Ríša zla a rozdiel medzi Jánom Pavlom II. a Františkom
Keď kedysi hovoril pápež, diktátori sa triasli. Teraz vydávajú tlačové správy, v ktorých pápežove slová chvália.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Keď Ján Pavol II. v roku 1979 navštívil Poľsko, pritiahol obrovské zbožňujúce davy, zahnal oblaky strachu a lží komunistického režimu a ukázal svetu a samotným Poliakom skutočný obraz svojej rodnej krajiny. Pápežovo nabádanie „nebojte sa“ malo ohlas aj u významných politikov vrátane Ronalda Reagana a Margaret Thatcherovej a napokon znamenalo záhubu pre ríšu zla.
Súčasné pápežské posolstvo je celkom iné. Pápež František pri návšteve mongolského hlavného mesta Ulánbátar adresoval pozdravné posolstvo do vedľajšej krajiny, v ktorom vyzval čínskych veriacich, aby „boli dobrými kresťanmi a dobrými občanmi“. A to napriek tomu, že komunistická diktatúra nemá žiadnu koncepciu občianstva, ale vyžaduje nespochybniteľnú, absolútnu a neustálu poslušnosť. Na záberoch hŕstky statočných čínskych veriacich, ktorí sa dostali do Mongolska, aby videli pápeža, je vidieť, ako si zakrývajú tváre v nádeji, že uniknú z pazúrov sledovacej mašinérie strany a štátu. Katolícki biskupi z pevninskej Číny – v súčasnosti menovaní len na základe súhlasu vedenia strany – mali cestu do Mongolska zakázanú.
Ešte veľkolepejší debakel sme videli počas videostretnutia s mladými rímskymi katolíkmi v Petrohrade.
