Odkryli sme, ako u Žilinku používajú paragraf 363 v prospech prominentov

Robert Fico

• predseda Smeru a bývalý trojnásobný premiér;
• obvinený bol zo založenia zločineckej skupiny, zneužitia právomoci verejného činiteľa, z ohrozenia daňového tajomstva;
• v prípade preukázania viny mu hrozilo 7 až 12 rokov.

Predsedu Smeru, bývalého premiéra a súčasného lídra kandidátky strany obvinila NAKA v apríli 2022 v rámci akcie Súmrak. Podozrievala ho z toho, že stál na čele zločineckej skupiny, ktorá zneužívala políciu a finančnú správu na diskreditáciu politických oponentov. Išlo najmä o exprezidenta Andreja Kisku, ktorý Fica porazil v roku 2014 v prezidentských voľbách, a predsedu OĽaNO Igora Matoviča, ktorého bolo spomedzi opozície najviac počuť. V oboch prípadoch Smer poukázal na to, že ich politickí konkurenti majú problém s daňami.

Spolu s Ficom bol obvinený aj exminister vnútra Robert Kaliňák, bývalý policajný prezident Tibor Gašpar a nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Tento prípad nadväzoval na kauzu Očistec, ktorá sa týkala zneužívania polície na politické ciele Smeru, v ktorej je už na Gašpara s Bödörom podaná obžaloba na súd.

Keď vyšetrovatelia prípad uzatvárali, zasiahla v novembri 2022 generálna prokuratúra a obvinenie celej štvorice zrušila. Vyšetrovateľom vytkla presné vymedzenie miesta, kde sa mali obvinení trestného činu dopustiť, či konkrétne vymedzenie času, keď mali v zločineckej skupine pôsobiť. Zapochybovala, či v prípade ohrozenia daňového tajomstva nie je skutok už premlčaný. So zrušením obvinenia hrozilo, že Úrad špeciálnej prokuratúry bude musieť prípad odstúpiť inej prokuratúre, a to najmä v časti týkajúcej sa ohrozenia daňového tajomstva.

---

Robert Kaliňák

• člen predsedníctva Smeru, bývalý minister vnútra;
• obvinený bol zo založenia zločineckej skupiny, z ohrozenia daňového tajomstva podplácania;
• hrozba 5 až 12 rokov.

Exminister vnútra sa po roku 2018 stiahol z politiky a začal sa venovať advokácii, dnes už opäť kandiduje do Národnej rady. V apríli 2022 ho s predsedom Smeru Robertom Ficom obvinili v kauze Súmrak. V tomto prípade zasiahla generálna prokuratúra v novembri 2022 a obvinenie mu zrušila.

Kaliňáka, ktorý kandiduje do parlamentu zo siedmeho miesta, obvinila NAKA začiatkom februára tohto roka opäť. Tentoraz s oligarchom Jozefom Brhelom. Išlo kauzu „dorovnávania“ platu bývalého šéfa finančnej správy a nominanta Smeru Františka Imreczeho, ktorý sa priznal, že mu takto vyplatili vyše milióna eur.

V tomto prípade Kaliňák nepodal sťažnosť proti obvineniu a obrátil sa rovno na generálnu prokuratúru cez paragraf 363. Tá mu začiatkom augusta vyhovela a obvinenia zrušila. Generálna prokuratúra pri tomto postupovala mimoriadne nezvyčajne. Rozhodla, hoci nemala originál spisu, ale len overenú fotokópiu z Najvyššieho súdu. Dovtedy vždy vyžadovala originál. Ak by nerozhodli do 7. augusta, zmeškali by na generálnej prokuratúre lehotu, dokedy mohli paragraf 363 využiť. Jozef Brhel zostal obvinený.

---

Tibor Gašpar

• bývalý policajný prezident a príbuzný oligarchu Bödöra;
• obžalovaný je v kauze Očistec a stále je obvinený z podplácania;
• najprísnejšia sadzba je 10 až 15 rokov väzenia.

Bývalého policajného prezidenta z éry Smeru, za ktorý teraz kandiduje z deviateho miesta, zadržala NAKA začiatkom novembra 2020. Obvinili ho v kauze Očistec, ktorá sa týkala zneužívania polície. Neskôr mu pribudlo obvinenie v kauze Súmrak v apríli 2022, v ktorej zasiahla v novembri 2022 generálna prokuratúra.

