Ja sledujem teba, ty sleduješ mňa

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Keď poriadkumilovní občania s rešpektom k pravidlám a s citom pre spravodlivosť videli tie hrôzy, čo sa dejú za Vladimíra Mečiara, uľavovali si úvahou, že Slovenskú republiku treba založiť nanovo. Obdobne vyjadrovali svoje zúfalstvo, keď spravodajstvo Slovenskej televízie ovládli kovaní propagandisti a z toho nehorázneho podpriemeru, čo sa z nej valil, sa im obracal žalúdok. Požiadavka založiť niečo nanovo bola požiadavkou na vytvorenie zdravých inštitúcií s kvalifikovanými a bezúhonnými ľuďmi. Slovom, bol to idealizmus. Bez ideálov je však život bezútešný.

Dajme teraz do pľacu zopár bezútešných čísel:

2023: 76 543 000 eur^[1]

2022: 82 087 796 eur

2021: 68 650 406 eur

2020: 82 084 037 eur

2019: 71 340 063 eur

2018: 66 470 286 eur

Spolu a zaokrúhlene: 447 miliónov eur

Slovenská informačná služba za posledných 6 rokov strovila 447 miliónov eur. Od roku 2011, čo je rok, ktorého záverečný účet je ešte na stránke SIS, je to dohromady 763 miliónov eur. Môžeme teda s pokojom odhadnúť, že od začiatku svojej existencie v roku 1993 tajná služba minula okolo 1,5 miliardy eur. Čo spoločnosť za tie ohromné peniaze dostala?

Ochranu pred nepriateľskými rozviedkami? Ani náhodou. Rusko si na Slovensku robilo, čo chcelo a potrebovalo. Dlhodobo sa tu darilo (a darí) dezinformačným webom, dezinformačným organizáciám, samotným dezinformátorom i skorumpovaným informátorom. Výsledkom napríklad je, že polovica ľudí na Slovensku prisudzuje zodpovednosť za vojnu na Ukrajine jej samej alebo Západu. Rusko-agresor je pre týchto ľudí z toho skrátka vonku. Kto by povedal, že otvorená spoločnosť s otvoreným internetom dospeje k takémuto fatálnemu rozdeleniu.

To, k čomu došlo v roku 2021 medzi niekdajším vojenským pridelencom na ruskej ambasáde Sergejom Solomasovom a donášačom Bohušom Garbárom, bol len slabý „500-eurový“ odvar. O zábere a spôsoboch ruskej rozviedky lepšie vypovie, ako skorumpovali poslancov strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá, mimochodom, mala aj na Slovensku svojho výrazného priaznivca.

AfD začiatkom júla podala v zmysle ruských inštrukcií žalobu na Spolkovom ústavnom súde, aby zastavila dodávky zbraní pre Ukrajinu. To je obrovský a hlavne veľavravný škandál. Z tejto perspektívy bola slovenská spravodajská obec v odhaľovaní ruských špionážnych a rozvracačských aktivít ako taká sliepočka, čo si na dvorčeku len tak kvoká a hrabká.

Buď sami páchajú zlo, alebo sa na ňom priživujú

A čo organizovaná kriminalita, korupcia, zneužívanie právomocí verejného činiteľa? Nuž takto. Buď sa príslušníci SIS na nej sami podieľali ako na únose Michala Kováča juniora alebo na kompromitácii banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža cez triptych Klaňanie troch kráľov, alebo sa na nej priživovali. Ukážková je Gorila. SIS nahrá dôkazy o monštruóznej korupčnej chobotnici na najvyšších miestach, ale nevyšetruje sa, to nie; so zvukovými nahrávkami sa obchoduje – alias vydiera.

Zneužívanie informačno-technických prostriedkov je špecialita príslušníkov (a príslušníčok?) SIS a tiahne sa celou jej históriou. Boli časy, keď sa obchod s prepismi odposluchov zvrhol tak, že ktokoľvek mohol vyfabrikovať kompromitujúci rozhovor trebárs novinára s politikom a vydávať to za prepisy odposluchov SIS. Napokon aj to, čo sa prihodilo s „dreveným číslom“ – bývalým šéfom tajnej služby, obvinenému Vladimírovi Pčolinskému a jeho už odsúdenému zástupcovi Borisovi Beňovi, zapadá do oných praktík SIS. Je to už takpovediac klasika.

