Domnelá dražoba v Chorvátsku a spoločný odpor k euru. Čo láka českých turistov do Poľska

Nie Chorvátsko či Čierna Hora, ale poľské pobrežie Baltského mora. To bol nový trend tohtoročných dovolenkových zájazdov Čechov.

Turistické organizácie a majitelia hotelov od Štetína po Gdansk priznávajú, že tento rok bol z hľadiska prítomnosti hostí z Českej republiky rekordný a výnimočný. Miestami, napríklad v „baltskej púšti“ v dunách Słowińského národného parku pri Łebe, sa človek mohol cítiť ako na Václaváku – češtinu bolo počuť prakticky všade.

Pomohla tomu nová rýchlostná cesta z Česka do Štetína a priame vlaky z Bohumína do Gdyne, Łeby a Helu. Slováci tiež objavili atrakcie poľského Baltu, problémom sú však chýbajúce priame železničné a letecké spojenia Slovenska s poľským morom.

Jadran vymenili za Balt

Dovolenkové preferencie Čechov boli doteraz podobné ako na Slovensku: obľúbeným „českým morom“ bol Jadran, najmä pobrežie Chorvátska. Česi podobne ako Slováci oddychovali aj v Čiernej Hore, Taliansku, Španielsku a Egypte.

Poľsko vnímali cez prizmu negatívnych stereotypov, považovali ho za chudobnejšiu, škaredú a nezaujímavú krajinu. Chodili tam prevažne za lacnejšími nákupmi (potraviny a pohonné hmoty), ako turisti najmä do pohraničnej Kladskej kotliny a poľských Krkonôš, ako aj do veľkých miest na juhu Poľska pri českých hraniciach, ako je Vroclav, Opole a Krakov.

Hromadný príchod českých turistov k poľskému moru je novým fenoménom a jednou z najdôležitejších dovolenkových tém, ktorým sa v lete široko venovala poľská tlač.

„Český portál rezervačných služieb Slevomat zaznamenal 50-percentný nárast predaja pobytov v Poľsku oproti roku 2022,“ píše portál Schengen Visa Info.

Cestovná kancelária Dovolena zase tvrdí, že od januára tohto roku je záujem o dovolenky v Poľsku o 158 percent vyšší. Invia, spoločnosť, ktorá vlastní 150 agentúrnych kancelárií v Českej republike a zahraničí (Travelplanet.pl v Poľsku), má podobný názor. Ako hovorí zástupkyňa tejto spoločnosti Jiřina Ekrt Jirušková v rozhovore pre Forbes, Poľsko priťahuje mnoho zahraničných návštevníkov vďaka svojim pamiatkam, mestám, nádhernej prírode, moru, jazerám a horám. Poľsko je obľúbené aj vzhľadom na dostupné ceny, píše vplyvný poľský denník Rzeczpospolita.

Ako sa dočítate v poľskej tlači, českí turisti hromadne opúšťajú Chorvátsko a v dôsledku zdražovania na Jadrane si vyberajú Poľsko. V skutočnosti však nemusí ísť ani tak o reálne zdražovanie, ako skôr o presvedčenie, že Chorvátsko zdraželo po vstupe do eurozóny. Ceny v Chorvátsku skutočne rastú, v januári 2023 bola úroveň inflácie medziročne 12,5 percenta a v júni 7,7 percenta. To je však stále menej ako inflácia v Poľsku, ktorá podľa údajov z konca augusta dosiahla medziročne 10,1 percenta.

Ceny turistických služieb pri poľskom pobreží v roku 2023 výrazne stúpli. Vo februári 2022 ste na portáli Booking.com bez problémov našli ubytovanie v dvojhviezdičkovom hoteli za cca 100 – 120 zlotých na osobu a noc (20 – 25 eur), aktuálne ceny sa začínajú od 200 zlotých, lacnejšie je to v penziónoch a súkromnom ubytovaní.

Za pivo v podniku pri Baltskom mori zaplatíte 14 zlotých (3 eurá), hoci nie tak dávno sa za privysokú cenu považovalo 10 zlotých. Poľské médiá na jednej strane píšu o obľúbenosti Baltského mora u Čechov, pre ktorých je poľské more lacné, a zároveň sú plné článkov o „neuveriteľne vysokých cenách“, pre ktoré Poliaci sami prestanú chodiť k moru, lebo si to nemôžu dovoliť.

Odpor k euru

Ako vysvetliť tento paradox? Poliakom určite pomáha česká averzia voči euru a presvedčenie o výhodách vlastnej meny. Česká republika mohla prijať euro už dávno – neurobila to nie preto, že by nespĺňala kritériá, ale pre nedostatočnú podporu eura v českej spoločnosti.

Česi sú v tomto smere veľmi podobní Poliakom, ktorí euro doma takisto nechcú. Posledným trendom v Českej republike je aj neochota platiť bezhotovostne. Po prijatí eura v Chorvátsku veľa Čechov uverilo príbehu o neskutočnom zdražovaní v tejto krajine a pre euroskeptickú časť českej spoločnosti sa zrazu veľmi atraktívnym stalo Poľsko, ktoré si zachováva vlastnú menu. Mnohých Čechov a Poliakov tak spojil euroskepticizmus.