Najnovšie bol obvinený aj v prvej polovici augusta, čo Robert Fico využil na kritiku, že Gašparovo obvinenie slúži ako pomsta a ide o snahu zlikvidovať opozíciu. Aj toto obvinenie sa týka jeho pôsobenia na čele polície. NAKA ho podozrieva, že pri vyšetrovaní káuz Váhostavu a Doprastavu sa prihováral za Juraja Širokého a Miroslava Výboha, aby sa ich nedotklo trestné stíhanie. Kauzu Technopol mal zase vyšetrovateľ naťahovať.

Gašpar, ale aj Bödör sú podozriví, že vyšetrovanie týchto troch káuz ovplyvňovali za úplatky. Podľa NAKA išlo o 110-tisíc eur. V tomto prípade generálna prokuratúra zatiaľ nerozhodla. Pôvodne vyšetrovateľ žiadal pre Gašpara väzbu, ale prokurátor špeciálnej prokuratúry s návrhom nesúhlasil.

---

Norbert Bödör

• oligarcha blízky Robertovi Ficovi, podozrivý zo zneužívania polície za éry Smeru;
• hrozí mu odsúdenie v kauze Dobytkár aj Očistec, ako aj za ovplyvňovanie vyšetrovania Štefana Žigu;
• hrozba 7 až 12 rokov.

Nitriansky podnikateľ bol dlhé roky nedotknuteľný. V lete 2020 ho však NAKA obvinila a zadržala v kauze Dobytkár, ktorá sa týka korupcie pri prerozdeľovaní dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V tomto prípade je Bödör obžalovaný z prania špinavých peňazí a je podozrivý, že pomáhal legalizovať úplatky z dotácií. Súdny proces v tejto kauze sa začal vo februári 2022.

V novembri 2020 Bödörovi pribudlo obvinenie v kauze Očistec, kde je podozrivý, že spolu s Tiborom Gašparom stál na čele zločineckej skupiny, ktorá zneužívala políciu. Nad nimi mal stáť expremiér Robert Fico a exminister vnútra Robert Kaliňák, ktorí boli obvinení v kauze Súmrak. Ten sa na rozdiel od Očistca na súd nedostal. Obžalobu na Gašpara a Bödöra, ale aj ďalších policajných funkcionárov podal prokurátor už v decembri 2022, no súd zatiaľ nezačal konať.

Bödör je obžalovaný aj v prípade ovplyvňovania vyšetrovania Štefana Žigu, príbuzného bývalého ministra hospodárstva za Smer Petra Žigu (dnes Hlas). Za to, že nebude obvinený, mal oligarcha zaplatiť úplatok 50-tisíc eur. Prípad sa už dostal na súd.

Podplácania sa týka aj najnovšie obvinenie Bödöra z augusta. Je podozrivý, že s Gašparom ovplyvňovali vyšetrovanie prípadov Doprastavu, Váhostavu aj Technopolu.

---

Peter Kažimír

• guvernér Národnej banky Slovenska, bývalý minister financií za Smer;
• súdený pre podozrenie z podplácania;
• hrozí mu trest 2 až 5 rokov, čo znamená, že by mohol dostať aj podmienku.

Hoci sa guvernér Národnej banky Slovenska tiež spoliehal na paragraf 363, druhýkrát ho už neochránil pred lavicou obžalovaných. Súdia ho pre podozrenie, že za éry Smeru dal ako minister financií úplatok 48-tisíc eur niekdajšiemu podriadenému, riaditeľovi finančnej správy Františkovi Imreczemu za pomoc v súvislosti s daňovými konaniami voči firmám Loject 1 – 6.

Generálna prokuratúra pôvodne zbavila Kažimíra obvinenia pomocou sporného paragrafu, prípad sa však ďalej vyšetroval, a keď ho druhýkrát obvinili, špeciálna prokuratúra dala obžalobu na súd, skôr než Žilinkov úrad stihol o Kažimírovej „tri-šesť-trojke“ rozhodnúť.

Po naštudovaní obžaloby Špecializovaný trestný súd odsúdil Kažimíra trestným rozkazom na peňažný trest 100-tisíc eur, v prípade nezaplatenia na dva roky väzenia. Keďže exminister aj prokurátor podali proti tomu odpor, na trestný rozkaz sa podľa zákona neprihliada, a preto s ním prebieha „klasický súd“.

---

Vladimír Pčolinský

• ako nominant Sme rodina bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby, kamarát Borisa Kollára;
• hrozí mu súd pre prijatie úplatku;
• hrozba trestu 5 až 12 rokov.

