Národná kriminálna agentúra (NAKA) ešte v októbri 2022 obvinila starostu obce Dolný Bar Oskára Bereczka z pokusu o podvod pri eurofondovom projekte. Do povedomia širšej verejnosti sa starosta dostal, keď vyšlo najavo, že je známy bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.
Bereczk je teraz obvinený zo subvenčného podvodu a z poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Starosta to označil za politickú kampaň, ktorá ho má očierniť. Redakcia Napunku má uznesenie polície o Bereczkovom obvinení.
Cesta bez konca
V centre kauzy je nie príliš nápadná cyklotrasa. Kľukatí sa severne od obce Dolný Bar krajinou Žitného ostrova smerom na Topoľníky a tam sa na území nikoho stratí v krajine. Oblasťou medzi Komárnom a Bratislavou prechádza veľa podobných ciest, keďže veľa samospráv dúfa, že cyklotrasy oživia miestny cestovný ruch.
V rokoch 2017 a 2018 Trnavský kraj považoval budovanie cyklotrás za prioritu a snažil sa takýmto spôsobom spojiť mnohé obce. Výstavba bola z 95 percent financovaná z nenávratnej podpory Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), päť percent hradil kraj z vlastných zdrojov. Európske peniaze prichádzali na ministerstvo pôdohospodárstva a to ich rozdeľovalo s pomocou krajov – program neskôr prevzalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
V sieti cyklotrás nechcel chýbať ani Dolný Bar, a tak sa začala výstavba plánovanej 8-kilometrovej cesty medzi Dolným Barom a Topoľníkmi, ktorá mala byť pomenovaná po Rolandovi Zsoldosovi, niekdajšom starostovi obce Trhová Hradská.

Štrk z rybníka
Na úsek s dĺžkou 3,6 kilometra, ktorý sa tiahne na pravostrannej hrádzi kanála Gabčíkovo – Topoľníky, schválil IROP maximálnu možnú sumu 757-tisíc eur, spoluúčasť predstavovala takmer 40-tisíc eur. Úsek mal nielen prepojiť Dolný Bar a Topoľníky, ale aj zabezpečiť cyklistické spojenie medzi centrom obce a priemyselnou zónou naplánovanou v katastri Dolného Baru. S výstavbou sa začalo v októbri 2020.
Obecný úrad v Dolnom Bare 17. februára 2021 predložil kraju faktúru na viac než 171-tisíc eur, v ktorej boli rozpísané náklady jednotlivých položiek. V súlade s projektom bolo na faktúre uvedené, že základ cyklotrasy je zo štrkodrviny, ktorú aj vyúčtovali.
Krajská kancelária IROP-u však už vtedy vedela, že niečo nesedí. Deväť dní predtým boli na mieste na neohlásenej kontrole, keďže dostali viacero podnetov, podľa ktorých sa na mieste výstavby čachrovalo. Prvé dva podnety nepovažovali za opodstatnené, no tretí prišiel od Michala Deraja, prednostu Okresného úradu Dunajská Streda. Ten upozornil, že namiesto štrkodrviny sa robia základy cyklotrasy zo štrkopiesku a materiál dovážajú od rybníka, ktorý možno spojiť so starostom Oskárom Bereczkom.
Rybník pred niekoľkými rokmi odbahnili a prebehla tam aj úprava brehu – všetko vďaka financovaniu z Environmentálneho fondu. Vyťažený štrk však neodviezli, uložili ho na pozemku vedľa rybníka. Deraj si všimol, že aj prehrabanie rybníka, aj výstavba cyklotrasy sa financovali z verejných peňazí, a z právneho hľadiska považoval za problematické, že štrk „vyťažený“ za štátne peniaze, ktorý mal byť pôvodne odvezený, používajú na obchodné ciele pri ďalšom projekte za peniaze daňových poplatníkov.
Pracovníci krajského oddelenia zodpovedného za projekty IROP prišli na stavbu 8. februára 2021. Veľká časť cyklotrasy už bola hotová, no našli úsek, ktorý ešte nebol vyasfaltovaný, a vysvitlo, že v základoch je naozaj štrkopiesok namiesto štrkodrviny. Podľa kontrolórov všetko silne páchlo rybacinou.
