Anglikánski kňazi chcú sobášiť páry rovnakého pohlavia. Cirkev ako inštitúcia sa na to zatiaľ neodhodlala

Anglicko je tradične kresťanská krajina, v ktorej štát financuje cirkevné školy, biskupi sedia v hornej komore parlamentu a kráľ je „obrancom viery“. To je oficiálny postoj ustanovený zákonom. Podľa výsledkov posledného sčítania obyvateľstva sa však už nezhoduje s postojom spoločnosti.

Ku kresťanstvu sa prihlásila menej ako polovica ľudí, čo znamená, že prvýkrát v histórii sú kresťania v Anglicku a vo Walese menšinou. Naopak, výrazne narástol počet tých, ktorí sú „bez vyznania“.

A tak niektorí predstavitelia cirkvi uvažujú, čo s tým. Britský denník The Times urobil prieskum medzi predstaviteľmi anglikánskej cirkvi a výsledky ukázali, že radoví kňazi by privítali výrazné zmeny v cirkevnej doktríne týkajúcej sa napríklad predmanželského sexu, registrovaného partnerstva a manželstiev párov rovnakého pohlavia či postavenia žien.

Krajina – hoci nie celá – by sa tak chcela pridať k Nemecku, kde sa už dávnejšie vytvorila vetva liberálnych kňazov.

Zväzok muža a ženy

Anglikánska cirkev nepodlieha Vatikánu, ide však o kresťanskú denomináciu. Od Vatikánu sa odtrhla v 16. storočí, keď anglický kráľ Henrich VIII. žiadal pápeža o anulovanie svojho manželstva s Katarínou Aragónskou, ale pápež to odmietol. Anglický kráľ preto vydal zákon o zvrchovanosti, Anglicko odtrhol od Vatikánu a seba vymenoval za hlavu anglikánskej cirkvi.

Podobnosti medzi oboma cirkvami sa však zachovali. Obe napríklad učia, že zväzok muža a ženy sa volá manželstvo, zatiaľ čo zväzok dvoch ľudí rovnakého pohlavia sa nazýva hriech.

Vo Vatikáne sa po príchode pápeža Františka mnohí nazdávali, že svitne na liberálnejšie časy. V roku 2020 v dokumentárnom filme Evgenyja Afineevského povedal, že LGBTI+ ľudia „sú Božími deťmi a majú právo na rodinu“.

Vatikánska Kongregácia pre náuku viery sa však s týmto názorom nestotožnila, a keď v marci 2021 vyhlásila, že je „nemožné“, aby Boh „požehnal hriech“, pápež František jej vyhlásenie podporil s tým, že „nemá byť formou nespravodlivej diskriminácie, ale skôr pripomienkou pravdy liturgického obradu“.

Prieskum denníka The Times však ukazuje, že väčšina kňazov anglikánskej cirkvi nemá problém ani s požehnaním, ani s tým, aby cirkev dovolila kňazom, ktorí si neuplatnia výhradu svedomia, vykonávať cirkevné obrady pre manželstvá rovnakého pohlavia.

Až 59 percent kňazov povedalo, že by ponúkli požehnanie páru rovnakého pohlavia po ich civilnom sobáši; 53,4 percenta si myslí, že cirkev by mala dovoliť vykonávať svadobné obrady pre páry rovnakého pohlavia; a 49,2 percenta kňazov povedalo, že oni sami by takýto obrad vykonali. Je to rozdiel v porovnaní s rokom 2014, keď v podobnom prieskume 51 percent kňazov povedalo, že manželstvá párov rovnakého pohlavia sú „nesprávne“, a len 39 percent ich podporovalo.

Linda Woodhead z Katedry teológie a náboženských štúdií z King’s College London povedala, že ide o „veľmi rýchlu zmenu“.

Okrem toho si 62,2 percenta kňazov myslí, že cirkev by mala upustiť od svojho odporu k predmanželskému sexu, a ešte o dve percentá viac kňazov sa domnieva, že anglikánska cirkev by mala prestať učiť, že sex ľudí rovnakého pohlavia je „nezlučiteľný so Svätým písmom“.

Zatiaľ zostáva hriechom

Minulý rok v auguste arcibiskup z Canterbury Justin Welby povedal, že je „takmer nemožné“ dosiahnuť konsenzus o sexualite v názorovo rozdelenej anglikánskej cirkvi vo svete. Zároveň vyhlásil, že deklarácia z roku 1998, známa ako Lambeth 1.10 podľa pravidelnej konferencie Lambeth, ktorá sa koná každých desať rokov, je stále platná. Táto deklarácia považuje sex ľudí rovnakého pohlavia za hriech a podporuje „konverzné terapie“.

O tých už niekoľko rokov diskutuje aj britská vláda, ale žiadny zákon zatiaľ neprijala. Už za vlády Borisa Johnsona pripravovali zákaz konverzných terapií. Rishi Sunak v januári tohto roku dodal, že pridajú aj zákaz terapií pre transrodových ľudí, ktorých pôvodný návrh nezahŕňal z dôvodu „komplexnosti“.