Od špeciálnej prokuratúry momentálne závisí, či na bývalého riaditeľa SIS, nominanta Sme rodina, podá obžalobu na súd pre podozrenie, že v lete 2020 zobral úplatok 20-tisíc eur za to, že tajná služba dá pokoj vplyvnému konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi. Vyšetrovanie je ukončené a polícia ho navrhla obžalovať.

V korupčnej kauze to skúšal dva razy s podaním podľa paragrafu 363, druhýkrát ho podal po svojom opätovnom obvinení vo februári 2022. Generálna prokuratúra o ňom nestihla rozhodnúť, lebo špeciálna prokuratúra rovnako ako v Kažimírovom prípade dala obžalobu na súd. Súd ju však vrátil pre procesné pochybenia, ktoré sa museli odstrániť, a ešte do volieb môže prísť ďalší pokus dostať prípad na súd.

Pčolinského nedávno obvinili aj v kauze Rozuzlenie, ktorá sa týka podozrení, že vznikla zločinecká skupina s Petrom Koščom, ktorej cieľom bolo zdiskreditovať vyšetrovateľov NAKA zaoberajúcich sa politicky citlivými kauzami.

---

Zoroslav Kollár

• vplyvný konkurzný právnik, podnikateľ;
• už je odsúdený v korupčnej kauze bývalého šéfa SIS Pčolinského;
• dostal peňažný trest.

Generálna prokuratúra v auguste 2021 nezrušila obvinenie len Pčolinského, ale aj vplyvného konkurzného právnika Zoroslava Kollára, o ktorom boli už vtedy vyšetrovatelia presvedčení, že poskytol úplatok 40-tisíc eur pre SIS. Podľa vyšetrovateľov si ho podelili Pčolinský a jeho námestník v SIS Boris Beňa.

Využitie paragrafu pri Zoroslavovi Kollárovi kritizovali mnohí odborníci. Keď sa situácia neskôr zmenila a k poskytnutiu úplatku sa priznal, generálna prokuratúra nevysvetlila, ako to vníma.

Za tento prípad a kauzu súvisiacu s nelegálnou výrobou cigariet uložili Zoroslavovi Kollárovi peňažný trest 70-tisíc eur v rámci dohody o vine a treste.

Šéf Sme rodina Boris Kollár obviňuje Zoroslava Kollára, že stojí za antikampaňou, ktorej hnutie pred blížiacimi sa voľbami čelí, a odkrýva správanie predsedu parlamentu k ženám. Konkurzný právnik obvinenia predsedu Sme rodina odmietol.

---

Jaroslav Haščák

• vplyvný finančník, jeden zo zakladateľov finančnej skupiny Penta;
• bol obvinený z legalizácie príjmov z trestnej činnosti aj podplácania a nanovo obvinený zo založenia zločineckej skupiny;
• hrozba 12 až 20 rokov.

Koncom augusta 2021 zrušila generálna prokuratúra obvinenie jedného z najvplyvnejších podnikateľov, dnes už bývalého partnera Penty Jaroslava Haščáka. NAKA ho obvinila začiatkom decembra 2020, a to v súvislosti s kauzou Gorila. Haščákovo meno sa pri tejto najväčšej korupčnej kauze Slovenska spomínalo od roku 2011.

Koncom roka 2020 ho NAKA obvinila z podplácania aj legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Bol podozrivý, že za necelých 200-tisíc eur získal nahrávku spisu Gorila od bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša. Peniaze mu podľa vyšetrovateľov zaplatil cez faktúry za fiktívne služby firmy, ktorú vlastnil Arpáš s manželkou Danou. Zrejme išlo o analýzy zdravotníckeho trhu. Tento obchod nemal podľa NAKA skutočné ekonomické opodstatnenie. Spolu s Haščákom obvinili aj manželov Arpášovcov.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka obvinenia trojice zrušil a vysvetľoval to aj tým, že „len blázon by si nechal posielať úplatok na vlastný účet“. Po zrušení obvinenia sa štát Haščákovi ospravedlnil za nezákonnú väzbu aj obvinenie. Ak by tak ministerstvo spravodlivosti neurobilo, Haščák hrozil niekoľkomiliónovou žalobou.

Gorila je pomenovaná po akcii tajnej služby, ktorej sa podarilo za druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2005 až 2006 nahrávať Haščákove stretnutia s politikmi, podnikateľmi a významnými štátnymi úradníkmi, najmä s bývalou šéfkou Fondu národného majetku Annou Bubeníkovou. Rozhovory zachytávajú, ako sa Penta snažila korumpovať politické špičky, aby jej zabezpečili bezproblémovú privatizáciu a obchodovanie so štátom.

