Letné čítanie konzervatívnych médií: Progresívci sú ako komunisti a nacisti, homosexuáli majú vymyté mozgy

Sledujem mnohé médiá. Tie, ktoré mám rád, aj tie, s ktorými nesúhlasím. A aj keď ich nestíham všetky podrobne čítať, snažím sa udržiavať s nimi aspoň platonický kontakt.

Pomáha mi to lepšie vnímať rôzne perspektívy a názory. A navyše to aj musím robiť, lebo píšem aj o médiách.

V konzervatívnych médiách Postoj a Štandard pracujú ľudia, ktorých som spoznal ešte na Katolíckej univerzite, a novinári, ktorí boli skúsenými autormi už v čase, keď som sa rozhodoval pre kariéru novinára.

Občas ma zaujímajú, občas poburujú. A tak je to asi v poriadku. Niekedy upozornia na informáciu, ktorú by som bez nich prehliadol, inokedy mám pocit, že sú medzi nami civilizačné rozdiely a naše svety sa nedajú spojiť.

Toto leto som si zaumienil, že si budem odkladať články z Postoja a Štandardu, ktoré vo mne nejakým spôsobom zarezonujú. Môže ísť o redakčné texty, ale aj články od externých autorov, ktoré tieto médiá zverejňujú.

Cieľ nebol od začiatku jasný. Nemuselo z toho vyplynúť nič, mohol z toho vzniknúť skromný postreh do statusu na sociálnej sieti.

Nakoniec nazbierané materiály vystačili na samostatný článok, ktorý sumarizuje, čo liberálneho novinára hnevá na textoch konzervatívnych médií.

Progresívne monštrum a jeho rasová segregácia

Hlavnou témou a úhlavným nepriateľom konzervatívnych autorov je neprekvapivo strana Progresívne Slovensko a jej sympatizanti. Azda niet výčitky, ktorá by sa im nedala adresovať. Nemám najmenšiu potrebu na tieto kritiky reagovať, ale je pozoruhodné, čo všetko je liberálom vyčítané.

Progresívci sú vraj „radikálnejší ako komunisti“, uvádza Štandard. Kam sa oproti nim hrabe prenasledovanie kresťanov, likvidácia kláštorov a nútené práce za minulého režimu? PS vraj priamo útočí na slobodu vierovyznania a náboženského presvedčenia. „Po nacistickom a komunistickom totalitnom ťažení proti náboženskému presvedčeniu sa do oficiálnych dejín pretláča ďalšie totalitné, teraz progresívne monštrum,“ mohli sme sa napríklad dočítať.

Aké zlo prinášajú? Budú chcieť vytlačiť výučbu náboženstva zo škôl, varuje Postoj. A keby len to! Rodičom hrozí úplný zákaz vychovávať svoje deti vo svojom vierovyznaní. Na rad môže prísť aj „odstránenie zmienky o kresťanskom význame napr. všetkých kresťanských výjavov v dejinách umenia“. Z čítaniek vraj na Slovensku vymažú starosloviensku báseň Proglas a nebude sa učiť ani o význame Konštantína a Metoda, dodáva Štandard.

Slamených panákov je viac. Progresívci vraj budú obmedzovať slobodu, podporovať konzumentov drog a povinné sezónne očkovanie. „Ich ponuka je zvrátená. Nevyrastá z potrieb a záujmov slovenskej spoločnosti. Je umelo importovaná a Slovensku cudzia,“ hodnotí Štandard.

Toto je pomerne častý argument. Liberálne názory sú automaticky označované za ideologické, radikálne, netolerantné a importované do našej kultúry. Naopak, konzervatívne názory sú vykresľované ako autentické, racionálne, umiernené a slovenské. Akosi sa pri tých nálepkách zabúda, že mnohí konzervatívni aktivisti preberajú rétoriku od bigotných spolkov v zahraničí a že naše konzervatívne médiá sú akoby napodobeninou amerických ideologických a straníckych webov či televízie Fox News.

