Denník N

Česko-slovenské slovo týždňa: lahůdka v. maškrta

Zatiaľ čo v hovorovej slovenčine sa s maškrtou spájajú sladké pochúťky, ktoré obľubujú hlavne deti, či dobroty, ktoré za odmenu dostávajú domáce zvieratká, jej český ekvivalent má skôr slanú príchuť.

Pár slov o slově lahůdka

Co lahůdka… Ale taková pokroutka, toť teprve lexikální pochoutka, úplná delikatesa a laskomina v jednom! Slovník spisovného jazyka českého pokroutku definuje jako „cukrátko s přísadou chuťovou, léčivou ap.“ a vedle pokroutek větrových a mentolových přidává ještě poetickou extenzi tohoto výrazu: Konrádovy „pokroutky vzdušných polibků“. Dnes můžeme nahlédnout i do korpusů, a tam jsem si zas pošmáknul na větě „Pistáciová pokroutka, krystal soli rozpuštěný na mém jazyku.“ (Petr Kabeš: Skanseny, 1991)

Pohled tamtéž dává nicméně tušit, že oproti svým synonymům výraz pokroutka už z jazyka nenávratně(?) mizí a jen tu a tam jím někdo ozvláštní svůj idiolekt. Je to proces přirozený – některá slova odcházejí na lexikální vejminek, jiná se rodí či povstávají z popela. Netřeba pro to ronit slzy, vždyť občas se přece jen najde nějaký ten labužník, který se nespokojí s běžně užívanými slovními polotovary, ale okoření svůj projev nějakým tím lexikálním pamlskem

Čech o slově maškrta

Nevím, jak vám, ale mně to slovo zní… jak vlastně!? Čtverácky, uličnicky, možná laškovně…? Tak či onak, to slovo sa mi páči, tuze lahodí mému oku (šibalsky se v něm ukrývá slovo škrt, přidávající mu na ráznosti) i sluchu (mimo jiné pro to ryčné r), dokonce natolik, že si jím, až mě omrzí pokroutka, zpestřím svou aktivní slovní zásobu. Ovšem pozor, je to jak s kořením – v rozumných dávkách!

Michal Škrabal, český lexikograf a korpusový lingvista, aktuálne filatelista a riaditeľ Ústavu Českého národného korpusu

Niečo o slove maškrta

Bacuľka s vlasmi zdobenými viničom, ktorá sa túžobne díva na misu plnú pochúťok, či polonahá zmyselná krásavica obzerajúca sa v zrkadle, kde sa zračí tvár chlipnej opice. Tak barokový sochár Matyáš Bernard Braun spodobnil alegórie obžerstva a smilstva, dvoch nerestí, ktoré v sebe spája maškrtníctvo.

Kto by chcel poznať presný pôvod tohto slova, toho nech prejde chuť. Môžeme povedať len toľko, že azda súvisí s nárečovými výrazmi paškrtapaškrda odvodenými pomocou expresívnych predpôn pa-ma- od nejasného koreňa škrt-škrd-. Slovakista a onomastik Vladimír Šmilauer v jednom zo svojich výkladov tvrdí, že sa usúvzťažňovalo so staroslovanskou zloženinou lasko-s’rd. Tá podľa neho pozostáva z prídavného mena lásyj, ktoré sa dodnes používa v ruštine a je príbuzné s latinským lascivus vo význame „žiadostivý, bujný, roztopašný“. Po ňom nasleduje slovo srdce v neodvodenej podobe srd, ktoré možno počuť i v osrdečníku či srdnatosti.

Ľudia maškrtného srdca sa neraz stali aj predobrazom literárnych postáv. V rámci stredoeurópskej literatúry trpia veľkým, nepochopiteľným hladom – napríklad hrdinovia próz Thomasa Bernharda, Bruna Schulza alebo Ivana Medešiho. V jeho poviedkach sa maškrtníci „s mäkkými tvárami a okrúhlučkými hlavami neprestajne noria do molekúl slivkového lekváru, a udržujú tak kontinuitu mľaskania a plných úst“. Práve vďaka slobode týchto prehnaných, neslušných, medzných bytostí mnohé zavedené cnosti padajú z piedestálov.

Slovenka o slove lahůdka

V podloží českého výrazu lahůdka badať istú umiernenosť či vhodnosť. Pravdepodobne je totiž spriaznený buď s praslovanským *lagotiti, zloženým z predpony la- a slovesa goditi – „hodiť sa“, alebo s lotyšskými lāgalāgs vo význame „poriadok, poriadny“.

Zatiaľ čo v hovorovej slovenčine sa s maškrtou spájajú sladké pochúťky, ktoré obľubujú hlavne deti, či dobroty, ktoré za odmenu dostávajú domáce zvieratká, jej český ekvivalent má skôr slanú príchuť. Prvé asociácie vedú k mäsovým výrobkom, údeninám a chlebíčkom, ktoré sú na mäsiarskych pultoch prezentované práve prívlastkom lahôdkový, t. j. párky, šunka či parížsky šalát. Z českých literárnych labužníčok a pôžitkárov nemožno nespomenúť Hrabalovu lačnú Maryšu z Postřižin alebo pána Karla z jeho poviedky Na zahrádce. Ten trávi väčšinu voľného času „školením“ turistických salám, ktoré sú v jeho očiach drahšie a krásnejšie než korunovačné klenoty.

Monika Sechovcová, komparatistka, redaktorka časopisu Plav, príležitostná recenzentka, venuje sa vzťahu literatúry a fotografie

Česko-slovenské slovo týždňa/týdne je spoločný projekt Českého národného korpusu a Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied pri príležitosti 30 rokov od rozpadu ČSFR. Viac informácií nájdete na webe slovo.juls.savba.sk.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Československo

Pekné veci

Veda

Teraz najčítanejšie