Haščáka, ale aj Bubeníkovú a ďalšie osoby obvinila NAKA v decembri 2022. Tentoraz zo založenia zločineckej skupiny aj z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

---

Ľubomír Arpáš

• bývalý riaditeľ kontrarozviedky SIS;
• súdený za vydieranie;
• prokurátor mu navrhol 22-ročný trest.

Bývalého šéfa kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby obvinila NAKA v decembri 2020 dvakrát. Najskôr 1. decembra s manželkou Danou a oligarchom Haščákom. V tomto prípade bol obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, z prijímania úplatku aj prania špinavých peňazí. O dva týždne neskôr mu pribudlo obvinenie v rámci akcie Babylon. Tento prípad už finišuje aj na súde.

Arpáš je v ňom obžalovaný z vydierania a legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Je podozrivý, že s ďalším spoluobžalovaným, advokátom Františkom Polákom, ktorý tiež pôsobil v minulosti v SIS, vydieral podnikateľov. Za úplatok im sľuboval, že ich polícia prestane vyšetrovať. Poškodená strana si v prípade uplatňuje na súde náhradu škody takmer dva milióny eur. Prokurátor navrhol Arpášovi 22-ročné väzenie, ten obvinenia odmieta.

---

Dana Arpášová

• bývalá príslušníčka SIS;
• obvinená bola z legalizácie príjmov z trestnej činnosti;
• hrozba väzby na 7 až 12 rokov.

Bývalá príslušníčka Slovenskej informačnej služby, ktorej identita sa prezradila v roku 2006 počas súdneho procesu s račianskym starostom Pavlom Bielikom. V tom čase vystupovala ako agentka Kováčová. Arpášovú obvinila NAKA v decembri 2020 spolu s jej manželom a oligarchom Haščákom. Podozrivá bola z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

V minulosti kandidovala do parlamentu za Európsku demokratickú stranu, za ktorú kandidoval aj advokát Polák. Ten bol v minulosti jej nadriadeným v SIS a dnes je spoluobžalovaným s jej manželom v kauze Babylon.

---

Peter Brhel

• brat oligarchu Jozefa Brhela, blízkeho Smeru;
• podozrivý z korupcie;
• hrozba minimálne 5 rokov väzenia.

Brata oligarchu Jozefa Brhela zadržala NAKA koncom januára 2021. Obvinili ho s bratom v kauze Mýtnik, ktorá je známa najmä v súvislosti s predraženými tendrami na finančnej správe. Peter Brhel však bol obvinený v súvislosti s braním úplatku 10-tisíc eur od niekdajšieho šéfa ekonomickej sekcie finančnej správy Martina Fleischera. Pravdepodobne išlo o desatinu zo 100-tisícového úplatku, ktorým si prešovský podnikateľ Jozef Poláček (právoplatne odsúdený) zabezpečil, že daňový a colný úrad bude v Prešove sídliť v podnájme v jeho budove.

V októbri 2021 generálny prokurátor obvinenie Petra Brhela zrušil. Vyšetrovateľovi vytkol, že trestné stíhanie bolo postavené len na výpovedi jedného spolupracujúceho obvineného. Maroš Žilinka tak urobil napriek tomu, že dôvodnosť trestného stíhania pred ním posudzovali štyria sudcovia. Jeden zo Špecializovaného trestného súdu a traja v senáte Najvyššieho súdu, keď rozhodovali o väzbe pre Petra Brhela. Bol v nej od konca januára do apríla 2021.

O zrušenie obvinenia v kauze Mýtnik sa pomocou paragrafu 363 snažil aj Jozef Brhel. Na generálnej prokuratúre neuspel.

---

 Martin Borguľa

• poslanec, opäť kandiduje za Sme rodina;
• podozrivý z podplácania;
• hrozí mu 2 až 5 rokov.

Poslanca Sme rodina obvinili v apríli 2022 pre podozrenie, že dal úplatok 50-tisíc eur v roku 2018, keď kandidoval za starostu bratislavského Starého Mesta. Predtým bol miestnym poslancom za Smer, z ktorého v máji 2018 vystúpil. Podľa obvinenia peniaze dal vtedajšiemu policajtovi Mariánovi Kučerkovi za to, že sa „postará“ o trestné oznámenie, ktoré súviselo s údajným ovplyvňovaním zákaziek v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.

Borguľa tvrdil, že peniaze dal pod tlakom, a obvinenie označoval za nezmysel, vraj bol „obeťou“ Kučerkovho vydierania. Generálna prokuratúra v januári vyhovela poslancovi a zrušila mu obvinenie. V júli mu ho NAKA znova vzniesla.

