Denník N

Fotografka Dorota Holubová: Je mi ľúto, keď ľudia z tejto krajiny odchádzajú, ale nečudujem sa tomu

Dorota Holubová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dorota Holubová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Víťazka hlavnej ceny súťaže novinárskej fotografie hovorí o tom, ako sa dostala k fotografovaniu, aké príbehy našla v komunite LGBTI+ ľudí a prečo v uplynulom roku fotila aj mužské akty.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keď prišla na prijímačky na štúdium fotografie, celkom otvorene sa jej pýtali, čo tam vlastne robí. V tom čase už mala jednu vysokú školu za sebou a aj zopár rokov fotenia na voľnej nohe.

„Som za to vďačná,“ hovorí Dorota Holubová a nedá na Inštitút tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave dopustiť. „Dodalo mi to inšpiráciu, odvahu experimentovať a aj kontakty na medzinárodnej scéne.“

Doma prvýkrát vzbudila pozornosť v roku 2016 sériou z odviazaného nočného života na Bali, dnes ju definujú najmä projekty so spoločenským presahom: dlhodobo sa venuje životu LGBTI+ ľudí, mapovala aj príbehy žien zažívajúcich násilie.

Ako prvá ženská fotografka získala hlavnú cenu v súťaži Slovak Press Photo. Porota udelila Grand Prix jej fotke z protestu, ktorý sa konal krátko po vražde v bratislavskej Teplárni.

Séria z protestu, ktorý sa konal tri dni po teroristickom útoku pred Teplárňou na Zámockej, Bratislava, 2022. Foto – Dorota Holubová
Zhromaždenie za práva LGBTI+ ľudí, Bratislava, 2022. Foto – Dorota Holubová
Zhromaždenie za práva LGBTI+ ľudí, Bratislava, 2022. Foto – Dorota Holubová
Zhromaždenie za práva LGBTI+ ľudí, Bratislava, 2022. Foto – Dorota Holubová
Zhromaždenie za práva LGBTI+ ľudí, Bratislava, 2022. Foto – Dorota Holubová

V Teplárni bola sloboda ako na Bali

Na deň, keď prišla do bratislavského podniku Tepláreň prvýkrát, si Dorota Holubová spomína celkom presne. „Zavolala ma tam Romina, transrodová žena, s ktorou som sa zoznámia v roku 2017 pri práci na fotosérii Sami sebou o živote transrodových ľudí na Slovensku.“

Rominu tiež bavilo fotenie, prišla jej zopárkrát pomôcť do ateliéru a medzičasom začala pracovať v Teplárni ako barmanka. „Pozvala ma s tým, že večer bude kabaret a mohla by som ho aj fotiť,“ spomína si Dorota.

Odvtedy sa do Teplárne na Zámockej vracala pravidelne, pripomínalo jej to atmosféru z priateľského a uvoľneného Canggu na Bali, ktorý bol dôležitým miestom v jej fotografických začiatkoch. „Myslím, že to bolo najmä tým,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

LGBTI+

Vizuálne umenie

Životy žien

Kultúra

Teraz najčítanejšie