Gary Snyder. Americký básnik. Ročník 1930. Spolu s Burroughsom, Corsom, Ferlinghettim, Ginsbergom a Kerouacom patrí medzi najikonickejšie mená Beat Generation z prelomu 50. a 60. rokov dvadsiateho storočia.

Pre slovenské publikum to nie je neznáme meno. Vďaka prekladateľovi Mariánovi Andričíkovi sme si mohli jeho básne prečítať v beatnických antológiách Nahý anjel (Ars litera 1995) a Beatnici (Slovart 2016), samostatná kniha mu však po slovensky doposiaľ nevyšla.

Všetko sa to mení v roku 2023 – vo vydavateľstve Modrý Peter vychádza objemný a vskutku reprezentatívny výber zo Snyderovej doterajšej básnickej tvorby s názvom Stretnutie s horami. O výber i preklad sa opäť postaral Marián Andričík.

Mýty a texty

O čosi intenzívnejšie sa Garymu Snyderovi venujú české vydavateľstvá. Okrem básnických zbierok Nebezpečí na vrcholcích, Hory a řeky bez konce, Mýty a texty a výberu Tahle báseň je pro medvěda sa v češtine postupne objavilo aj viacero jeho esejistických textov. Za všetky spomeňme najmä knihy Zemědům a Praxe divočiny, v ktorých sa naplno prejavuje jeho úsilie vysvetliť modernému človeku obsah niekoľkých základných pojmov (technokrati isto prepáčia), ako príroda, divočina, kultúrne dedičstvo, život, človek, a aj ich nevyhnutné prepojenie. O nič iné sa napokon nesnažil ani vo svojej poézii.

Snyder básnik sa zrodil takpovediac z ohňa. Keď mal dvadsaťpäť rokov, spálil všetky svoje dovtedajšie básne, ktoré boli bližšími či vzdialenejšími ozvenami jeho vzorov, ako W. B. Yeats, T. S. Eliot, E. Pound, W. C. Williams či W. Stevens. A v tej chvíli sa sám pre seba vzdal poézie. Nebolo to však navždy. Našťastie.

„V lete 1955 som odišiel pracovať do hôr pre Správu amerických parkov ako robotník na lesných chodníkoch a už som začínal študovať klasickú čínštinu. Myslel som si, že som sa vzdal poézie. No potom som sa dostal tam a začal som písať básne o skalách a modrých sojkách. Pozeral som sa na ne. Nevyzerali ako žiadne básne, aké som kedy predtým napísal. Tak som si povedal, že to musia byť moje vlastné básne. Svoju básnickú tvorbu teda datujem od básní z knihy Kamenný násyp,“ povedal Gary Snyder o svojich nových básnických začiatkoch v rozhovore s Eliotom Weinbergerom pre časopis Paris Review v roku 1996.

Kamenný násyp, Snyderov knižný debut, vyšiel v roku 1959. Nebol to však jeho prvý dokončený rukopis. Na pomyselnej autorskej časovej osi stojí ešte skôr kniha Mýty a texty, ktorá vyšla až v roku 1960 a mnohí ju významom prirovnávajú k Eliotovej Pustatine či Poundovým Cantos. Snyder však začal odznova najmä preto, aby sa pokúsil nájsť vlastný výraz, vlastný jazyk, ktorým by dokázal obsiahnuť nielen čas, teda minulosť a prítomnosť, ale aj symboliku prastarých príbehov a silu zmyslových vnemov.

Vymeť si dym z očí a z mysle prach

Snyderova poézia je mystická a zároveň veľmi jednoduchá, elementárna v najdoslovnejšom význame tohto slova. Píše ju muž, ale píšu ju aj živly. Píše ju aj pamäť krajiny. Pohyby kontinentov. Pôvodných obyvateľov. I pohyby drevorubačov.

Je postavená na ostrom prežitom obraze. Aj na hmatateľnej, no nepolapiteľnej hmlovine zmyslového prežívania. A práve prežívanie jedinca v divokej prírode je azda najsilnejší moment Snyderovej poézie. Prežívanie tu a teraz v množine všetkých časov, vedomý život na vratkej lávke prítomnosti v obklopení tých najstarších duchov miest, ľudí i zvierat.

Pokiaľ ide o prežívanie, sám Snyder opakovane upriamuje pozornosť na situácie, v akých vznikali jeho verše. Často sa tak dialo počas dlhých pobytov osamote hlboko v horách, po ťažkej práci v lese, na dlhých potulkách. Jeho poézia je tak viac prežitá ako napísaná.

O Snyderovi sa hovorí, že vo svojej tvorbe nechal prehovoriť priamo