Golda nie je politická dráma, životopis ani vojnový film. Je to varovanie pred izraelskou aroganciou
Krátko pred 50. výročím jomkipurskej vojny prichádza film, ktorý ju zobrazuje z pohľadu vtedajšej premiérky Goldy Meirovej.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V októbri 1973 mala prvá a doposiaľ jediná izraelská premiérka Golda Meirová 75 rokov a večne opuchnuté nohy natlačené do ortopedických topánok. Pripaľovala si jednu cigaretu od druhej, dokonca aj v miestnosti, kde jej dávali rádioterapiu na liečbu lymfómu.
To, že má rakovinu, tajila, rovnako ako to, že trpí úzkosťami. Nemohla si dovoliť ukázať slabosť. Ani pred vlastnými a už vôbec nie pred početnými nepriateľmi.
V tomto stave viedla krajinu, ktorá sa opäť ocitla v existenčnom ohrození, konkrétne na najposvätnejší deň židovského kalendára – Jom kipur (Deň zmierenia). Nový film izraelského režiséra Guya Nattiva Golda – Železná lady Izraela zachytáva 19 dní jomkipurskej vojny, a to tak, že Meirovú zbavuje nálepky ženy, ktorá bola za ňu zodpovedná.
Slovenskú premiéru bude mať 21. septembra.
Žena medzi mužmi
Hoci meno premiérky očistila už Agranatova komisia (1973-1974) vyšetrujúca zlyhania izraelského vedenia v napokon víťaznej, ale ťažko vybojovanej vojne, v Izraeli sa dodnes medzi ľuďmi hovorí o „tej ženskej“, čo spôsobila takú hrôzu.
Nattiv však Meirovú vidí a ukazuje skôr ako ženu obklopenú arogantnými, egocentrickými mužmi presvedčenými o svojej neomylnosti, ktorí sa ešte predbiehajú v tom, kto má lepšie informácie, a zľahčujú nebezpečenstvo, lebo sú si istí, že arabské štáty si po bitke a ponížení v šesťdňovej vojne (1967) proti mocnému Izraelu nič nedovolia.
Lenže potom sú konfrontovaní