Potom zašli aj k rybníku, kde našli kopu štrku a pri nej čerstvé stopy nákladných áut. Približne štvrtina kopy už bola vyvezená. A keďže zloženie kopca štrku bolo veľmi podobné tomu, čo sa dostalo do základov, videli jednoznačnú súvislosť.
A keď 17. februára dostali od obecného úradu v Dolnom Bare požiadavku na úhradu, všimli si aj to, že ani dodávatelia nie sú tí, ktorí sú uvedení v zmluve medzi obcou Dolný Bar a rakúskou firmou PORR, ktorá cyklotrasu realizovala.
Dvakrát vyzvali obec, aby svoju žiadosť o platbu doplnila – požadovali fotodokumentáciu o tom, že základy cyklotrasy sú zhotovené zo štrkodrviny, no vyžiadali si aj dokumenty o pôvode a preprave materiálu.

Odpovede obce ich neuspokojili. Hoci uznali, že namiesto štrkodrviny použili štrkopiesok, vo vyúčtovaní ho chceli ďalej uvádzať ako štrkodrvinu, čo odôvodňovali tým, že podľa realizátora záťažové skúšky odolnosti ukázali, že z technického hľadiska nie je rozdiel medzi štrkodrvinou uvedenou v projekte a štrkopieskom, ktorý použili pri výstavbe.
Preto nepovažovali za potrebné zmeniť názov materiálu. Napokon v júli 2021 požiadali o zmenu projektu a vtedy chceli aj oficiálne zmeniť štrkodrvinu na použitý štrkopiesok – v tom čase však už bolo neskoro, keďže to nemali robiť dodatočne.
Kto je Oskár Bereczk?
Obec, na ktorej čele stojí Oskár Bereczk, nie je príliš veľká, no on nepatrí medzi utiahnutých starostov z oblasti Žitného ostrova. Do minulého roka bol vedúcim Združenia miest a obcí Žitného ostrova, vedúcu funkciu zastáva aj v Združení miest a obcí Slovenska (ZMOS), kde je vedúcim sekcie životného prostredia.
Jeho meno sa objavilo aj pri problematickejších kauzách. Najväčšou bola Gorila: podľa obvinenia bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka v spoločnosti právnika Loránta Kósu a Bereczka vydieral niekdajšieho šéfa Penty Jaroslava Haščáka nahrávkami Gorila a spravil tak poza chrbát Mariana Kočnera, od ktorého nahrávky pochádzali. Na verejnosť sa dostala aj nahrávka, na ktorej za to Kočner Trnkovi vulgárne nadával.
Haščák popieral, že by sa mu ktokoľvek vyhrážal. Ako svedok to poprel aj Oskár Bereczk, ktorý odmietol, že by povedal niečo také, aby s nahrávkami obchodovali – hoci na nahrávke, na ktorej bolo založené obvinenie Trnku, podobné veci zazneli. Starosta poprel aj to, že by sa jeho prostredníctvom dostal dátový nosič, na ktorom boli údajne nahrávky Gorily, k notárovi v Maďarsku. Mimochodom, Bereczk dostal od Privatbanky, ktorá je vo vlastníctve Penty, aj pôžičku vo výške 300-tisíc eur, no Haščák aj on popreli, že by to nejako súviselo s vydieraním.
Celá záležitosť bola pred rokom rýchlo a zvláštne ukončená, sudca Marek Filo totiž po viac ako rok trvajúcom pojednávaní náhle zastavil trestné stíhanie Trnku a preklasifikoval skutok na prečin – a ten už bol premlčaný. Prokuratúra sa v tejto veci odvolala.
Bereczkovo meno sa objavilo aj v kauze súvisiacej s mafiou v Dunajskej Strede: jeho šofér Peter D. údajne spojil bossa miestneho podsvetia Ľudovíta Sátora, ktorý bol v roku 2008 na úteku, s Trnkom. Stretnutie malo prebehnúť pri rybníku v Dolnom Bare. Tam však podľa šoféra Bereczk nebol, celú záležitosť vybavoval bez starostu.