Nóvum je možno onen list, ktorý vraj nemá autora a ktorý vraj oznamuje Bosne a Hercegovine, že dnes už odsúdený expolicajt Ján Kaľavský (stále na úteku) je na Slovensku obeťou prenasledovania. Keby to tak bolo, bola by to nehoráznosť hodná povesti Slovenskej informačnej služby, ktorú spopularizoval vo svete Ivan Lexa. Typické na tejto záležitosti je, že list – jeden by povedal, že aká bezvýznamnosť – je utajený. Tým sa však len živia dohady a fámy o jeho obsahu. No aspoňže to nie je tajné, že ďalší pohlavár SIS, jej riaditeľ a nominant Kollárovej rodiny Michal Aláč, je obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Delikatesou SIS, čo hovorí o jej vplyve v štáte, sú pravidelné informácie, ktorými zásobuje ústavných činiteľov – hlavu štátu, šéfov exekutívy a parlamentu. Je to úplne v poriadku pri tajnej službe, pracujúcej v súlade so zákonom a s bezúhonným vedením. Pri polokriminálnej organizácii je to však vážny bezpečnostný problém. Problém manipulácie a dezinformácií. Takým bola napríklad veľká session koncom mája 2021 na pôde SIS vo veci kajúcnikov. Skoro to dopadlo tak, že dlho očakávané vyšetrovanie zločinov a odhaľovanie zločineckých sietí, ktoré za vlád Smeru kradli, korumpovali a ničili právny štát, získalo vďaka práci SIS naratív „čurillovskej mafie“.

Málo sledovateľov, málo sledovaných

Ale aby sme nekrivdili všetkým tajným. Možno v SIS pracujú aj poctiví ľudia, čo z nej robí onú polokriminálnu organizáciu. Veď napokon veľa z tých siskárskych špinavostí vyšlo na svetlo božie práve vďaka nim. A čo-to o stave spoločnosti sa objavilo aj v správach o jej činnosti. Tak napríklad v tej z roku 2019, keď vládol Smer, SIS napísala aj takéto:

„V oblasti pôsobenia orgánov činných v trestnom konaní SIS informovala o podozrení z korupcie prokurátora, ktorý mal úzke väzby na podnikateľa prepojeného na zločinecké skupiny a obvineného z viacerých závažných trestných činov. Podnikateľ mal prokurátora využívať na zabezpečovanie beztrestnosti členov týchto zločineckých skupín, za čo mal od nich vyberať úplatky a časť z nich odovzdávať predmetnému prokurátorovi.“

To je ako vystrihnuté zo súčasných trestných spisov, ktoré sú podľa Roberta Fica kolekciou výmyslov. Pravdaže nie sú. Alebo toto z tej istej správy:

„Viaceré prípady korupcie boli zaznamenané v radoch príslušníkov Policajného zboru (PZ). SIS poukázala na bývalého policajta, ktorý z policajného prostredia získaval interné informácie o osobách podozrivých najmä z ekonomickej trestnej činnosti. Tieto informácie následne zneužíval na vyberanie úplatkov od týchto páchateľov, pričom ako protislužbu im ponúkal poskytnutie informácií o stave vyšetrovania alebo aj ovplyvnenie vyšetrovania v ich prospech.“

V roku 2019 však ešte stále vládli „naši ľudia“. Vládli nad skutkami, ktoré bili do očí, ale ktoré sa podľa polície a špeciálnej prokuratúry nikdy nestali. Takže správa SIS z roku 2019 i tie pred ňou boli vlastne len akýmsi drahým ornamentom okolo mafiánskej podstaty štátu, ktorá sa dennodenne pretriasala v médiách. Teda poriadne drahým.

Preto je tu znova tá idealistická otázka, či SIS rovnako ako RTVS či celý štát netreba založiť nanovo. Tak v tejto veci je ozaj ľahká odpoveď: Slovenskú informačnú službu treba zrušiť a nanovo už nezakladať. Pre taký malý národ a jeho pocit bezpečnosti stačí (funkčné) Vojenské spravodajstvo a (funkčná) NAKA. Navyše, na Instagrame má SIS len 1491 sledovateľov a len 14 sledovaných, napríklad CIA, FBI, MI5. S takto ušetrenými peniazmi by sa dalo spraviť niečo rozumné. Napríklad znížiť sopečne nebezpečný verejný dlh.