Chaos s migrantmi vo Veľkom Krtíši – čo presne sa stalo? A kto za to môže?
Príbeh migrantov, ktorých polícia dočasne umiestňuje vo výrobnej hale, vzbudzuje veľké emócie. Štát problém ignoroval, a tak sa opäť stáva predvolebnou témou.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
„Mal by si napísať o tom, čo sa deje v okrese Veľký Krtíš v súvislosti s migrantmi,“ napísala mi minulú stredu kamarátka. Lebo táto téma vraj bude ešte veľká a politici na nej určite začnú zbierať body. „Fašisti a ďalší s tým už začali.“ Odpovedal som jej, že téma migrantov už na Slovensku pred voľbami určite nezaberie. Veľmi som sa mýlil.
O pár dní do Veľkého Krtíša prišli expremiér Robert Fico, bývalý minister vnútra Róbert Kaliňák aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Po návrate do Bratislavy urobili tlačovku, na ktorej strašili obyvateľov o tom, čo sa deje na juhu Slovenska. Na Facebooku sa začali vyjadrovať ďalší a ďalší politici. Zazvonil mi telefón. Volal editor, či by som sa na to nepozrel zblízka. Pochopil som – na nenávisti k migrantom chce opäť niekto vyhrať voľby. Tentoraz však k tomu svojou nečinnosťou výrazne prispeli aj demokratické strany a úradnícka vláda. Mesiace videli, čo sa deje, ale na nič sa nepripravili.
Čo presne sa stalo
Ministerstvo vnútra si koncom augusta, bez toho, aby informovalo vedenie mesta, prenajalo vo Veľkom Krtíši priestory areálu súkromnej firmy PRP z Tomášoviec. Areál je v odľahlej časti mesta, kedysi tam viedla aj železnica. Prechodným domovom pre migrantov sa tak stala prázdna výrobná hala bez toho, že by ju na tento účel adekvátne pripravili a vybavili.
Pôvodne sa ani nepočítalo s tým, že migranti v nej budú prespávať. Mali tam len prečkať pár hodín, kým ich odvezú na registráciu na cudzineckej polícii. Keďže jej kapacity sú obmedzené a nestíha dokumenty vybavovať v tempe, v akom migranti prichádzajú, utečenci v hale pribúdajú. V čase písania tohto textu sa ich tam nachádzalo okolo 700. V stredu ich bude ešte viac.
Po tom, čo migranti prejdú procedúrou registrácie a získajú dokument, sú voľní. A keďže Slovensko je pre nich len tranzitnou krajinou, smerujú ďalej na Západ, prevažne do Nemecka. Kým sa im to podarí, trávia čas aj v uliciach a parkoch našich miest. A to je pre mnohých domácich problém a pre istý typ politikov v predvolebnej kampani priam diamant.
V akej miere k zvýšeniu počtu migrantov prispel fakt, že Maďarsko nedávno prepustilo na slobodu viac ako 1400 prevádzačov, sa presne zmerať nedá. Isté je, že prevádzači sa činia a Maďarsko k nám púšťa migrantov a my ich do Maďarska nevraciame – readmisná dohoda, ktorá tento postup umožňuje, existuje len na papieri a tento komplikovaný logisticko-administratívny úkon sa v čase migračnej krízy vôbec nevyužíva.
Našiel som ich rýchlo. Na futbalovom štadióne
Hraničný priechod s Maďarskom v Slovenských Ďarmotách, pondelok skoro poobede. Priechod využívajú autá, cyklisti aj peší vrátane ukrajinských utečeniek, ktoré to tam na nákupy – na rozdiel od Veľkého Krtíša – majú len pár minút pešej chôdze z ubytovne. Hranica je otvorená, nik ju nestráži, nie je tam žiadne policajné auto. Kto chce, prejde.
Presúvam sa do malej obce Koláre, má okolo 250 obyvateľov. Neďaleko tečie rieka Ipeľ. V uliciach ani na hrádzi nestretnem nikoho – ani migrantov, ani domácich, ani políciu. Idem ďalej. Necelé štyri kilometre odtiaľ sa nachádza Veľká Čalomija s menej ako 600 obyvateľmi. Tesne za vjazdom do dediny je futbalové ihrisko a na ňom desiatky ľudí.
Oslovím na tráve ležiacich mužov. Nereagujú, zdvihne sa len
