Putinovi zostal v NATO posledný priateľ-nepriateľ. Erdogan však hrá najmä za seba
Turecký prezident pricestoval do ruského Soči za prezidentom Putinom. Dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more sa mu tentoraz nepodarilo vybaviť.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]
Tá slovná hračka ich možno najlepšie vystihuje, špeciálne odkedy ruský prezident Vladimir Putin vo februári minulého roka rozpútal totálnu vojnu proti Ukrajine.
Viacerí analytici vzťahy medzi šéfom Kremľa a tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom označujú anglickým výrazom „frenemies“ (friends and enemies), teda niečo medzi „priateľom a nepriateľom zároveň“.
Po včerajšku to vyzeralo skôr na to prvé. Erdogan zavítal do Ruska ako jediný líder NATO od vypuknutia celoplošnej vojny na Ukrajine. Stretli sa symbolicky v ruskom čiernomorskom prístavnom meste Soči, ktoré bolo v roku 2014 dejiskom zimných olympijských hier. Nebola to náhoda
Erdoganovi sa však blízky vzťah s Putinom nepodarilo využiť na to, aby Rusko obnovilo dohodu o vývoze ukrajinského obilia cez prístavy v Čiernom mori. Moskva ju pozastavila ešte v polovici júla a okrem ukrajinskej ekonomiky to malo vplyv na zastavenie dodávok kľúčových potravín do krajín tretieho sveta, najmä do Afriky.
Obaja politici napokon rokovali najmä o vzájomnom obchode, ktorý bol vlani najvyšší za posledné roky, aspoň pri pohľade na export tureckých tovarov do Ruska. No vzťah dvoch regionálnych mocností nebol vždy zďaleka ideálny a je to tak dodnes.
Lepšie a horšie obdobia
„Vzťahy medzi Ruskom a Tureckom odzrkadľujú vzťahy medzi Putinom a Erdoganom. Je to personálny vzťah medzi dvomi biznismenmi, to si treba uvedomiť,“ hovorí pre Denník N odborníčka na Turecko Sylvia Tiryaki, ktorá dnes pôsobí ako akademička na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA).
Od krymskej vojny v polovici 19. storočia cez spor o kontrolu nad kľúčovými tureckými úžinami Bospor a Dardanely, Rusko aj Turecko boli v minulosti často na opačných stranách barikády. Ďalším sporným bodom je anexia Krymu v roku 2014 a otázka Krymských Tatárov, ktorí sa etnicky a sčasti aj politicky hlásia k Turecku, pripomína Tiryaki.
„Míľnikom bol rok 2015, keď Turecko zostrelilo ruskú stíhačku, ktorá prelietavala cez jeho územie do Sýrie. Rusko reagovalo pomerne rázne,“ vysvetľuje akademička.
Čo majú spoločné: myslia si, že ich Západ nechápe
Vzťahy oboch krajín sa však zlepšujú a takisto sa zbližujú aj ich dlhoroční lídri.