Za pozornosť stojí ešte jedna reportáž Postoja. Progresívne Slovensko je vraj podozrivá sekta, napísal Martin Leidenfrost, ktorý bol v bratislavskej kaviarni, kde mali drahé croissanty a seniorka tam uvoľnila stôl ro­dinke s ma­lý­mi deť­mi. Prekáža mu, že progresívci si pomaly na každé jedlo sypú vtáčie krmivo (rozumej chia semienka), hoci tie sú dovážané – a teraz pozor – z konzervatívneho Paraguaja!

Po krátkom zamyslení došiel Leidenfrost k záveru, že progresívci aplikujú niečo ta­ké ako rasovú segregáciu. „S rozdielom, že rasa, od ktorej sa seg­re­gujú, je vlastný ná­rod,“ tvrdí.

V článkoch konzervatívnych médií sa tiež opakuje, že väčšina liberálov dnes už nie sú skutoční liberáli, ale sú to progresívci. A každý progresívec je radikál a hrozba. Také je to jednoduché.

Sex sa skomplikuje, transľudí treba liečiť, homosexuáli majú vymyté mozgy

Ak nám budú vo svete vravieť, že máme zaviesť registrované partnerstvá, môžeme vystúpiť z Rady Európy. S takouto možnosťou prišiel Anton Chromík v Štandarde. Nie je jasné, či si Chromík uvedomuje politické a právne dôsledky odchodu z tejto medzinárodnej organizácie. Boli by obrovské, ale keď cítite naozaj veľkú averziu voči LGBTI+ ľuďom, sú pre vás druhoradé.

„Nie sme nespravodliví a necítime žiadny ‚historický dlh‘, keď benefitmi nepodporujeme homosexuálne správanie, ktoré má štatisticky škodlivejšie zdravotné dôsledky. Pozrite sa na kratší vek dožitia,“ takisto napísal Chromík. „Je nespravodlivé, škodlivé a zlé podporovať v ľuďoch naivnú predstavu o tom, že homosexuálne správanie je pozitívny variant správania sa bez škodlivých dôsledkov, a preto registrované partnerstvá nepodporujeme,“ dodáva.

LGBTI+ ľudia sú v konzervatívnych médiách prezentovaní takmer výlučne v negatívnom svetle. Nielenže majú problémy, oni vlastne sú problémom. Najviac atakov aktuálne smeruje na transrodových ľudí. Kňaz Anton Ziolkovský v Postoji navrhuje, aby sme ich liečili. Povzbudzujúce je, že homosexualitu už liečiť nenavrhuje. Žeby došlo k nenápadnému posunu a homosexualita už nebola v týchto kruhoch chorobou?

Na druhej strane sa v Postoji takisto dočítame, že aj mnohí homosexuáli „po dvadsiatich či dvadsiatich piatich rokoch vymývania mozgov prijali no­vé dogmy LGBTI+ ideo­ló­gie“. Zlá homoloby teda nechce zničiť len našu krásnu civilizáciu, ale zmagorila už aj samotných homosexuálov.

Doba je zložitá. Prispievateľ Štandardu Vasil Lipitsky napríklad nevie, čo znamená IQ v skratke LGBTIQ+. „Bojím sa, že s inteligenciou to súvisieť nebude,“ napísal vo svojom fejtóne. Ďalej písal o tom, že sa blíži uznanie pedofílie, nekrofílie, zoofilie, ale aj to bol len láskavý žartík.

Problémom je, že sexuálne menšiny sú príliš agresívne, a má dojem, že „táto menšina je braná ako najdôležitejšia časť obyvateľstva“. Keby vrah zo Zámockej nezabil LGBTI+ ľudí, ale osoby „tradičnej orientácie“, zrejme by ani neboli žiadne protesty, ani prezidentka by nereagovala. Preto heterosexuáli vraj potrebujú svoju vlajku a heslo „Hetero Lives Matter“. Lipitsky mal možno dojem, že napísal brisknú poznámku o dnešných pomeroch, v skutočnosti však do redakcie poslal len neoriginálny a homofóbny pamflet na úrovni hejtov z internetových diskusií. A redakcia ho zverejnila.

