Viem, prečo podporujem štrajk

Autor je demograf,
prodekan pre rozvoj Prírodovedeckej fakulty UK

Tu ide o nás všetkých. Päť „lebo“ pre štrajk:

1. Lebo je jedno, aké čísla uvádza Trexima, aké premiér či minister školstva. Čarovanie so štatistikami je jedna vec a ukazuje sa, že asi nie je náhoda, že vládni predstavitelia pracujú s vyššími číslami. Podstatné je, že dobre viem, aký je plat začínajúceho učiteľa či učiteľa s desaťročnou praxou. A nemám dôvod neveriť platom učiteľov z fotiek na webe. Alebo si myslíme, že všetci do jedného hazardujú so svojou cťou a bezprecedentne klamú? Áno, buďme úprimní. Celkovo platy v školstve v bývalom východnom bloku nie sú žiadna sláva, Slovensko nie je osamotený ostrov. Lenže my sa bavíme o číslach, ktoré sú biedne aj v absolútnom vyjadrení. Je náhoda, že v Rakúsku dokážu učiteľ či zdravotná sestra zarobiť štyrikrát toľko čo na Slovensku? Bez ohľadu na celkový rozdiel v mzdových hladinách oboch krajín. Ale v poriadku, Rakúsko je Rakúsko, iný svet. A čo tak Slovinsko? Nástupný plat učiteľa 1400 eur, v Turecku 978 podľa údajov EURYDICE. Nemám dojem, že by ceny v spotrebnom koši a HDP týchto krajín boli dvakrát vyššie ako na Slovensku.
2. Lebo akosi tak intuitívne verím tým „neformálnym“ lídrom, radšej ako niektorým odborárskym „matuzalemom“. To, že štrajkuje iba menšina učiteľov, mi neprekáža. Som presvedčený, že nie je na Slovensku ani jeden riaditeľ a učiteľ nezapojenej školy, ktorý by „vyštrajkované“ zvýšenie platov neprijal. A vôbec mi neprekáža, že štrajkujú teraz. Veď deň po voľbách by si mohli ísť pískať… Že je uzavretý legislatívny proces? To hádam nie, vláda tým priznáva, že už iba svieti a kúri? Že mesiac či dva do volieb už nie je čo robiť? Tendre sa vypisujú, dotácie rozdávajú, prečo by sa nemohla meniť legislatíva?
3. Lebo viem, aká je to práca. Viem, aké problémy sú s dnešnými deťmi. Dávno neplatí, že farár a učiteľ sú v dedine „kings“. Áno, sú najlepší, lepší, priemerní aj zlí učitelia. Tí najlepší blogujú, vidím, čo dokážu, a ja dávam pred nimi dolu klobúk. Ale ak chceme, aby bolo čo najviac tých lepších začínajúcich, s 500 – 600 eurami čistého to nedokážeme. A čo je horšie, aj niektorí učitelia – blogeri sú príkladom toho, že ich jednoducho neudržíme. Jednoducho zo školstva odišli. Veď kto odíde, ak nie tí najschopnejší, ktorí sa ľahko uchytia inde? Úprimne, sám by som asi rýchlo prišiel o ideály a učil v „udržiavacom“ režime. Práca učiteľov stredných či základných škôl nie je o nič ľahšia ako práca učiteľov vysokých škôl. Ba v mnohých ohľadoch je ťažšia. Neberiem argument o prázdninách. Nevymenil by som ani štyri mesiace prázdnin, v kontexte toho, čo by ma potom čakalo cez školský rok. Môže byť niečo ťažšie a zodpovednejšie, ako edukácia a výchova dieťaťa? Navyše, keď je často suplovaná výchova v rodine. Rozvodovosť 3,5 z desiatich manželstiev (a koľkí sú spolu už len z povinnosti) asi hovorí o „stave“ rodín dosť.
4. Lebo si neviem predstaviť okrem zdravotníctva vyššiu prioritu. Nejde o nič menej a viac ako o našu budúcnosť. Teraz modelujeme ľudský a sociálny kapitál, ktorý bude tvoriť HDP a naše dôchodky z prvého piliera o dekádu-dve. A naše deti to budú mať poriadne ťažké vzhľadom na rýchle starnutie populácie. Takže ohodnotenie učiteľov nie je len sociálne opatrenie. Je to systémové a dlhodobé opatrenie, ktoré asi neprinesie politické body u nezamestnaných a dôchodcov, ale o to by bolo štátnickejšie.
5. Lebo vidím, aký je „záujem“ o štúdium učiteľstva. Aj u nás na fakulte je to už pomaly iba nechcená popoluška. A počas piatich rokov štúdia „básnici prichádzajú o ilúzie“. Tí najlepší často končia niekde v bankách či IT sektore. Slovensko prichádza o mnohých dobrých odchádzajúcich von (brain drain), ale existuje aj niečo, čo označujem ako vnútroštátny štrukturálny „preliv mozgov“. Práve z odvetví ako školstvo, kde by boli nesmierne cenní, a už ich tam naspäť nedostaneme. A práve v tom je problém. V prostredí, kde sú tak nízke platy, jednoducho nefunguje a nemôže fungovať zdravá konkurencia. Áno, treba jednoznačne deklarovať – na základe prognóz počtu detí (ktorá existuje aj pre regióny) –, aký počet škôl je optimálny, aký počet žiakov v triedach je optimálny. Bavme sa otvorene o tom, aký počet učiteľov je dostatočný a zdôrazňujem efektívny v kontexte znižovania pôrodnosti. Dajme však šancu tým najkvalitnejším, aby sa aspoň o prácu učiteľa uchádzali.