Podľa vlastných slov je starosta Dolného Baru bohatý a funkcia starostu je preňho „koníčkom“. Tvrdí, že majetok získal z rodinného podniku a úplne legálne. Dodáva, že zo svojho súkromného majetku podporuje aj dedinu, niekoľko stotisíc eur venoval napríklad na obnovu kostola.
Bereczk tvrdí, že je všetko v poriadku
Starosta obce Dolný Bar Oskár Bereczk nás pred obecným úradom vítal s úsmevom na tvári. Má 67 rokov a polovicu života strávil ako starosta Dolného Baru – hovorí, že ešte tri roky a odíde do dôchodku, štafetu odovzdá ako 70-ročný. Je na to pomerne hrdý a rovnako aj na to, že jeho činnosť sa nevzťahuje len na post starostu: podniká, venuje sa ochrane záujmov samosprávy a pohybuje sa aj vo vysokých politických kruhoch – na čo veľakrát odkazoval aj počas nášho rozhovoru.
Projekt cyklochodníka chcel predstaviť a vysvetliť osobne, pretože je presvedčený, že obec nespravila žiadnu chybu, a celá kauza podľa neho nie je o cyklotrase. Starosta má totiž pocit, že sa stal terčom „určitých osôb“.
Len čo si sadneme v zasadačke, Bereczk okamžite vyhlási, že celá kauza je súčasťou politickej kampane, ktorá ho chce očierniť. „Tejto záležitosti sa venujú traja právnici a bude ešte väčšia, pretože chceme ísť príkladom. Chceme ukázať, čo sa tu deje, ako funguje na Slovensku systém, a chceme zabrániť tomu, aby to takto fungovalo ďalej. Fungovanie celého Slovenska zastavili prostredníctvom teroru a zastrašovania s tým, že laici zastrašujú starostov, štátnych zamestnancov a tých, ktorí im politicky nevyhovujú, policajnými spôsobmi.“
Starosta hovorí, že hoci je úsek cyklotrasy hotový už dva roky, ešte stále nie je zaplatený – a to práve pre trestné oznámenie, o ktorom do minulého októbra ani netušil, že existuje. „Celé sa to začalo na voľby (minuloročné komunálne voľby – pozn. red.),“ tvrdí starosta a dodáva, že mu avizovali, že určitá skupina ho „chce dať zavrieť“, myslel si však, že je to vtip.
„Po voľbách som dostal niekoľkostranové uznesenie od polície. Ani ma nevypočuli, len ma obvinili,“ hovorí Bereczk.
Odmieta, že by on alebo samospráva v čomkoľvek pochybili. Samospráva podľa neho schválila všetky zmeny v projekte. „Konečne sme sa dostali až tam, že ma vypočuli a vypýtali si aj materiály,“ hovorí. Tvrdí, že o všetkom komunikovali s kanceláriou IROP-u, ako aj s ostatnými, potvrdzuje to 77 poštových zásielok a 480 e-mailov.

A ako sa do základov cyklotrasy dostal štrkopiesok namiesto štrkodrviny? Bereczk vysvetľuje, že o tom nerozhodol on, ale rakúska firma PORR, ktorá stavbu zabezpečovala. „Spravila to PORR, ja s tým nemám nič spoločné. Mňa obvinili ako fyzickú osobu, pritom firma sa rozhodla, že použije tento materiál, a aj si ho zaobstarala na základe zmluvy,“ vysvetľuje s tým, že zmluvy „sa už všetky dostali tam, kam mali“.
Starosta sa vyhol odpovedi na otázku, či o výmenu drveného kameňa za štrk v projekte požiadali kanceláriu IROP predtým alebo potom, ako stavbu navštívili zamestnanci úradu. Pripomeňme si, že kontrola prebehla vo februári 2021 a žiadosť o úpravu projektu prišla v lete 2021. Podľa Bereczka podali za obec všetko včas.
