Na Blízkom východe Tukydides vyhráva nad Woodrowom Wilsonom
Trojstranná dohoda medzi USA, Saudskou Arábiou a Izraelom je pripomienkou banálnej múdrosti, že v blízkovýchodnom regióne, ale aj širšom svete, ide o moc.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je komentátor Bloomberg Opinion
Washington je plný špekulácií o historickej „trojuholníkovej“ dohode medzi USA, Izraelom a Saudskou Arábiou. Ak sa ju podarí uviesť do života, každá krajina by sa mnohého vzdala, ale aj by veľa získala. Hodnoty a ideály však v tomto handrkovaní nebudú hrať žiadnu rolu. Jedinými platnými menami sú tu národný záujem a moc.
„To je celkom správne, napokon, ako by to mohlo byť inak?“ Takto by reagovali staromódni realisti z dlhej línie svetovej politiky – od Tukydida v starovekom Grécku až po Henryho Kissingera v Nixonovej administratíve.
„Nesmieme však zradiť naše hodnoty,“ oponovali by idealisti od Huga Grotia, holandského humanistu zo 17. storočia, ktorý položil základy medzinárodného práva, po Woodrowa Wilsona, prezidenta USA, ktorý vytvoril nešťastnú Ligu národov, a ich liberálni internacionalistickí dedičia.
Nejako to nefunguje
V týchto dňoch sú však realisti na vzostupe. Ide o kinetický vedľajší produkt nevyprovokovanej útočnej vojny, ktorú Rusko rozpútalo proti Ukrajine. Prezident Vladimir Putin pripomenul lídrom na celom svete, že moc nájde spôsob, ako prekonať hodnoty. A teraz sa tento obrat prejavuje aj v spomínanej trojuholníkovej dohode na Blízkom východe a čoraz viac aj v správaní administratívy prezidenta Joea Bidena.
