Denník N

Bál sa o brata, nakrútil o ňom silný film, ktorý vybrali na prestížny festival

Jána čaká 5. októbra operácia, ktorá sa môže skončiť fatálne. Čo urobiť s časom na dátum? Rozhodne sa ísť na cestu. Foto - Punkchart Films
Jána čaká 5. októbra operácia, ktorá sa môže skončiť fatálne. Čo urobiť s časom na dátum? Rozhodne sa ísť na cestu. Foto – Punkchart Films

Medzinárodne uznávaný slovenský fotograf a kameraman Martin Kollár nakrútil film o svojom bratovi. Vybrali ho na prestížny filmový festival v Rotterdame.

„Ako filmári celý život hľadáme dobré príbehy. Tie najlepšie sú často v našom najbližšom okolí. Neradi ich nakrúcame, pretože sa nás osobne dotýkajú a my sa bojíme straty nadhľadu. K tomuto filmu som sa odhodlal vtedy, keď strach zo straty brata prevážil nad strachom zo straty odstupu,“ hovorí Martin Kollár.

O nových projektoch, fotografických či filmárskych, nerád hovorí dopredu ani počas práce. Vykrúca sa a nerád vynáša akékoľvek závery. Práca chce čas, sústredenie, odstup. Aj o snímke s názvom 5. október by sme sa možno dozvedeli až o pár týždňov, ak by z Rotterdamu neprišla výnimočná správa: režijný debut Martina Kollára bude mať svetovú premiéru práve tu – na áčkovom festivale v kategórii As Long As It Takes: Mid-Lenght.

Že ide o čosi mimoriadne a osobné, je zrejmé, keď už povestný „odstup“ Martina Kollára musel ísť bokom. Necelú hodinu trvajúci film je o čakaní jeho brata na 5. október. Je to dátum operácie, ktorú má podstúpiť a ktorá môže mať fatálne následky.

Utiecť sa nedá

V celom filme nezaznie jediný dialóg. Film stojí na silných obrazoch a denníkových zápiskoch hlavného protagonistu.

„Každý z nás pravdepodobne už premýšľal, ako by chcel stráviť posledné dni svojho života. Ján sa tento čas rozhodne stráviť na bicykli naprieč svetom ako tulák, ako Easy Rider. A žiadne myšlienky na hypotéku, dane a každodenný rutinný život mu nebránia v jasnom uvažovaní. Jánovo Memento Mori sa začína,“ hovorí Martin.

Ján je na ceste, hľadá miesta, kde prenocovať, ale oveľa viac bojuje s vlastným strachom, nepohodlím, nepriaznivým počasím a najmä zhoršujúcim sa zdravím. Snaží sa od všetkého utiecť, no 5. október sa aj tak nevzďaľuje. Naopak, ide mu v ústrety.

Medzinárodný filmový festival v Rotterdame, ktorý sa začal včera, uvedie film v premiére 1. februára. Doma ho uvidíme najskôr na Medzinárodnom filmovom festivale filmových klubov Febiofest a neskôr aj počas Prehliadky slovenského filmu. Festival v Rotterdame už v minulosti do svojho programu vybral dve slovenské snímky – Ďakujem, dobre od Mátyása Priklera a film Miry Fornay Môj pes Killer, ktorý dokonca získal hlavnú cenu Hivos Tiger.

Film aj fotografia

Naposledy bol Martin Kollár v kinách s filmom Ivana Ostrochovského Koza, kde sa postaral o vynikajúcu kameru. Napokon, od začiatku svojej tvorby sa venuje paralelne nakrúcaniu aj fotografovaniu. Študoval kameru na bratislavskej VŠMU a na filmoch spolupracoval najmä s Petrom Kerekesom, ale aj s Robom Kirchhoffom a Ivanom Ostrochovským.

Postupne si však získaval suverénne miesto aj na medzinárodnej fotografickej scéne sériami dokumentárnych fotografií z bývalého východného bloku, Európskeho parlamentu, z Francúzska či z Japonska. V Slovenskej národnej galérii môžete ešte pár posledných januárových dní vidieť výsledok takmer dvojročnej práce na veľkom medzinárodnom dokumentárnom projekte v Izraeli.

Teraz najčítanejšie