Denník N

Právny štát, demokracia a ústavnosť vo volebných programoch strán

Od jednej vety v prípade Smeru až po 200 strán textu. Také sú rozdiely v ochote jednotlivých strán informovať voličov o tom, ako si predstavujú fungovanie štátu.

Autor je politológ,
prezident Inštitútu pre verejné otázky

„Kto už číta tie volebné programy?“ – túto skepticko-ironickú otázku často počuť od ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že politické strany získavajú voličov predovšetkým vďaka charizme lídrov alebo peniazom investovaným do kampane. Protiotázka môže znieť nasledovne: „Ak je to naozaj tak, že volebné programy nikto (alebo málokto) číta, prečo si potom strany dávajú každé štyri roky tú námahu ich vypracovávať“?

Odpoveď je jednoduchá: pretože politické strany sú rôzne (ideologicky, hodnotovo) a na to, aby ich volič mohol spoľahlivo rozlíšiť, nestačia iba fotografie lídrov a heslá umiestnené na bilbordoch. Treba poznať predstavy politikov o tom, ako by vyzeral štát, keby sa po voľbách ocitol takpovediac v ich rukách. Pre aktívnejších občanov, ktorí sledujú vývoj v krajine, slúžia volebné programy ako lakmusový papierik signalizujúci reálne existujúce problémy, na ktoré strany musia reagovať aj iným spôsobom než skratkovitými rečami lídrov.

Skromná ponuka Smeru

Parlamentné voľby 2016 sú prvými voľbami na Slovensku, keď vládna strana, ktorá podľa prieskumov má najvyššiu volebnú podporu a chystá sa na pokračovanie svojho vládnutia v ďalšom funkčnom období, ide do volieb bez volebného programu (pretože tých päť viet, ktoré Smer-SD zavesil na svoju webstránku pod názvom Priority programu strany Smer-SD na roky 2016 – 2020, nijakým volebným programom nie je). Smer v podstate napodobňuje postup maďarského Fideszu, ktorý pred voľbami 2014 namiesto volebného programu oznámil 10 cieľov a jeho líder Viktor Orbán zhrnul stranícky program do jedného slova – „Pokračujeme“.

Ostatné strany pristúpili k sprostredkovaniu svojich programových východísk vážnejšie než Smer a ponúkli voličom široký záber stanovísk (všeobecných aj podrobných), načrtávajúcich ich politiku v nasledujúcom období. Svoje programové dokumenty (v rôznom rozsahu – od troch, piatich až do viac ako 200 normostrán) zverejnili ku koncu januára 2016 strany Sieť, Most-Híd, SaS, TIP, SKOK! a Šanca, hnutie OĽaNO, ako aj KDH, SNS, SMK, SZS a KSS.

Skúsme sa pozrieť na to, čo by kandidujúce strany chceli presadiť v oblasti fungovania demokratických inštitúcií, ústavnosti, právneho štátu, verejnej správy a spravodlivosti – v tom všetkom, čo sa dá nazvať oblasťou politickej demokracie.

Konsenzus pri „evergreenoch“

Prakticky všetky strany požadujú odpolitizovanie a sprofesionalizovanie štátnej správy, justície a polície, zavedenie transparentnosti a odbornosti do procesu výberu verejných funkcionárov (vrátane sudcov a prokurátorov).

Spoločnou požiadavkou takmer všetkých kandidujúcich strán je zavedenie hmotnej zodpovednosti funkcionárov za spôsobené škody, nekonanie, zlé nakladanie s verejnými prostriedkami a pod.

Návrhom, ktorý sa objavuje v programoch viacerých strán, je uskutočnenie municipálnej reformy, spočívajúcej v zavedení spoločného výkonu administratívnych úloh obcí, spájanie jednotlivých obcí do väčších celkov (municipalít) pri zachovaní vlastnej sídelnej identity.

Takmer všetky strany sa vo svojich programoch venujú problematike súdnictva. Navrhujú sériu opatrení na zvýšenie efektivity súdov, zrýchlenie súdneho konania, na disciplinárne postihy pre nekonajúcich sudcov, zvýšenie kvality výberu sudcov, ich celoživotné vzdelávanie, zavedenie etického kódexu. Hovoria o potrebe väčšej špecializácie súdov,  o zmenách v spôsobe kreovania orgánov súdnej samosprávy.

Viaceré strany navrhujú uskutočniť zmeny v prokuratúre, uskutočniť jej celkovú reorganizáciu. Táto požiadavka vyúsťuje až do návrhu premeniť tento z komunizmu zdedený monokratický model na moderný systém štátneho zastupiteľstva, známy z iných štátov (napríklad z Česka).

Širokú podporu má myšlienka rozdelenia Slovenska na väčší počet volebných obvodov pri voľbách do Národnej rady – namiesto terajšieho jedného volebného obvodu.

Mnohé strany požadujú zmeny v postavení, zložení a fungovaní Ústavného súdu.