---

Marián Kučerka

• bývalý vyšetrovateľ NAKA;
• vyšetrovaný pre podozrenia z prijatia úplatkov;
• v iných korupčných prípadoch už je právoplatne odsúdený na 10 a pol roka;
• do väzenia nenastúpil, je na úteku v Bosne a Hercegovine, kde žiada o azyl.

Generálna prokuratúra v marci tohto roka zrušila obvinenie tohto bývalého operatívca NAKA v prípade, v rámci ktorého čelil podozreniu z prijatia úplatku 2 500 eur za to, že „bol nápomocný“ vyšetrovanému podnikateľovi Štefanovi Žigovi – synovcovi exministra hospodárstva za Smer Petra Žigu, ktorý je dnes poslancom Hlasu.

Kučerkovo meno je verejne známe od januára 2022, keď predseda Smeru Robert Fico vytiahol na jeho obranu gestapácke kabáty na tlačovej besede a tvrdil, že naňho tlačili vyšetrovatelia a špeciálna prokuratúra. Kučerkov prípad využíva Fico na spochybňovanie vyšetrovaných káuz z jeho éry vládnutia.

---

Tomáš Emmel

• bývalý vyšetrovateľ NAKA;
• vyšetrovaný pre podozrenie z prijatia úplatku.

Bývalého policajta NAKA v marci tohto roka zbavila obvinenia generálna prokuratúra podobne ako Mariána Kučerku v prípade, ktorý sa týka ututlávania vyšetrovania podnikateľa Štefana Žigu figurujúceho v kauze Valčeky. Emmel bol podozrivý, že sa tiež nechal podplatiť.

Robert Fico si pomáhal Emmelovým úradným záznamom, keď šíril obvinenia, ako sú spolupracujúci obvinení navádzaní vypovedať klamstvá.

---

Štefan Žiga

• podnikateľ, príbuzný exministra hospodárstva za Smer Petra Žigu, ktorý je teraz poslancom Hlasu;
• súdený za podplácanie;
• hrozí mu 2 až 5 rokov.

Príbuzný súčasného politika Hlasu Petra Žigu, ktorý bol dlhé roky ministrom za Smer, je podozrivý, že si za úplatky kupoval beztrestnosť. Obžalovaný je z toho, že v rokoch 2016 až 2020 vyplatil bývalému šéfovi finančnej jednotky NAKA Bernardovi Slobodníkovi 86-tisíc eur. Vinu odmieta a od začiatku obvinenia sa bráni, a to aj cez paragraf 363.

Hoci Štefan Žiga stojí pred súdom, generálna prokuratúra mu čiastočne vyhovela. Po tom, ako ho v septembri 2021 obvinili, mu v januári 2022 časť obvinení z podplácania zrušili. Pôvodne ho vyšetrovateľ podozrieval, že vyplatil 175-tisíc eur.

---

 Anna Žedényiová

• advokátka z kauzy trenčianskeho baru Fatima, ktorá sa týka bývalej štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti za Smer Moniky Jankovskej;
• stíhali ju pre podozrenie z marenia spravodlivosti formou spoluúčasti;
• hrozba niekoľkoročného trestu.

V prospech tejto advokátky z prípadu trenčianskeho baru Fatima, v ktorom figuruje niekdajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer Monika Jankovská, generálna prokuratúra dvakrát použila paragraf 363. Keď na ňu špeciálna prokuratúra neskôr podala obžalobu, tak Žilinka celý prípad tejto prokuratúre odobral a presunul Krajskej prokuratúre v Nitre, ktorá obžalobu stiahla a do stratena tam išlo aj obvinenie Žedényiovej.

Trenčianska advokátka bola stíhaná pre podozrenie, že pre Jankovskú za éry Smeru zabezpečovala zmenu výpovede kľúčového svedka v kauze Fatima. Odvolal totiž pôvodné tvrdenie, že Jankovská ešte ako trenčianska sudkyňa vzala úplatok asi 100-tisíc eur za to, že Fatimu pomohla ovládnuť čongrádyovcom. Jankovská je dnes obžalovaná z toho, že tohto svedka vydierala a donútila otočiť prípad v jej prospech.

---

Richard Molnár

• niekdajší bratislavský sudca figurujúci v korupčných škandáloch súdov;
• podozrivý z podplácania aj prijímania úplatku, zasahovania do nezávislosti súdu;
• hrozba väzenia do 8 rokov.

