Spoluautor volebného kompasu: Najviac ľavicové sľuby majú SNS a Republika, konzervatívna pravica je len KDH

Analytik Jozef Michal Mintal z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela spolu s kolegami zostavil rozsiahly volebný kompas, ktorý vyhodnocuje politické postoje voličov.

V rozhovore vysvetľuje, ako tento kompas funguje, akú má úspešnosť a koľkým voličom by mohli jeho výsledky zmeniť ich preferencie.

„Kompas obsahuje kľúčové i mediálne zaujímavé témy – od podpory hypoték až po európsky orientované hodnotové témy – a samozrejme veľkou témou v kompase je Ukrajina a Rusko. Selekcia týchto výrokov trvala dlho a dali sme si na nej naozaj záležať,“ vraví.

Volebný kompas 2023: Čaká vás 39 otázok, po ich zodpovedaní vyberiete tri, ktoré sú pre vás najdôležitejšie. Vyplnenie kompasu vám zaberie päť až desať minút.

---

Vytvorili ste volebný kompas, teda niečo ako volebnú kalkulačku, prostredníctvom ktorej si ľudia môžu „vyklikať“, ktorá strana je najbližšia ich názorom. Ide o takmer 40 otázok, ktoré sa vypĺňajú na viacstupňovej škále. V čom je tento kompas iný, prípadne lepší, ako bežné „kalkulačky“, ktoré sa objavujú pred voľbami?

Náš kompas nadväzuje na metodiku Európskeho univerzitného inštitútu a na volebné kompasy vytvárané od roku 2009. Spoluprácu s Európskym univerzitným inštitútom sme nadviazali minulý rok v rámci medzinárodného výskumného projektu BRRIDGE, ktorý u nás na univerzite koordinujeme.

A v čom to je iné? Metodika za naším kompasom je robustnejšia. Máme dvoch nezávislých kodérov, ktorí sa pozerajú na volebné programy strán, na výroky ich predstaviteľov v médiách a rôzne ďalšie zdroje. A na základe týchto zdrojov potom kodéri klasifikujú pozíciu strany na päťstupňovej škále od „úplne súhlasím“ po „úplne nesúhlasím“ plus možnosť „nemá názor“.

Samozrejme, zisťujeme aj, aká je zhoda medzi týmito dvoma kodérmi prostredníctvom takzvaných metrík vnútornej konzistencie. A tiež klasicky oslovujeme politické strany a hnutia, ktorým sme zaslali dotazník, v ktorom k jednotlivým výrokom kompasu mohli klasifikovať svoju pozíciu.

Vyjadril sa všetky strany?

Nie nevyjadrili. Zaslali sme to jedenástim stranám, ktoré v rámci tohto volebného kompasu máme. Vybrali sme strany, ktoré mali od februára do júla v aspoň jednom prieskume agentúr akreditovaných v Slovenskej asociácii výskumných agentúr viac ako tri percentá. Strany, ktoré mali menej ako tri percentá počas toho sledovaného obdobia, nie sú v kompase zahrnuté.

Koľko strán sa nakoniec k otázkam vyjadrilo a ako ste postupovali, pokiaľ sa nevyjadrili? 

Vyjadrili sa štyri z jedenástich strán. Toto poukazuje aj na problém niektorých volebných kompasov, ktoré sa spoliehajú len na vyjadrenia strán, a potom takéto kompasy môžu byť pri chýbajúcich odpovediach menej presné.

V prípade strán, ktoré sa nám nevyjadrili, sme využili výsledky kódovania od našich kodérov, ktorí k jednotlivým výrokom priraďovali pozície strán na základe presne definovaných zdrojov. A, samozrejme, spolupracovali sme pri tom aj s expertmi, ktorí sa venujú tejto problematike. Spolupracujeme napríklad s americkým profesorom politológie Kevinom Deegenom-Krausem.

Kevin Deegen-Krause v minulosti analyzoval slovenskú politiku na stránke pozorblog.com a jeho štúdie bývali veľmi zaujímavé. V čom vám pomáhal?

Pomáhal nám v celom procese – od výberu výrokov až po kódovanie. Je aj v poradnom výbore nášho Inštitútu pre Demokraciu na Univerzite Mateja Bela. Spolupracujeme s ním dlhodobo a patrí naozaj k popredným odborníkom v oblasti straníckych systémov strednej Európy.

Prečo je otázok v kompase až 39?

Volebné kompasy zvyknú mať v priemere okolo 35 otázok. Prvé kompasy, ktoré vznikali v Holandsku v 80. rokoch minulého storočia, mali dokonca aj 60 otázok – vtedy ešte boli na disketách a v brožúrach. Považujeme 39 otázok za primerané času, ktorý môže volič pri kompase stráviť, a zároveň ich je dostatok na presnosť výsledku.

Ako dlho trvá, kým sa touto kalkulačkou preklikáte? 

Záleží, ako rýchlo budete vedieť vyjadriť svoje odpovede. Trvá to obvykle od päť do desať minút.

Na aké témy, alebo na aké skupiny tém sa tento kompas pýta? 

Snažili sme sa sústrediť na čo najširšie spektrum tém, ktoré sme izolovali aj z toho, aký je na Slovensku aktuálny politický diskurz. Využili sme aj niektoré otázky, ktoré už boli v minulosti využité v projekte euandi.

Boli to otázky, ktoré sa použili napríklad aj v Estónsku, v Taliansku alebo vo Francúzsku, aby sme vedeli následne porovnať hodnoty slovenských voličov a voličov v zahraničí. Tematicky je to širokospektrálne, kompas obsahuje kľúčové i mediálne zaujímavé témy – od podpory hypoték až po európsky orientované hodnotové veci, alebo aj témy obrany – a samozrejme veľkou témou v kompase je Ukrajina a Rusko. Selekcia týchto výrokov trvala dlho a dali sme si na nej naozaj záležať.

Výsledkom tohto volebného kompasu sú tri grafy. Prvým je akýsi názorový prienik s jednotlivými stranami na osi X a Y. Z akých výrokov strán vychádza?

Tento graf zobrazuje vaše názory v rovine využívajúcej dve dimenzie – od ekonomickej ľavice po pravicu a od liberalizmu ku konzervativizmu. Graf vychádza z odpovedí na 16 výrokov a presný zoznam výrokov sa dá dohľadať na webstránke kompasu.

Veľmi zaujímavé v grafe je aj to, že na základe volebných programov a z výrokov strán vyplýva, že väčšina strán je v ľavicovo-konzervatívnom kvadrante. A napríklad len KDH je v pravicovo-konzervatívnom kvadrante. Celkovo vidíme, že rozloženie strán na Slovensku je oveľa viac ľavicové ako pravicové. I keď je potrebné spomenúť, že aplikovanie štandardného delenia na pravicu a ľavicu môže byť v slovenských podmienkach problematické.

Áno, všimol som si, že okrem SaS, KDH, Demokratov a čiastočne aj Progresívneho Slovenska z toho všetky ostatné strany vychádzajú skôr ako ľavicové než pravicové. Zaujalo ma aj to, že PS vám vyšla skôr ako pravicová než ľavicová strana, pritom mnohí ľudia si myslia opak. Z čoho ste vychádzali? 

PS bolo vlastne aj jednou zo strán, ktoré nám zaslali odpovede na otázky, a aj z nich vyšlo, že sú niekde na hranici ľavice a pravice. Napríklad pri otázke, či by mali mať ľudia s vyššou mzdou vyššiu sadzbu dane z príjmu, odpovedali skôr pravicovo – a takých odpovedí bolo viac.

Pri rozdelení strán v ideologickom priestore vám ako dve najviac ekonomicky ľavicové strany vyšli SNS a Republika. Z čoho presne to tak vyšlo?

Vychádza to z ich postojov k jedenástim výrokom, na základe ktorých určujeme pozíciu strán v ekonomickej dimenzii. Ide napríklad o ich postoje odmietajúce naviazanie odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku života alebo aj ich silne vyhranený názor presadzujúci zákaz zisku zdravotných poisťovní.

Z toho vášho grafu tiež vyplýva, že jedinou stranou, ktorá je výraznejšie environmentálne orientovaná, je opäť PS? Prečo podľa vás ostatné strany napriek tomu, že tu máme globálnu klimatickú krízu, tieto témy riešia oveľa menej? Je to preto, že je to medzi voličmi málo populárna téma?

V prípade PS to je zrejme aj tým, že ich voličská základňa je demograficky mladšia. A environmentálne témy sú v priemere bližšie mladším voličom. Jasnejšia odpoveď na vašu otázku by si však vyžadovala hlbší výskum.

Smer, Republika a SNS sú strany, ktoré to podľa vášho grafu ťahá k autokratickému režimu. Je to nejaký európsky unikát, že až tri pomerne silné strany v jednej krajine sú autokratické, alebo je to slovenské či stredoeurópske špecifikum?

Aj v zahraničí máte vo viacerých štátoch strany, ktoré možno klasifikovať v spektre blízkom autoritárskemu režimu. V niektorých štátoch sú dokonca vo vládach. Je rozhodne zaujímavé, že sú u nás nad hranicou zvoliteľnosti až tri takéto strany. Viacerí akademici, ktorí sa tejto oblasti venujú, však spomínajú to, že v Európe a nielen v nej sú hnutia so sklonmi k autoritárskemu populizmu čoraz viditeľnejšie.

U nás už takéto strany majú súčet preferencií okolo 40 percent… Ako ste sa vlastne dopracovali k otázkam z kompasu? Ide o nejaký univerzálny model, ktorý sa uplatňuje v zahraničí, alebo slovenskú modifikáciu, prípadne o čisto slovenský model?

Výber výrokov do kompasov je náročný proces, s ktorým náš tím strávili naozaj dlhý čas. Ideálne potrebujete mať výroky, ktoré majú vysokú politickú relevanciu a sú polarizujúce. Ako som spomínal, máme tam zopár otázok, ktoré boli prebraté z volebných kompasov implementovaných už v Estónsku, vo Francúzsku aj v Nemecku, aj vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Ak sa nemýlim, ide o desať otázok. Tie zvyšné sme vytvorili špeciálne pre tieto voľby.

Ako dobre sa v minulosti triafali volebné kompasy do preferencií voličov, teda do toho, ako nakoniec volili? 

Čo sa týka minulých kompasov, vzniklo k nim viacero štúdií, ktoré porovnávali výsledky z kompasov s tým, komu nakoniec voliči dali svoj hlas. Konkrétne čísla sa samozrejme líšia od typu volebného kompasu a rôznych iných faktorov. Do úvahy treba brať aj metodické nedostatky ako pri väčšine výskumov a nebrať hneď výsledok za univerzálnu pravdu. Ak by som to mal zjednodušiť, to číslo sa pri dvoch formátovo podobných kompasoch pohybovalo niekde na úrovni 47 percent.

Takže 47 percent ľudí, ktorým vyšlo v kalkulačke, že sú napríklad možní voliči KDH alebo Smeru, nakoniec to KDH alebo Smer volili?

Zjednodušene áno. Uvidíme, aké dáta budú u nás po voľbách. Plánujeme totiž aj evaluačný výskum. Ak budú mať používatelia kompasu záujem zúčastniť sa na niečom takomto, môžu nám v kompase zanechať svoju e-mailovú adresu. Samozrejme, nie je to povinné. V prípade, že e-mailovú adresu uvedú, je možné, že ich ešte budeme kontaktovať s dotazníkom po voľbách, čo bude súčasťou jednej väčšej štúdie.

Predpokladám, že v dotazníku nebude len otázka, koho ste volili.

Budeme skúmať viaceré témy. Na tento volebný kompas nadväzujú totiž i viaceré ďalšie či už menšie, alebo väčšie výskumné projekty, ktoré pripravujeme spolu s našimi zahraničnými partnermi. V rámci jedného takéhoto projektu napríklad plánujeme skúmať vplyv nostalgie na voličské správanie.

Existujú aj výskumy zo zahraničia, ktoré by ukazovali, že výsledok z volebných kompasov ovplyvnil voličské rozhodnutia? Teda že niekto na základe kompasu zmení rozhodnutie, koho bude voliť?

Na túto tému bolo už pár štúdií. V jednej z nich, ktorá skúmala formátovo podobný kompas nášmu, sa napríklad zistilo, že volebný kompas mohol mať vplyv na zmenu názoru od dvoch do desiatich percent ľudí, ktorí kompas využili.

To je pomerne veľa.

Áno, najmä v situácii, keď máme relatívne veľké množstvo strán, ktoré sa pohybujú na hranici zvoliteľnosti, ako aj značné množstvo voličov, ktorí sú ešte nerozhodnutí, koho budú voliť. Chcem však povedať, že naším cieľom nie je žiadna snaha ovplyvňovať rozhodnutia voličov či meniť ich preferencie; hlavným zámerom je pomôcť voličovi jasnejšie identifikovať strany a hnutia, ktoré zodpovedajú jeho aktuálnym názorovým a hodnotovým preferenciám. V tomto je kompas neúprosne politicky nezávislý.