Spomenie aj to, že podali žalobu na ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktoré je zodpovedné za programy IROP, aby za projekt zaplatilo. Podľa Bereczka tento spor na prvom stupni vyhrali, no ministerstvo sa odvolalo. Starosta povedal, že oni svoje oznamovacie povinnosti splnili, no mesiace im neodpovedali. „Výmenu ignorovali,“ hovorí. Nespresnil, ktorý orgán má na mysli, či MIRRI, alebo kanceláriu IROP-u v Trnavskom kraji. Cíti však, že celá záležitosť „bola vopred pripravená“.
Podľa starostu existujú aj odborné posudky o tom, že výmena štrkodrviny za štrkopiesok bola odôvodnená a aj vhodná. „O všetkom existujú zápisnice, aj o tom, prečo a ako sa to všetko vymenilo, je tam aj posudok projektanta,“ vyhlásil s tým, že toto bola vec odborníkov.
So štrkopieskom, ktorý podchádzal z obce, podľa neho dosiahli rovnakú kvalita ako so štrkodrvinou, ktorú by do Dolného Baru vozili 80 kilometrov. Je fakt, že sa preto musela zmeniť technológia výstavby, čo tiež niečo stálo – záťažové testy však dokazujú, že s kvalitou nie je problém. „Každý jeden krok sme konzultovali. Nerozhodol som sám, sám ani rozhodovať nemôžem,“ poznamenáva Bereczk a hovorí, že nehľadá pravdu. „Tej aj tak niet. Ja chcem, aby bola celá cyklotrasa hotová a aby ju zaplatili,“ hovorí.
Nepriateľ v susedstve?
Bereczk spomína dve mená, ktoré podľa neho stoja za kauzou. Jedným je bývalý poslanec Národnej rady za OĽaNO Peter Cseh, ktorý je z Dolného Baru a bol protikandidátom Bereczka vo viacerých komunálnych voľbách. Druhým je Michal Deraj, prednosta Okresného úradu Dunajská Streda.
V súvislosti s Derajom hovorí Bereczk o tom, že sa mu chce prednosta pomstiť, pretože v minulosti sa s viacerými starostami snažil dosiahnuť jeho odchod z funkcie.
Portál Parameter písal o tom, že petícia proti Derajovi obsahovala podpisy a pečiatky aj takých starostov, ktorým nebol obsah petície jasný. Našiel sa aj prípad, keď petíciu opečiatkovala a podpísala asistentka úradu namiesto starostu – a z petície napokon nič nebolo.
Oskár Bereczk však tvrdí, že konflikt medzi nimi prispel k tomu, aby Deraj napísal list ministerstvu investícií a regionálneho rozvoja, v ktorom upriamil ich pozornosť na to, že v Dolnom Bare pri výstavbe cyklotrasy nahradili štrkodrvinu štrkopieskom. Tu však nesedia dátumy: Deraj napísal list na začiatku roka 2021, petícia o jeho odvolaní sa zrodila na konci toho istého roka – a uznesenie polície o obvinení bolo Bereczkovi doručené v októbri 2022.
Podľa Deraja rozhadzujú peniaze
„Nie je medzi nami žiadny boj, ja nevediem vojnu proti nikomu. Ako človek však nedokážem zniesť nečestný prístup,“ hovorí prednosta dunajskostredského okresného úradu Michal Deraj. Tuší, že Bereczk ho nemá v obľube pravdepodobne preto, lebo v roku 2018, keď chcel starosta rozšíriť skládku odpadov, bol Deraj proti. V tom čase bol pracovníkom Správy Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy.
Deraja neskôr po reorganizácii z odboru prepustili a on má podozrenie, že v tom môže mať prsty aj starosta. V roku 2020 sa stal prednostom okresného úradu. Myslí si, že vo funkcii prednostu môže mnohým ľuďom prekážať, pretože záujmy životného prostredia kladie pred tie obchodné.
Vysvetľuje, že ministerstvu v roku 2021 napísal, keď pochopil, že cyklotrasy v okolí Dunajskej Stredy sa stavajú bez akejkoľvek koncepcie a nie sú založené na premyslenom plánovaní. Považuje to za nepremyslené rozhadzovanie peňazí z EÚ.
