Spravodlivosť podľa Demokratov

Autor je člen Republikového predsedníctva strany Demokrati

Denník N organizuje sériu predvolebných odborných diskusií. Na tému bezpečnosti a spravodlivosti si pozval bývalú ministerku spravodlivosti, bývalého poradcu ministra vnútra a bývalého ministra práce, alebo inak – zástupcov PS, SaS a Sme rodina. Demokrati pozvánku nedostali, čo, samozrejme, súkromnému denníku nevyčítame. Čitateľom si však dovolíme ponúknuť aj náš pohľad na problémy a ich riešenia. Komentár však nedovoľuje podrobne rozobrať veľa tém, preto iba niekoľko dôležitých poznámok – tri politické a tri odborné.

Začneme tromi politickými stanoviskami, pretože budovanie právneho a demokratického štátu sa deje prostredníctvom politických reprezentantov.

Koniec hier

Riadenie štátu a správa vecí verejných nie je hra a treba k nim pristupovať zodpovedne, nedopúšťať sa neuvážených krokov. Na konci minulého roka Sloboda a solidarita iniciovala odvolanie vlády, aby preukázala údajnú spoluprácu koaličných strán s poslancom Tomášom Tarabom, ktorý sa do parlamentu dostal na Kotlebovom chrbte. Táto hra však nevyšla, Hegerova vláda padla a Slovensko sa v ťažkých časoch prepadlo do ešte väčšej nestability. Preto je potrebné prestať hrať hry a brať politiku vážne. Namiesto získavania pozornosti za každú cenu hľadať riešenia v dialógu s politickými oponentmi.

Jasné stanoviská

Progresívne Slovensko má dnes vysoké percentá v prieskumoch verejnej mienky, a preto sú, prirodzene, dôležité posolstvá ich vrcholných predstaviteľov. Predseda Michal Šimečka (rozhovor pre Denník N 1. 9. 2023) formálne deklaruje podporu Úradu špeciálnej prokuratúry a špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi, no súčasne dodáva, že sú pripravení na politické kompromisy. Považuje PS za prijateľnú aj personálnu výmenu na čele špeciálnej prokuratúry, ak to bude cena za vytvorenie protificovskej koalície? Táto otázka je dôležitá a od lídra demokratickej časti politického spektra sa očakáva jasný postoj.

Násilie na ženách

Sme rodina presviedča voličov, že násilie na ženách možno ospravedlniť poskytnutím finančného benefitu. „Nie sme dokonalí, ale pomáhať vieme,“ znie outdoorová kampaň hnutia. Skutočne stačí „pomáhať“ a problém sa vyrieši? Postoje politikov významne ovplyvňujú správanie verejnosti.

A teraz k tým trom odborným postrehom.

Podľa prieskumu verejnej mienky eurobarometer si viac ako polovica obyvateľov (konkrétne 53 percent, pričom priemer EÚ 27 je 21 percent) myslí, že dávanie alebo branie úplatkov a zneužívanie moci na osobný prospech je rozšírené na slovenských súdoch. Verejnosť rovnako kriticky vníma aj nezávislosť súdov, za dostatočnú ju považuje iba 25 percent obyvateľov (priemer EÚ 27 je 53 percent). Dlhodobo vyjadruje dôveru súdom len menej ako jedna tretina verejnosti.

Príčinu tohto stavu nemožno hľadať výhradne iba v zlyhaniach jednotlivcov, ktoré prešetrujú orgány činné v trestnom konaní. Bezpochyby sa pod tieto výsledky podpisuje aj chýbajúca etická infraštruktúra súdnych inštitúcií (čoho dôsledkom je najmä nejednotný prístup k otázkam profesijnej zodpovednosti sudcov), rozdielnosť v kvalite výberových konaní, nedostatočné vzdelávanie a príprava na riešenie etických dilem, falošná lojalita a špecifická kmeňová kultúra, ale aj zlá vymožiteľnosť práva, vysoké náklady súdnych konaní a nezrozumiteľnosť súdnych rozhodnutí.

Sudcovia a sudkyne, nie budovy a informačné systémy

Cesta k excelentnosti súdov je cestou neustáleho zlepšovania, ktorá sa dosahuje prostredníctvom optimálneho interného riadenia súdov, silného vedenia, jasných politík a stratégií súdov, riadenia zdrojov, efektívnou a účinnou činnosťou súdov, kvalitnými a spoľahlivými údajmi o súdoch (výkonnosti) a vysokou úrovňou dôvery verejnosti.

Súdna mapa by mala priniesť špecializáciu súdov a má potenciál aj zrýchliť súdne konanie. No napriek opakujúcim sa pokusom o „reformy“ súdnictva nezaznamenávame zlepšovanie dôveryhodnosti.

Riešenia, ktoré sa týkajú súdnictva, sa musia hľadať v dialógu so sudcami, súdnymi asistentmi a vyššími súdnymi úradníkmi. Podpora postavenia sudcov znamená aj komunikovanie výnimočných výsledkov ich práce do vnútra systému, ale aj širokej verejnosti.

Dĺžka konania

Návrhy Progresívneho Slovenska sú nejasné a nemajú potenciál priniesť riešenie. Ako chceme garantovať 60-dňové rozhodnutia a zároveň významne nelimitovať právo na spravodlivý súdny proces? Ako sa tento nový inštitút odlišuje od súčasného upomínacieho konania?

Demokrati navrhujú dve zásadné opatrenia: povinnosť prvostupňových súdov rozhodnúť do jedného roka od podania návrhu a povinnosť súdu, ak nerozhodne na prvom pojednávaní, vytýčiť pojednávania, rešpektujúc jednoročnú maximálnu dĺžku konania. Nedodržanie zákonnej lehoty zakladá právo účastníkov konania na primerané zadosťučinenie.

Digitalizácia justície

Návrh Progresívneho Slovenska na vytvorenie digitálneho súdu pod názvom „Spravodlivosť online“ má opäť viaceré otázniky. Namiesto špecializácie vytvárame jeden veľký všeobecný digitálny súd? A čo digitalizácia ostatných súdov? V akom rozsahu sa dotkne rozhodovacej činnosti? Digitalizujeme iba komunikáciu so stranami?

Demokrati presadia nový Centralizovaný systém súdneho riadenia, ktorý umožní jednoduchšie „váženie“ prípadov a na základe získaných podkladov aj realizovanie manažérskych rozhodnutí. Technologický vývoj je však veľmi rýchly a umožní zastúpiť aj chýbajúce ľudské kapacity. Približne 44 percent práce právnických profesií (Goldman Sachs) je možné nahradiť umelou inteligenciou. Efektívne a bezpečné využitie nových technológií bude vyžadovať aj zmeny v práci sudcov a súdneho personálu.

Demokrati čoskoro predstavia ešte ďalšie opatrenia na podporu excelentnej justície, ktoré sme pripravení v spolupráci s ďalšími politickými partnermi aj realizovať.