Ďalší prevrat ukazuje, že Afrika smeruje svoj hnev na nenávidených Francúzov. Vyhovuje to Rusku a Číne
Africké krajiny zasiahla v posledných rokoch séria vojenských pučov. Väčšina sa odohrala v bývalých francúzskych kolóniách a nie je to náhoda.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Na papieri a v prepočte k HDP na obyvateľa je to jedna z najbohatších krajín Afriky. Pri bližšom pohľade je to však stále krajina tretieho sveta, kde bežní ľudia žijú v priemere len z dvoch eur na deň.
Zároveň je západoafrický miništátik Gabon príkladom fenoménu, ktorý experti poznajú pod pojmom „ropné prekliatie“. Inými slovami, príjmy z ropy tam bežní ľudia nijako nepociťujú, krajine vládne diktatúra a prekvitá tam korupcia.
Gabonu sa teraz podarilo dostať sa aj na titulky svetových médií. A rovnako, ako nedávno v prípade oveľa väčšieho Nigeru, bolo to pre vojenský puč. Zdá sa, že africké krajiny v posledných rokoch zažívajú „epidémiu“ prevratov.
„Puč je ako chrípka, šíri sa rýchlo,“ napísal tento týždeň britský týždenník Economist.
Čo majú spoločné (takmer všetky) puče? Francúzsko
Na prvý pohľad africké puče majú len málo spoločného – niekde ich vyvolali pouličné protesty, inde milície podozrievané z terorizmu a v prípade Gabonu to bola nespokojnosť armády s pochybným výsledkom augustových prezidentských volieb. Dlhoročný 64-ročný líder Gabonu Ali Bonga skončil v domácom väzení už krátko po voľbách. Dynastia Bongovcov pritom maličkej krajine vládla dlhých 56 rokov.
Niečo majú všetky podobné prevraty však predsa len spoločné