Za záležitosť bez koncepcie považoval aj cyklotrasu medzi Dolným Barom a Topoľníkmi, hovorí, že ju schválili spoza stola a nikto sa nešiel pozrieť, ako to celé bude vyzerať. Cyklotrasa podľa Deraja prechádza popri skládke odpadu pri Dolnom Bare, ktorá funguje momentálne len ako prekladisko, no Oskár Bereczk z nej chce spraviť opäť skládku. V jej blízkosti plánujú aj kompostovisko a priemyselný park.
Korunu hrádze podľa Deraja aj pred postavením cyklotrasy využívali cyklisti a výletníci na rekreačné účely. „Ak si vezmeme, že asfaltovú cestu používa denne 30 až 40 ľudí, pričom do nej investovali 700- či 800-tisíc eur, nie je to hospodárne využitie peňazí,“ dodáva.
Podľa Deraja je regionálny rozvoj serióznou odbornou oblasťou a zveriť ho starostom malých obcí je chyba – ak projekty nie sú postavené na odborne založenej koncepcii alebo na celoštátnom pláne, často sú to len vyhodené peniaze. „Nemôže to celé fungovať tak, že musíme rýchlo minúť peniaze EÚ a vyzvať starostov, aby rýchlo-rýchlo predložili projekty. Žiaľ, takto funguje celá naša krajina,“ poznamenáva.
Prednosta však napísal list ministerstvu predovšetkým preto, lebo sa k nemu dostali informácie, že pri výstavbe cyklotrasy z verejných financií používajú štrk z revitalizácie rybníka. Kopa štrku stojí na kraji obce dodnes.

Po revitalizácii ho mali od rybníka odviezť na skládku a vyťaženú zeminu zlikvidovať – to sa nestalo. Podľa Bereczka štrk mohli uskladňovať aj na pozemku pri rybníku a nikto s tým nemal problém. A štrk použiť mohli, pretože je to nadbytočný majetok obce a bolo správne ho využiť.
„Obec funguje tak, že ak má nadbytočný majetok, ktorý môže speňažiť, tak ho za niečo vymení alebo predá a vyžiada si za to nejakú službu,“ hovorí starosta. Štrk tak poputoval k tretiemu podnikateľovi, ktorý bol súčasťou projektu. „Mám o tom zmluvy, materiál sa k nemu dostal legálne,“ hovorí. Nedostali zaň peniaze, podnikateľ podľa Bereczka pomáha obci prostredníctvom služieb.
Štrk priviezla na miesto výstavby firmy RIAT, ktorej majiteľom je Richard Pócs z Dolného Baru. Ten úzko spolupracuje s Oskárom Bereczkom aj na iných projektoch. Starosta hovorí, že podobných podnikateľov si musí samospráva vážiť.
„Podľa mňa sa to volá kreatívny biznis. Je to však dvojité financovanie a to je zakázané,“ hodnotí takúto spoluprácu Deraj, podľa ktorého v projekte obchodovali bereczkovci s peniazmi daňových poplatníkov.
Polícia minulý rok v októbri predložila návrh na obžalobu, záležitosť skúmal aj Úrad Európskej prokuratúry. Podľa Bereczka však ešte nepodali obžalobu, záležitosť sa vrátila na políciu a teraz znova prebieha vyšetrovanie – podľa jeho slov policajti už vypočuli aj jeho a vyžiadali si aj dokumenty. V súvislosti s tým starosta spomenul, že pokiaľ vie, jeho „politickí protivníci“ podali naňho trestné oznámenie aj v iných záležitostiach.
Úrad Európskej prokuratúry o prebiehajúcich konaniach nemôže informovať, ak to však bude odôvodnené, určite sa k veci vyjadrí. O prebiehajúcom konaní zatiaľ podrobnejšie neinformuje ani polícia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Márk Finta
Napunk
