Bývalý bratislavský krajský sudca bol jedným z tých, koho NAKA v marci 2020 zadržala a obvinila v rámci akcie Búrka z dvoch prípadov podplácania. Následne skončil na zhruba rok vo väzbe, no medzičasom – v októbri 2020 – mu pribudlo obvinenie z ďalších deviatich skutkov. Spolu s ním NAKA obvinila aj dovtedy „nedotknuteľného“ vplyvného konkurzného právnika Zoroslava Kollára. S Molnárom sú spolužiaci z vysokej školy a odvtedy aj dobrí priatelia. Práve pre Kollára mal tento sudca podľa vyšetrovateľov ovplyvňovať mnohé konania na súdoch.

V máji 2021 však do prípadu zasiahla generálna prokuratúra a Molnárovi časť obvinení zrušili. Vyšetrovateľom vytkli „úplnú abstraktnosť stíhaných skutkov, ktoré boli v uznesení o vznesení obvinenia opísané tak všeobecne, že ich neurčitosť neumožňovala obvinenému brániť sa voči obvineniu“.

Mesiac po tomto rozhodnutí policajti nanovo zadefinovali skutky, doplnili dôkazy a Molnára opäť obvinili. Medzičasom vyšetrovatelia jeho prípad už aj uzavreli a prokurátor na neho, ale aj jeho blízkeho priateľa Zoroslava Kollára podal obžalobu. O nej súd ešte nezačal konať.

Kľúčový svedok korupčných justičných káuz, exsudca Vladimír Sklenka, vypovedal, že to bol práve Molnár a Kollár, kto sa ho prví snažili ovplyvniť.

---

Jozef Kolcun

• bývalý sudca Najvyššieho súdu, ktorého zadržali v rámci korupčnej aféry Víchrica;
• bol obvinený z podplácania;
• hrozba trestu na 3 až 8 rokov.

V októbri 2021 v rámci akcie Víchrica obvinila NAKA aj sudcu Najvyššieho súdu Jozefa Kolcuna. Podozrivý bol z toho, že sa snažil ovplyvniť spor o Dom novinárov v Bratislave. Vyšetrovateľom o tom vypovedal exsudca Sklenka, ktorý povedal, že Kolcun za ním posielal svojho „poslíčka“. Bol ním už spomínaný sudca Molnár. „Stále sa pýtal, čo za to, čo chcem, koľko peňazí. Nech to poviem, že to tlmočí ďalej,“ vypovedal Sklenka. Napokon mu podľa vyšetrovateľov ponúkli 30-tisíc eur.

Kolcun obvinenia odmietal a snažil sa brániť aj cez paragraf 363, s ktorým aj uspel. V marci 2021 generálna prokuratúra jeho obvinenia z dvoch skutkov podplácania zrušila. Vyšetrovateľom vytkla, že obvinenie bolo založené na jedinom dôkaze, a to na nekonkrétnej výpovedi Sklenku. Sudcu Najvyššieho súdu doposiaľ opätovne neobvinili.

---

Jarmila Urbancová

• bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu;
• súdená za podplácanie aj ohýbanie práva;
• hrozí jej troj- až osemročný trest.

Bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu Jarmilu Urbancovú zadržali v marci 2020 v rámci korupčnej kauzy Búrka, no vo väzbe neskončila. Tam putovala na jeseň, keď ju NAKA opäť obvinila v rámci akcie Víchrica. K jednému skutku podplácania jej pribudli ďalšie dva.

Aj o nej vypovedal exsudca Sklenka, ktorý bol jej priateľom. Hovoril, ako sa ho snažila ovplyvniť v troch konaniach – pri Technopole mu ponúkla 30-tisíc eur. Pri ďalších dvoch sporoch, konkurznom a civilnom, vypovedal o obálkach s 5-tisíc eurami. Urbancová obvinenia odmietla.

V marci 2021 jej návrhu podľa paragrafu 363 generálna prokuratúra čiastočne vyhovela a v jednom skutku jej obvinenie zrušili. No napokon sa súdu nevyhla. Začiatkom septembra sa začal súdny proces, v ktorom je spoluobžalovaná s bratislavskou sudkyňou Otíliou Dolákovou. Aj ju obvinili v rámci Víchrice a aj ona skúšala 363. Neuspela. Rovnako neuspel ani ďalší sudca, dnes advokát David Lindtner. Aj na neho je už podaná obžaloba.

---

 Zuzana Strausz Plačková a René Strausz

• známa influencerka s 885-tisíc sledovateľmi na Instagrame a jej manžel, spevák – známy pod menom René Rendy;
• podozrievali ich z dílerstva drog;
• hrozilo im 20 až 25 rokov.

