak budete mať viac šťastia

Plánovanie trasy v zóne dopadu meteoritu. Foto N - Tomáš Pobuda
Plánovanie trasy v zóne dopadu meteoritu. Foto N – Tomáš Pobuda

Podľa vedcov je štatisticky úspešná jedna z desiatich takýchto expedícií. 

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Malinčie zapletené okolo nôh, sústredené pohľady na zem a škrabance od smrekových vetvičiek. Výprava slovenských vedcov, hvezdárov a hobby astronómov, ktorí na Poľane hľadali nedávno spadnutý meteorit, miestami tak trochu aj bolela.

V polovici augusta sme sa k nim pripojili a dva dni hľadali vesmírnu horninu, ktorá mala mať veľkosť približne dvoch pästí, čiernu farbu a miliardy rokov.

Nenašli sme. Vedci plánujú v zóne dopadu ďalšie expedície, čo znamená, že meteorit z Poľany sa predsa len ešte môže objaviť v laboratóriu či múzeu.

„Štatisticky je zatiaľ úspešná asi jedna z desiatich takýchto výprav. V ťažko prístupnom teréne, ako je na Poľane, sa táto pravdepodobnosť ešte znižuje,“ hovorí Tomáš Paulech z Oddelenia astronómie a astrofyziky FMFI Univerzity Komenského, ktorý nás na hľadanie meteoritu zobral. „Keď však vieme, že meteorit tam niekde leží, cítime voči vede povinnosť aspoň ho skúsiť poriadne pohľadať,“ dodáva.

Koniec poletovania po vesmíre

Príbeh poľanského meteoritu sa pravdepodobne začal pred cca 4,5 miliardy rokov. V čase, keď sa formovala naša slnečná sústava.

„Takéto meteority sú vzácne hlavne preto, lebo predstavujú úlomky z asteroidov, ktoré obiehajú najmä medzi Marsom a Jupiterom. Reprezentujú telesá, ktoré sa kedysi formovali do podoby veľkých planét,“ hovorí Paulech.

Veľké náleziská meteoritov sú napríklad v Antarktíde, kde sa aj ľahšie hľadajú. Foto – Manchester.ac.uk

Ide teda o najpôvodnejšie kúsky z „mladej“ slnečnej sústavy, ktoré môžeme držať v rukách.

Pokiaľ chceme skúmať podmienky, za akých sa naša planéta formovala, musíme buď siahnuť mimo ňu a doniesť si vzorky z vesmíru, alebo napríklad aj do vysokej trávy v okolí Poľany a prečesávať ju trebárs paličkami na nordic walking či lyžovanie.

Miliardy rokov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie