Denník N

Spoluautor volebného kompasu: Najviac ľavicové sľuby majú SNS a Republika, konzervatívna pravica je len KDH

Jozef Michal Mintal
Jozef Michal Mintal

Výsledky volebných kompasov v minulosti zmenili preferenciu dvoch až desiatich percent ľudí, ktorí ho vyplnili, vraví Jozef Michal Mintal, spoluzakladateľ Inštitútu pre demokraciu UMB a Data & Society Lab.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Analytik Jozef Michal Mintal z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela spolu s kolegami zostavil rozsiahly volebný kompas, ktorý vyhodnocuje politické postoje voličov.

V rozhovore vysvetľuje, ako tento kompas funguje, akú má úspešnosť a koľkým voličom by mohli jeho výsledky zmeniť ich preferencie.

„Kompas obsahuje kľúčové i mediálne zaujímavé témy – od podpory hypoték až po európsky orientované hodnotové témy – a samozrejme veľkou témou v kompase je Ukrajina a Rusko. Selekcia týchto výrokov trvala dlho a dali sme si na nej naozaj záležať,“ vraví.

Volebný kompas 2023: Čaká vás 39 otázok, po ich zodpovedaní vyberiete tri, ktoré sú pre vás najdôležitejšie. Vyplnenie kompasu vám zaberie päť až desať minút.


Vytvorili ste volebný kompas, teda niečo ako volebnú kalkulačku, prostredníctvom ktorej si ľudia môžu „vyklikať“, ktorá strana je najbližšia ich názorom. Ide o takmer 40 otázok, ktoré sa vypĺňajú na viacstupňovej škále. V čom je tento kompas iný, prípadne lepší, ako bežné „kalkulačky“, ktoré sa objavujú pred voľbami?

Náš kompas nadväzuje na metodiku Európskeho univerzitného inštitútu a na volebné kompasy vytvárané od roku 2009. Spoluprácu s Európskym univerzitným inštitútom sme nadviazali minulý rok v rámci medzinárodného výskumného projektu BRRIDGE, ktorý u nás na univerzite koordinujeme.

A v čom to je iné? Metodika za naším kompasom je robustnejšia. Máme dvoch nezávislých kodérov, ktorí sa pozerajú na volebné programy strán, na výroky ich predstaviteľov v médiách a rôzne ďalšie zdroje. A na základe týchto zdrojov potom kodéri klasifikujú pozíciu strany na päťstupňovej škále od „úplne súhlasím“ po „úplne nesúhlasím“ plus možnosť „nemá názor“.

Samozrejme, zisťujeme aj, aká je zhoda medzi týmito dvoma kodérmi prostredníctvom takzvaných metrík vnútornej konzistencie. A tiež klasicky oslovujeme politické strany a hnutia, ktorým sme zaslali dotazník, v ktorom k jednotlivým výrokom kompasu mohli klasifikovať svoju pozíciu.

Vyjadril sa všetky strany?

Nie nevyjadrili. Zaslali sme to jedenástim stranám, ktoré v rámci tohto volebného kompasu máme. Vybrali sme strany, ktoré mali od februára do júla v aspoň jednom prieskume agentúr akreditovaných v Slovenskej asociácii výskumných agentúr viac ako tri percentá. Strany, ktoré mali menej ako tri percentá počas toho sledovaného obdobia, nie sú v kompase zahrnuté.

Koľko strán sa nakoniec k otázkam vyjadrilo a ako ste postupovali, pokiaľ sa nevyjadrili? 

Vyjadrili sa štyri z jedenástich strán. Toto poukazuje aj na problém niektorých volebných kompasov, ktoré sa spoliehajú len na vyjadrenia strán, a potom takéto kompasy môžu byť pri chýbajúcich odpovediach menej presné.

V prípade strán, ktoré sa nám nevyjadrili, sme využili výsledky kódovania od našich kodérov, ktorí k jednotlivým výrokom priraďovali pozície strán na základe presne definovaných zdrojov. A, samozrejme, spolupracovali sme pri tom aj s expertmi, ktorí sa venujú tejto problematike. Spolupracujeme napríklad s americkým profesorom politológie Kevinom Deegenom-Krausem.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Prieskumy preferencií

Voľby 2023

Slovensko

Teraz najčítanejšie