NAKA podozrievala známu dvojicu z drogovej trestnej činnosti a zo založenia a z podporovania zločineckej skupiny. V septembri 2021 ich zadržali počas razie s ďalšími 13 osobami. Pri akcii vtedy polícia zhabala deväť kíl pervitínu, ale aj zbrane, strelivo a 70-tisíc v hotovosti.

Plačkovú zo zadržania prepustili, súd 30. septembra rozhodol, že do väzby nepôjde. Za mreže nešiel ani jej muž. Generálna prokuratúra pri zbavovaní obvinenia pomocou paragrafu 363 rozhodla, že výpovede svedkov proti Plačkovej sú nezákonné a procesne nepoužiteľné.

---

Prípad tímu policajnej inšpekcie – nikto nebol obvinený

V tejto záverečnej časti nemôžeme uviesť žiadne meno, pretože v júli 2021 zrušili na generálnej prokuratúre uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci. Nikto konkrétny teda obvinený nebol. No napriek tomu toto rozhodnutie podľa paragrafu 363 spomíname, pretože bolo kľúčové pre ďalší vývoj v takzvanej vojne v polícii.

Zrušené uznesenie sa totiž týkalo pripravovaného vyšetrovania z korupcie tímu vyšetrovateľky Diany Santusovej na policajnej inšpekcii. Uznesenie pripravovali vyšetrovatelia NAKA Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota aj Štefan Mašin, ktorý je pod ním podpísaný. Od septembra 2021 je táto štvorica obvinená, a to preto, lebo si vraj podozrenia voči inšpekcii vymysleli.

Santusová viedla tím, ktorý vyšetroval podozrenia z manipulácií na NAKA. Čurillu a spol. dokonca odpočúvali. Tieto podozrenia začala šíriť tajná služba po tom, ako v marci 2021 NAKA obvinila ich vtedajšieho riaditeľa Vladimíra Pčolinského.

A hoci zákon neumožňoval generálnej prokuratúre zrušiť uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci, prvý námestník Jozef Kandera to aj tak urobil. V júni mu tento postup vytkol aj Ústavný súd, keď posudzoval ústavnosť paragrafu 363. Ten nezrušil, no na generálnu prokuratúru odkázal, že „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.

Keď Maroš Žilinka vysvetľuje využívanie paragrafu 363, jeho častým argumentom je, že ho používa ešte menej ako jeho predchodcovia. Argumentuje faktom, že klesá podiel úspešných žiadateľov o zásah podľa tohto paragrafu.

Je pravda, že každým rokom výrazne rastie počet obvinených, ktorí žiadajú generálnu prokuratúru, aby zasiahla v ich prípade. Zároveň však neklesá počet prípadov, v ktorých Žilinka a jeho ľudia zasiahnu – každý rok vyhovejú viac ako osemdesiatke prípadov. Keďže je viac žiadostí a rovnaký počet využití paragrafu 363, úspešnosť žiadateľov klesá.

Podstata je však inde – v akom type prípadov zasiahla generálna prokuratúra. A to najlepšie vidno pri detailnom pohľade na prípady, ktoré má pod sebou špeciálna prokuratúra a ktorých zoznam ste si už prečítali.

Pred Žilinkom a aj za jeho pôsobenia paragraf 363 využívajú zhruba v rovnakom počte prípadov špeciálnej prokuratúry. Žilinka však už nehovorí o tom, že za éry Smeru, keď sa korupcia na najvyšších miestach nevyšetrovala, rušili obvinenia v neexponovaných prípadoch.

Čo hovoria a čo nehovoria

Štatistiky, ktoré generálna prokuratúra v súvislosti s paragrafom 363 zverejňuje, nič bližšie o citlivosti káuz neodkrývajú. Po žiadosti o podrobnejšie údaje poskytla staršie tlačové vyhlásenie z januára tohto roka, v ktorom sa Žilinka pochválil, že aj rok 2022 potvrdil, že paragraf nevyužíva častejšie.

Kľúčové údaje v ňom chýbajú – koľkokrát za jeho éry zasiahli paragrafom 363 do prípadov špeciálnej prokuratúry, ktorá sa zaoberá najzávažnejšími korupčnými kauzami a vyšetruje aj politikov.

Márne by ste tam hľadali, že v roku 2021 to bolo 12-krát a minulý rok 10-krát. Nájdete len údaj, že v roku 2022 vyhoveli 8,54 percenta podaní, rok predtým 9,23 percenta a v roku 2020 to bolo 15 percent.

