Denník N

Lásku, vieru ani politické presvedčenie nepreháňajte. Ani pred referendom

Demonštrácia proti kapitalizmu vo Francúzsku . Foto – TASR
Demonštrácia proti kapitalizmu vo Francúzsku . Foto – TASR

Spoločnosť by sa mala vyznačovať zdravou nedôverou ku všetkým politickým stranám. Platí to aj o o vzťahu k viere.

Asi nič iné sa tak bytostne netýka slobody rozhodovania ako záležitosti lásky, viery a politického presvedčenia. Slobodu voľby si v týchto veciach podvedome intenzívne chránime, lebo reflexívne tušíme, o čo sa dá prísť.

Voľnosť vo výbere nás paradoxne môže uvrhnúť do vazalstva, pretože naša voľba je často iracionálna. Slepá láska, viera a politické presvedčenie v sebe indikujú často fanatizmus, dogmatizmus alebo skratové konanie.

Ak nám niekto neopätuje city, láska sa neraz dokáže zmeniť na nenávisť alebo na zúfalú snahu donútiť náprotivok, aby nám „daroval“ svoje srdce. A správame sa presne podľa slov Válekovej básne, že pre každé srdce chceme zomierať, žiť nechceme pre nijaké.

Ak je v mene pochybného výkladu akéhokoľvek náboženského vyznania niekto schopný vraždiť či spáchať samovraždu, to nemá nič spoločné so slobodou a znášanlivosťou. A to, že sa v nedeľu pri sledovaní politických relácií pohádajú manželia, kým politickí protivníci si v zákulisí po relácii hovoria vtipy alebo zájdu vedno na pivo, to všetko niečo vypovedá o našej zaslepenosti, pretože pravda je síce len jedna, ale aj tak má každý tú svoju.

Je jasné, že predreferendové obdobie na Slovensku sprevádzajú vášne. Vnútornú slobodu v niečo veriť, milovať a nenávidieť naplno, to nám nikto nedokáže vziať. Náboženstvo a ideológia vo svojej doktrinálnej podobe majú mnoho spoločného.

Ako keby nám chýbala miera, nadhľad a tolerancia. Ľahko sa to hovorí, keď každý z nás sa chce cítiť slobodný, a preto emocionálne háji svoje rozhodnutia a svetonáhľady.

Známy český odborník na partnerské vzťahy Miroslav Plzák odporúčal, že pri láske máme milovať na stupnici od +3 do -3 iba na jednotku. Predídeme tak sklamaniu a nenávidieť budeme len na -1. Tento pragmatický prístup sa podľa mnohých nedá uplatniť, pretože ľúbiť sa má naplno a veriť v Boha by sa malo tiež ideálne bez pochýb. Mohlo by to platiť aspoň pri politickom presvedčení, aby sme sa vyhli ideologickému zatemneniu.

Uznávaný politológ Andrew Heywood sa domnieva, že spoločnosť by sa mala vyznačovať zdravou nedôverou ku všetkým politickým stranám. Keby sme boli všetci rovnako nedôverčiví k politickým zoskupeniam, vari by sa tie strany skutočne snažili získať si našu dôveru späť a nešlo by len o jednorazovku počas volebnej noci.

Aj tak sú najkrajšie rána po voľbách či po referendách, nech už dopadli akokoľvek, keď znova ožije v každom do budúcna tá jeho autentická nádej na to havlovské, že pravda a láska tak či tak musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.

Autor je politológ

 

Teraz najčítanejšie