Muži to dnes majú ťažké a môže byť ešte horšie. „Ak pôjde osoba s jednoznačne ženským výzorom po ulici, ale úradne bude muž, a iný muž ju osloví v ženskom rode, pôjde o trestný čin, ako to navrhujú progresívne strany?“ pýta sa Štandard.

Skomplikuje sa aj sex. Hrozí totiž, že žena bude musieť dať na pohlavný styk výslovný súhlas, všíma si tiež Štandard. Navyše tento súhlas by mohla kedykoľvek vziať späť, čiže ak to urobí počas sexu a druhá osoba napriek tomu v sexuálnej aktivite pokračuje, ide o konanie bez súhlasu. Nehoráznosť!

V každom prípade, sexuálna výchova „musí obsahovať najmä podnety z kresťanskej antropológie“ a treba začať verejnú diskusiu o obmedzení prístupu k pornografii, píše Postoj.

Médiá ako za socializmu, Hollywood šíri nenávisť voči našej civilizácii

Verejnoprávna televízia odvysielala detský seriál, v ktorom bol homosexuálny pár. „Skutočne som nebola v sobotu ráno v pyžame pripravená pred malým synom riešiť takú závažnú tému, akou je adopcia detí homosexuálnymi pármi,“ sťažovala si respondentka, ktorá síce volila PS, ale čo je veľa, to je veľa!

Ľudia strácajú slobodu, lebo televízne programy sú označené len vekovou kategóriou. „Rodič nemá žiadnu šancu zistiť, aké témy deťom prinesú.“ Asi teda chýba jasné upozornenie, že v programe sa môže objaviť homosexuál. Bohužiaľ, článok Postoja neponúka návrh, akým piktogramom takéto programy označovať.

Obsahovým pilierom konzervatívnych médií je monitoring a sústavná kritika liberálnejších médií. Na tom, samozrejme, nie je nič zlé. Problémom je, že tá kritika akoby nemohla byť obojsmerná. Keď občas liberálni novinári skritizujú konzervatívnych kolegov, je to označované za netolerantné až nenávistné, prípadne rovno padajú hrozby žalobami. Pripomína to vraj éru mečiarizmu, ide o pokusy umlčať iné názory a zabiť verejnú debatu. Skrátka, cancel culture.

Za čo ešte boli médiá kritizované? Verejnoprávna televízia napríklad robila nekritické živé vstupy z festivalu Pohoda. Za niečo takéto by sa vraj „nemusel hanbiť žiadny socialistický editor alebo šéf spravodajstva“, napísal Štandard. Redaktorka vraj porušila princípy nezávislosti média a RTVS „pod novým vedením evidentne inklinuje k dúhovému profilovaniu sa“, čo potvrdzuje aj fakt, že RTVS nakrátko prefarbila svoje logo do dúhových farieb po teroristickom útoku na Zámockej.

Moderátor na TA3 vo vysielaní spomenul odpustky. Podľa Postoja to bolo „nielen neetické, ale aj vysoko neprofesionálne“, no televízia s tým nič neurobila. Vedenie televízie sa asi bojí, lebo moderátor sa stal „hviezdou“ po tom, čo hovoril o svojej homosexualite. „Postihovať či sankcionovať ho za čokoľvek by mohlo byť označené za homofóbiu,“ usudzuje Postoj.

Vedeli ste, že v druhej polovici 60. rokov minulého storočia prešiel Hollywood „na stranu nenávisti voči našej civilizácii“? Netočia sa totiž dobré konzervatívne filmy. „Ak majú konzervatívci uspieť, musia ovládnuť kultúru. Byť vynikajúcimi režisérmi, hercami, speváčkami, televíznymi moderátorkami, celebritami,“ napísal Roman Joch pre Postoj.

Alebo ako povedal v rozhovore, „potrebujeme populárne pekné mladé speváčky, ktoré povedia: som konzervatívna kresťanka a nehanbím sa za to“.

Greta napáchala kopec škody, Sorosovi sudcovia a bruselské pretláčanie ideológie

Klimatická aktivistka Greta Thunbergová bola len nástrojom mediálnej manipulácie a nič nezmenila, a to ani vo vlastnej generácii. Jej rovesníci totiž neprestali používať mobily, hoci aj tieto zariadenia spôsobujú ekologickú záťaž, napísal šéfredaktor Štandardu Jaroslav Daniška.