Napokon ešte poslala generálna prokuratúra stanovisko, že v prvom polroku 2023 takto zasiahli do prípadov špeciálnej prokuratúry sedemkrát.

V januárovom vyhlásení uvádzala generálna prokuratúra presné počty, ale len tieto: koľko dostali podaní v jednotlivých rokoch, teda dovedna za okresné, krajské prokuratúry a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), a koľkým vyhoveli.

„Aj v absolútnych číslach došlo v roku 2022 k najnižšiemu počtu prípadov, v ktorých bol uplatnený paragraf 363 Trestného poriadku, keď sa tak stalo v 83 veciach. V roku 2021 to bolo 89 prípadov, 85 v roku 2020, 88 v roku 2019, 92 v roku 2018, 86 v roku 2017 a 92 v roku 2016,“ chválil sa Žilinka.

Generálna prokuratúra v januárovom vyhlásení zhrnula a dodnes opakuje: „Štatistické dáta hovoria jasnou rečou a vyvracajú stále sa opakujúce a vecne nepodložené vyhlásenia o akomsi nadužívaní paragrafu 363 Trestného poriadku, ktoré nemajú reálny základ a nie sú pravdivé.“

K zisteniu a zostaveniu zoznamu, že uspeli hlavne prominenti, sme dospeli skombinovaním čiastkových údajov z generálnej prokuratúry, pomohli sme si jej výročnými správami, odpoveďami špeciálnej prokuratúry na infožiadosť o počte prípadov, keď bol použitý paragraf 363, a medializovanými informáciami o konkrétnych rozhodnutiach.

Údaje z výročnej správy za rok 2022 generálna prokuratúra neposkytla. Získali sme ich len vďaka webovej stránke Národnej rady, na ktorej sa tento dokument objavil koncom augusta. Rokovať by mal o ňom až nový parlament.

Žilinka: Rozhodujeme bez ohľadu na meno a osobný status obvineného

Podľa Žilinku paragraf 363 použili, keď našli v rozhodnutí prokurátora alebo policajta porušenie zákona a nápravu už nebolo možné zabezpečiť inými právnymi prostriedkami prokurátora. „Treba zdôrazniť, že bez ohľadu na meno a osobný status osoby obvineného,“ tvrdí v stanovisku generálna prokuratúra.

Daniel Lipšic sa v minulosti viackrát verejne ohradil voči obvineniam, že by jeho podriadení stíhali vplyvných ľudí, nehľadiac na zákony, a že by vyrábali účelové obvinenia. Zdôrazňuje, že úspešnosť obžalôb špeciálnej prokuratúry na súdoch je vyše 90 percent.

Počas vládnutia koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí patrí ku kľúčovým momentom 31. august 2021, keď sa verejnosť dozvedela o zbavení obvinení Jaroslava Haščáka a Vladimíra Pčolinského. Haščák je zakladateľom vplyvnej skupiny Penta, Pčolinský je kamarát predsedu parlamentu Borisa Kollára, v čase zadržania bol riaditeľom Slovenskej informačnej služby a vďaka paragrafu 363 sa dostal po polroku z vyšetrovacej väzby.

Dovtedy nie veľmi známe ustanovenie Trestného poriadku sa dostalo do centra pozornosti. Za éry Žilinkovho predchodcu Jaromíra Čižnára veľkou verejnou témou nebolo.

Od Pčolinského prípadu sa pridalo hnutie Sme rodina Borisa Kollára na stranu Smeru a Hlasu, s ktorými kritizovali vyšetrovanie káuz a poukazovali na údajné manipulácie svedeckých výpovedí. Boris Kollár v koalícii s protikorupčným bojovníkom Igorom Matovičom bránil zrušeniu a aj akejkoľvek úprave tohto paragrafu.

Žilinkovi zasa niektorí politici aj novinári pripomínali, že keď sa uchádzal o funkciu generálneho prokurátora, úpravu 363 kritizoval slovami, že robí „šarapatu“.

„Takéto veci, ak nebude systém možnosti zrušenia právoplatných rozhodnutí, máme rešpektovať? Z generálneho prokurátora by sa stal štatista, ktorý bude mať auto, služobný telefón a sekretárku,“ hovoril Žilinka už v septembri 2021, keď padlo rozhodnutie v prospech Haščáka aj Pčolinského.

Koľko bolo žiadostí o paragraf 363 a koľkým vyhoveli

Zdroj: Stanovisko GP, výročné správy generálnej prokuratúry a odpoveď ÚŠP na infožiadosť.