Z návrhov, ktoré sa v programoch strán objavujú najčastejšie, sa dá vytvoriť pomerne jasná predstava o najväčších problémoch slovenskej demokracie. Treba dodať, že strany poukazujú na tieto problémy nie prvýkrát. Je tristné, že po viac ako štvrťstoročí od zmeny politického režimu a aj napriek nepochybne úspešnému celkovému procesu demokratizácie, vďaka ktorému dnes žijeme v slobodnej krajine a v integrovanej Európe, je štátna správa na Slovensku spolitizovaná a nachádza sa v područí straníckych centrál, že zodpovednosť úradníkov za vlastné pochybenia (aj vedomé a zámerné) je slabá, že súdnictvo je neefektívne a stagnuje, že prokuratúra je uzavretá do seba a často svojvoľná, že proces skutočnej decentralizácie a kompetenčného posilnenia samosprávy sa zastavil, že jeden volebný obvod pre parlamentné voľby zavedený lídrom HZDS Vladimírom Mečiarom v roku 1998 naďalej deformuje mieru reprezentatívnosti volebných výsledkov z regionálneho hľadiska a že Ústavný súd pri svojom súčasnom personálnom obsadení sa viac prispôsobuje väčšinovej politickej vôli (parlamentu, vláde, v minulosti aj prezidentovi), než dbá o bezpodmienečné dodržiavanie ústavnosti (česť výnimkám – t. j. skupine sudcov s odlišným názorom).

Suma sumárum: realizácia spomínaných návrhov na zmeny by sa mala stať akousi povinnou jazdou, ktorú budúca vláda, nech už bude tvorená akýmikoľvek politickými silami, bude musieť absolvovať. O tom, že ide o najurgentnejšie problémy, zdá sa, existuje konsenzus naprieč celým politickým spektrom.

V čom sú zaujímavé ďalšie, špecifické návrhy jednotlivých strán? Rozpätie je dosť široké – od kuriozít a vyslovených bludov až po vecne dobre vyargumentované návrhy.

Kuriozity a bludy

Pár kuriozít sa nedá si nevšimnúť v stručnom volebnom programe SZS  – napríklad návrh na  „zjednotenie 4-ročných a 5-ročných volieb“. Ako sa to dá prakticky urobiť, SZS nehovorí. Tá istá strana navrhuje „zlúčenie mestských častí, okresov a krajov“, ani tu však bližšie nevysvetľuje, podľa akého kľúča treba postupovať.

Volebné programy SNS a KSS sú plné rétoriky založenej na nacionálnych a sociálnych bludoch. KSS napríklad tvrdí, že „terajšia demokracia je falošná a nehumánna“, žiada, aby bola „pre všetkých“, a sľubuje presadiť do zákona, „aby neziskové organizácie (organizácie tretieho sektora) financované zo zahraničia mali povinnosť pri každom mediálnom výstupe uvádzať zdroj, ktorý ich financuje“, dožaduje sa tiež, aby „všetky médiá, printové i digitálne, uvádzali v záhlaví svojho vlastníka aj jeho štátnu príslušnosť“. Týmito požiadavkami, zjavne odkopírovanými z putinovského Ruska, KSS vybavila vo svojom programe fakticky celú agendu právneho štátu.

Slovo „štát“ sa spomína vo volebnom programe SNS dosť často. V časti programu nazvanej „Zvrchovaný štát“ požaduje „zastavenie všetkých politických, ekonomických, kultúrnych a sociálnych pokusov o likvidáciu slovenského národa a jeho rozpustenie v tzv. globálnom superštáte“. Pochopenie širšieho kontextu pre tento zjavný blud poskytuje preambula programu, v ktorej sa uvádza: „Starý kontinent v súčasnosti čelí riadenému procesu demontáže našej tradičnej civilizácie, založenej na národnom štáte, a tiež snahám o kultúrnu, politickú a etnickú likvidáciu pôvodných európskych národov. Mnohí Európania sa v čase svojej stratenej identity spoliehajú na Slovensko, ktoré je ešte stále ich zdravým srdcom“. Zrejme, aby tak bolo aj naďalej, navrhuje SNS prijať ústavný zákon o „národných záujmoch slovenského národa a štátnych záujmoch SR“ a nový zákon o štátnom jazyku, keďže slovenčina podľa SNS „je základným pilierom slovenskej štátnosti“.

Stručné tézy

Smer-SD uvádza ako jednu zo svojich piatich priorít „posilňovanie právneho štátu ďalším zvyšovaním vymožiteľnosti práva, zachovaním kontrolných funkcií voči exekutíve a pokračovaním a rozvojom nástrojov vyššej transparentnosti a efektívnosti verejnej správy“. To je všetko, na čo sa zmohla vládna strana, pokiaľ ide o problematiku právneho štátu, na nič viac.