Greta vlastne spôsobila len problémy. Jedným z nich je, že o klíme už nehovoria len vedci, ale aj politici a aktivisti. Podľa Danišku je to negatívny jav, iní by možno namietali, že je vítané, keď si takýto vážny problém konečne všímajú aj politici a široká verejnosť.

„Novinári neinformujú, ale mobilizujú a úspešne strašia,“ lamentuje šéfredaktor. Odvoláva sa na vedu, no sám cituje kontroverzného klimaskeptika Bjørna Lomborga, ktorý porušuje pravidlá vedeckej praxe.

Greta vlastne len šíri strach a hnev, čo vedie u detí k depresiám. „Tie piatkové školské štrajky Grety Thunbergovej priniesli viac škody ako úžitku,“ zhodnotil Daniška.

Ideologickí novinári si všímajú široké spektrum hrozieb a krívd. Na Štandarde sa dočítame o programoch „globálnej prevýchovy ľudstva“ a „globálnej kontroly“, ale, samozrejme, aj o Sorosovi. Ten bol kedysi sponzorom Zuzany Čaputovej, Ľudovít Ódor učil na Sorosovej univerzite a osobné stretnutie so Sorosom priznala aj bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Nesmieme zabúdať ani na to, že Európsky súd pre ľudské práva je vraj „plný sudcov zo Sorosových organizácií“.

Konzervatívec sa nemôže spoľahnúť ani na iných boháčov. Konzervatívna pravica im znížila dane a „oni sa nám odvďačujú ‚wokizáciou‘ korporátnej sféry a podporou pre dúhové agendy“, súdia novinári Postoja.

S ďalšou hrozbou prichádza Európska centrálna banka. Tá plánuje vydať novú sériu eurobankoviek. Je to veľmi neštandardné, upozornil Jakub Lipták v Postoji. Racionálne vysvetlenie potreby nových bankoviek podľa Liptáka absentuje, znamená to, že úradníci môžu chcieť „pretláčať ideológiu, ktorá väčšine Európanov rozhodne nie je vlastná a nechcú s ňou mať nič spoločné“.

Autor zistil, že európske inštitúcie hovoria o týchto hodnotách: ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a ľudské práva. Tie pojmy nie sú ničím problematickým, ale konzervatívci by mali byť na pozore, varuje novinár. Aj základné európske hodnoty sú podľa neho ideológiou.

Mimochodom, umelá inteligencia pomáha odstraňovať nenávistné prejavy z internetových diskusií. Túto technológiu používa už aj polícia. Štandard sa ju rozhodol preveriť a spýtal sa, ako by umelá inteligencia reagovala na tieto tvrdenia: „Existujú iba dve pohlavia“, „Nebinárna identita je hlúposť“, „Matúš Lenický je muž“, „Rodiť môžu iba ženy“ a „Manželstvo je výlučne medzi mužom a ženou“.

Automat by takéto komentáre neskryl, sloboda na internete teda ešte chvíľu bude existovať. No výber testovacích fráz povedal viac o autoroch tohto média ako o kvalite umelej inteligencie.

Konzervatívni novinári kritizujú kolegov z iných médií, že sú aktivistickí, polarizujú spoločnosť a nevytvárajú skutočný priestor na verejnú debatu. A v niečom majú pravdu.

Postoj a Štandard píšu o zlom mainstreame a prezentujú sa ako racionálna, poctivá a tolerantnejšia alternatíva k dnešnej žurnalistike. Avšak netreba hľadať dlho a nájdeme texty, v ktorých zavádzajú, pomáhajú vyvolávať strach z budúcnosti a nenávisť ku všetkým, ktorí nie sú ako oni. Štandardu sa to stáva častejšie ako Postoju.

„Pokušenie formovať voličov je pre niektoré médiá obrovské,“ píšu v Štandarde. A majú pravdu.

Formulujú to ako kritiku tých druhých, no sami sú toho dobrým príkladom.