Až 67 percent kňazov by tento zákaz podporilo.

Čo sa však týka deklarácie Lambeth 1.10, Welby vylúčil zmenu učenia, pretože „pre veľkú väčšinu“ konzervatívnych anglikánov by to bolo „nepredstaviteľné“. No zároveň dodal, že nebude trestať tých, ktorí sa rozhodnú manželstvá ľudí rovnakého pohlavia požehnať. Hovoril najmä o USA, kde anglikánska cirkev nemá problém s požehnávaním týchto vzťahov.

Vyvolalo to veľkú debatu. Časť tvrdila, že ak sa zmení učenie, je to ako povedať, že „Boh sa mýlil“. Iná časť Welbyho vyjadrenia kritizovala. Deväťdesiat biskupov vrátane ôsmich arcibiskupov sa podpísalo pod otvorený list, v ktorom písali, že „mnohým LGBTI+ ľuďom cirkev priebehu dejín ublížila“.

Podobné debaty prebiehajú vo viacerých krajinách. Napríklad v Nemecku sa už dlhodobo rysuje liberálna vetva kňazov, ktorí sa vzopreli rozhodnutiu Vatikánu, že sa nesmie „požehnať hriech“, a v koordinovanej akcii, propagovanej na sociálnych sieťach pod hashtagom Liebe gewinnt (Láska víťazí), svoje požehnanie udelili viacerým homosexuálnym párom. Niektorí to aj naživo vysielali na internete.

Ako povedal jeden z týchto kňazov Hans-Albert Gunk počas sobáša: „Boh nikoho nevylučuje zo svojej lásky.“

Aj ženy chcú byť farárky

Ďalšou témou, ktorá rozdeľuje – či už v katolíckej, alebo anglikánskej cirkvi – je postavenie žien. V rímskokatolíckej cirkvi urobil pápež František pred dvomi rokmi kozmetické zmeny, keď ženám povolil čítať na omši z Biblie alebo miništrovať. Dal však jasne najavo, že vysvätenie žien za farárky nie je témou.

Anglikánska cirkev je v tomto o čosi vyspelejšia. Ženy môžu byť vysvätené za diakonky a farárky a od roku 2014 aj za biskupky. O vyššie posty sa však stále nemôžu uchádzať. Denník The Times sa preto zástupcov cirkvi v prieskume pýtal, či by podporili vymenovanie ženy za arcibiskupku z Canterbury. Vždy to boli muži, v súčasnosti ním je Justin Welby a ide o hlavu anglikánskej cirkvi.

Až 80 percent odpovedalo kladne.

V roku 2026 Welby oslávi sedemdesiatku, čo je dôchodkový vek. Keď oznámi plánovaný odchod, Korunná nominačná komisia začne v radoch biskupov hľadať nasledovníka. Až tretinu biskupov tvoria ženy, takže kandidátok by bolo dosť.

Aj v Anglicku sa však nájdu farnosti, ktoré neakceptujú ženy biskupky, a teda by neakceptovali ani arcibiskupku. Napríklad biskup z Ebbsfleetu Rob Munro tvrdí, že cirkevný systém je nastavený tak, že „vymenovanie ženy za arcibiskupku z Canterbury by bolo výzvou“ v cirkvi, v ktorej „výrazná menšina“ neakceptuje ženské vedenie.

Čoraz menej ovečiek

Anglikánska cirkev pritom stráca veriacich aj preto, lebo sa neprispôsobuje očakávaniam a túžbam verejnosti. Podľa posledného sčítania ľudu v roku 2021 sa len niečo vyše 46 percent obyvateľov Anglicka a Walesu označilo za kresťanov, pričom ešte o jedno desaťročie skôr to bolo takmer 60 percent ľudí. Dramaticky narástol počet tých, ktorí sú bez vyznania. Kým v roku 2011 išlo o štvrtinu obyvateľstva, o desať rokov to bol každý tretí obyvateľ. V percentách ide o nárast z 25 na 37 percent.

Šéf charitatívnej organizácie Humanists UK Andrew Copson vtedy agentúre AP povedal, že tento dramatický nárast neveriacich urobil zo Spojeného kráľovstva „takmer určite jednu z najmenej pobožných krajín“.

„Jednou z najpozoruhodnejších vecí na týchto výsledkoch je, ako veľmi je populácia v rozpore so samotným štátom,“ povedal, pričom narážal na prepojenie štátu a cirkvi. „Žiadny štát v Európe nemá takú náboženskú štruktúru ako my, pokiaľ ide o právo a verejnú politiku, a zároveň takú nenábožnú populáciu.“

Hoci mnohí dúfajú, že výsledky prieskumu povedú v anglikánskej cirkvi k zmene, nie je to isté. Nájdu sa totiž aj jej odporcovia. Ako v reakcii na prieskum povedal biskup z Leedsu Nick Baines: „Cirkev je cirkev a nie klub. Má iné poslanie, ktoré nezahŕňa hľadanie popularity.“