Česi zároveň zistili, že staré negatívne stereotypy o „chudobnom Poľsku“ už neplatia a že je to celkom vyspelá a pekná krajina s množstvom zaujímavostí. More nie je také teplé ako v Chorvátsku, ale v lete sa v ňom dá kúpať.

Výhodou Poľska sa ukázalo aj to, čo môžete robiť okrem kúpania v mori a keď prší. Čechom sa páči, že aj v malých mestečkách pri Baltskom mori je množstvo krásnych pamiatok, a to nielen vo veľkom meste Gdansk, ale aj v mestách ako Ustka, Kołobrzeg či Darłowo.

Poľsko poteší miestami plnými nádhernej prírody a krajiny, ako je jedinečná pobrežná púšť v Słowińskom národnom parku, polostrov Hel alebo ostrov Sobieszewo s tuleňmi. Veľkou výhodou Poľska je krásna prímorská krajina a jemný piesok, zatiaľ čo v Chorvátsku sú pláže zvyčajne skalnaté a pobrežie je z veľkej časti vybudované a pretvorené človekom.

Na obľúbenosť prímorských miest u Čechov sa Denník N pýtal starostov viacerých prímorských miest – každý z nich potvrdil, že tento rok je to citeľný jav.

„Zaznamenali sme tento rok zvýšený počet návštevníkov z Česka a Slovenska? Áno, najmä viac Čechov. Môžete to počuť v meste a môžete to vidieť na značkách áut a dopytoch na turistických informáciách. Osobne som stretla turistov z Olomouca, Českého Těšína a Prahy. Pýtala som sa na dôvody. Hostia z prihraničných oblastí sú výsledkom nášho 20-ročného partnerstva s Cieszynom. Keď som sa spýtala Čechov, odpovedali, že ceny im vyhovujú, sú podobné ako u nich a nižšie ako napríklad v Chorvátsku. Takisto som počula, že sa sem dá ľahko dostať a je to dosť blízko. A je tu aj zvedavosť, chuť naučiť sa niečo nové,“ povedala primátorka Pucku Hanna Pruchniewska.

Mesto Puck má niekoľko storočnú históriu, práve tu sa v roku 1920 konala symbolická „svadba Poľska s morom“ po tom, čo Poľsko po 123 rokoch rozdelenia medzi Ruskom, Pruskom a Rakúskom opäť získalo nezávislosť.

Dobré cestné aj vlakové spojenie

Jedným z dôvodov zvýšenej prítomnosti Čechov pri poľskom Baltskom mori je podľa Poľskej turistickej organizácie aj otvorenie rýchlostnej cesty spájajúcej Českú republiku so Štetínom. Ľudia sa teraz autom z Prahy či Pardubíc odvezú k poľskému moru za 6-7 hodín.

Česká republika je v priemere o 100-200 kilometrov severnejšia ako Slovensko, teda Česi majú k Baltskému moru bližšie. Praha sa nachádza oveľa severnejšie ako Bratislava a Košice, viac-menej na úrovni Krakova. Cesta autom z Prahy a Krakova k poľskému Baltu trvá podobne. Slováci si k tomu musia pripočítať 3 až 5 hodín, obyvatelia Oravy a Kysúc to majú najbližšie.

Na rozdiel od Slovákov Česi nepotrebujú auto, aby sa dostali k poľskému moru v relatívne krátkom čase a za nízku cenu. Praha má dobré železničné spojenie s poľským pobrežím, súkromní železniční dopravcovia sa uchádzajú o nové spojenie medzi Prahou a Gdyňou, ale o podobné spojenia z Košíc, Popradu a zo Žiliny nemajú záujem.

Skutočným hitom boli tento rok priame vlaky Bohumín – Gdyňa, Bohumín – Hel a Bohumín – Łeba, ktoré prevádzkujú České dráhy a PKP Intercity. Lístok na tejto trase stojí len asi 20 eur, no musíte si ho kúpiť od poľskej pohraničnej stanice Chałupki. České lokomotívy a vagóny bolo tento rok možné nájsť na mnohých pobrežných trasách, používali ich aj Poliaci cestujúci napríklad z Helu či Łeby do Gdyne.

V tejto situácii absentuje aktivita ZSSK, ktorá na rozdiel od českých dopravcov neprevádzkuje podobné spoje do Gdyne, Łeby či Helu. Bohumín pritom leží neďaleko Žiliny a veľký potenciál by mohli mať aj priame vlaky z Popradu do Gdyne či dokonca z Košíc do Gdyne, a to aj v predĺžených verziách z Popradu a Košíc do Helu a Łeby počas prázdnin. Priestor na takúto spoluprácu je – tento rok bolo aj v Gdansku počuť slovenčinu, čo bolo v minulých rokoch skôr ojedinelé.