OĽaNO vo svojej „Zmluve s občanmi“ sľubuje zaviesť „nízkonákladové referendum, ktoré bude prebiehať v tej istej miestnosti ako iné celoštátne voľby“. TIP navrhuje vyskúšať pilotné voľby cez internet počas volieb do VÚC v roku 2017 a žiada, aby opozícia mala zaručené právo kontrolovať vládnu moc. SMK sa podrobne venuje problematike decentralizácie a územnej samosprávy a navrhuje „v záujme zachovania maďarskej komunity na Slovensku a pozdvihnutia celého južného Slovenska“ vytvoriť takú „regionálnu samosprávu (samosprávy), ktorá má špeciálne právomoci, finančnú a rozpočtovú samostatnosť“. Podporuje vznik menšinových samospráv pri miestnych samosprávach.

Solídne programy

Solídne spracované časti, venované otázkam vývoja politického systému, majú vo svojich volebných programoch KDH, SaS, Sieť a Šanca.

KDH presadzuje princíp „jeden mandát stačí“. Chce zakotviť právnu záväznosť výsledkov referenda a sprísniť podmienky na použitie skráteného legislatívneho konania v parlamente, obmedziť opakované novelizácie zákonov v priebehu jedného roka.

SaS navrhuje zmeniť spôsob voľby členov Súdnej rady, aby aj vládna väčšina, aj opozičná menšina mali možnosť si zvoliť svojich zástupcov. Členov rady by mali mať právo delegovať iba priamo volené orgány – parlament (šesť členov) a prezident (troch členov). SaS tiež navrhuje zriadiť Najvyšší správny súd, dva kasačné súdy a spojiť malé okresné súdy do väčších obvodných súdov.

Sieť chce novelizovať ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, prijať nový zákon o štátnej službe, zaviesť systém regionálnych štátnych tajomníkov ministerstiev, aby desiati štátni tajomníci úradovali v rôznych mestách Slovenska. Chce dosiahnuť vyvodenie zodpovednosti politikov v priebehu volebného obdobia („Voliči by mali mať možnosť v priebehu volebného obdobia povedať, čo si myslia o výkone svojich zástupcov, tak ako to robia v prípade odvolateľných starostov“).

Šanca sa prihovára za zriadenie nových územných obvodov pre výkon miestnej štátnej správy (v počte 22), podľa strany by 80 až 120 veľkých municipalít malo vytvoriť druhý stupeň miestnej samosprávy. Strana navrhuje zrušiť päť ministerstiev zo súčasných 13 a do budúcnosti ponechať iba päť – pre zahraničné vzťahy, obranu, vnútro, spravodlivosť a financie.

Rozsiahle traktáty

Suverénne najobsiahlejšie a najrozpracovanejšie časti, venované právnemu štátu a vývoju politického systému, majú vo svojich volebných programoch Most-Híd a SKOK!. Samotné programy týchto dvoch strán by sa dali označiť za odborné traktáty. Svojím rozsahom (viac ako 200 normostrán) ďaleko prekračujú programy ostatných strán. Texty obidvoch dokumentov obsahujú nielen návrhy praktických krokov, ale aj podrobnú analýzu existujúceho stavu.

Most-Híd prezentuje detailnú víziu reformy ústavného systému. Jej súčasťou sú zmeny týkajúce sa postavenia hlavy štátu, Ústavného súdu, prokuratúry, verejného ochrancu práv, referenda. Nájdeme tu návrh na zavedenie druhej komory parlamentu volenej v jednomandátových volebných obvodoch na šesť rokov, zníženie počtu poslancov NR SR na 100. Strana navrhuje významné zmeny v organizácii samosprávy vrátane nového územného členenia na úrovni VÚC. Je za zrušenie priamych volieb na krajskej úrovni: poslancami krajských zastupiteľstiev by mali byť primátori vytvorených municipalít, pričom župan by bol volený týmito poslancami.

SKOK! navrhuje uskutočniť zásadnú zmenu volebného systému „s cieľom rozbiť monopol politických strán na obsadenie parlamentu“, tvrdí, že aspoň polovicu poslancov NR SR treba voliť priamo v regiónoch, v okresoch, v jednomandátových obvodoch. Do úvahy prichádza aj zriadenie druhej komory parlamentu. Pre komunálne a regionálne voľby navrhuje SKOK! zaviesť väčšinový systém s jednomandátovými obvodmi a zrušiť dvojkolovú voľbu predsedu samosprávneho kraja. Posilniť prvky priamej demokracie chce táto strana o. i. zavedením zákonodarnej iniciatívy občanov (stotisíc podpisov pod návrh zákona) a iniciovaním odvolania nevolených funkcionárov (napríklad ministrov) petíciou. Za bonbónik určite budú mnohí považovať návrh na „odluku“ politických strán od štátu. Strana navrhuje zrušenie všetkých súčasných štátnych príspevkov politickým stranám a nahradenie ich jediným príspevkom stotisíc eur pre každú parlamentnú stranu.

Paradox slovenských volieb

Pokiaľ ide o rozvoj politického systému, situácia je trochu bizarná: o tom, čo plánuje urobiť v tejto oblasti vládna strana, ktorá chce vládnuť aj naďalej, nevieme prakticky nič, zatiaľ čo o tých stranách, o ktorých vieme, že majú pripravené návrhy konkrétnych krokov, nie je jasné, či budú vládnuť, respektíve či sa vôbec dostanú do parlamentu.

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie