Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vo vlakoch dostanú zľavy aj pracujúci. Koľko ušetríte?

Vláda dúfa, že novými zľavami motivuje ľudí, aby viac jazdili vlakmi. Foto - TASR
Vláda dúfa, že novými zľavami motivuje ľudí, aby viac jazdili vlakmi. Foto – TASR

Náklady na nový balíček zliav sa vraj zaplatia z peňazí, ktoré železnice získajú po zvýšení záujmu ľudí o cestovanie vlakmi.

Nová vlna Ficových zliav vo vlakoch sa stáva realitou. Vláda odsúhlasila plán, ktorý umožní ľuďom pravidelne dochádzajúcim za prácou, aby platili len polovičnú cenu cestovného lístku.

„Polovičné zľavy bude možné získať už od 1. februára,“ potvrdil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Ďalší „sociálny balíček“ nadväzuje na bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov, ktoré vláda zaviedla už 17. novembra. „Cieľom tohto návrhu je podporiť ďalší rozvoj železničnej osobnej dopravy,“ uvádza materiál, ktorý ministri dostali na stôl.

Prakticky to znamená, že sa rozšíri ponuka zliav, ktoré už dnes poskytuje Železničná spoločnosť Slovensko.

Cestujúci si už môže vybrať linku, po ktorej pravidelne dochádza, a kúpiť si na ňu takzvaný traťový lístok. No kým doteraz mohol týmto spôsobom ušetriť maximálne 35 percent, po novom to bude už polovica sumy.

Náklady na nové kolo zliav majú podľa vlády vyjsť na zhruba 1,4 milióna eur ročne.

Ministerstvo dopravy však sľubuje, že účet za zľavy zaplatí z toho, čo železnice získajú od platiacich pasažierov, ktorí vo vlakoch pribudnú. „Predpokladá sa, že odhadovaný dosah bude krytý výnosmi získanými zo zvýšeného záujmu cestujúcich v osobnej železničnej doprave,“ dodáva materiál.

Len pre pravidelných

Takzvané traťové lístky sa dajú kúpiť na jeden týždeň alebo jeden mesiac.

Podľa Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) sú vhodné pre ľudí, ktorí cestujú vlakom každý deň alebo každý druhý deň. „Keď cestujú napríklad len na týždňovky, tak sa im príliš neoplatia,“ upresňuje hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová.

Pre ilustráciu: na trati medzi Novými Zámkami a Bratislavou týždenná „permanentka“ na oba smery stojí asi 31 eur. Po 1. februári cena klesne na 24 eur. Pri plnej cene by pasažier za pravidelné dochádzanie zaplatil 48 eur.

Mesačné či týždenné lístky dnes využíva okolo 11 percent zo zhruba 45 miliónov ľudí, ktorých štátne železnice ročne prepravia. Vláda počíta s tým, že polovičné zľavy tento záujem ešte výrazne zvýšia – bližšie odhady však zatiaľ nemá.

Časom aj RegioJet

Železničiari tvrdia, že sa nebudú musieť na túto novinku zvlášť pripravovať. „Musíme len prestaviť cenníky. Nepôjde o žiadny náročný krok,“ dodáva Morháčová.

Okrem štátneho dopravcu by polovičné zľavy mohol poskytovať i súkromný RegioJet, a to na trati Bratislava – Komárno, ktorú si objednáva štát. „Aby mohli zľavy na tejto trati platiť, musíme s RegioJetom ešte podpísať dodatok k súčasnej zmluve. Predbežný súhlas máme,“ upresňuje hovorca ministerstva dopravy.

Naopak zľavy sa nebudú týkať expresov RegioJetu na linke Bratislava – Košice ani štátnych vlakov InterCity. Na tieto spoje sa nevzťahujú ani bezplatné lístky študentov a dôchodcov.

Prišlo to neskoro?

Aktuálnu novinku chvália aj niektorí kritici doterajšieho Ficovho železničného balíčku. „Zavedenie väčších zliav pre pravidelných cestujúcich je konečne správny nástroj, ako urobiť železničnú dopravu zaujímavejšou, na rozdiel od bezplatných lístkov,“ hovorí analytik Inštitútu dopravy a hospodárstva Ondrej Matej, blízky SDKÚ.

Efekt týchto zliav však podľa neho nebude taký výrazný, a to práve vinou doterajších stopercentných zliav pre študentov a dôchodcov. „Tento krok zhoršil kvalitu cestovania a viacerých ľudí odradil od železnice,“ dodáva Matej.

Celkový účet za Ficove zľavy pritom stále nie je jasný.

Vláda ešte na jeseň odhadla náklady vo výške minimálne 13 miliónov eur ročne. ZSSK neskôr priznala, že len zavedenie nových posilových spojov vyjde na 11 miliónov eur. Údaj pritom nezohľadňuje výpadky tržieb ani náklady na nových zamestnancov.

Ministerstvo dopravy však naďalej trvá na pôvodných odhadoch. „Náklady na sociálne zľavy pre dôchodcov a študentov sa odhadujú na 13 miliónov eur. V prípade, ak sa ukáže, že reálne náklady budú vyššie, sme pripravení hľadať s ministerstvom financií dodatočné zdroje,“ hovorí Kóňa.

Čítajte aj komentár Romana Pataja
 Fico zaplatí môj lístok na vlak z vašich peňazí

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Vodiči a niektorí ďalší zamestnanci Dopravného podniku Bratislava sa môžu dať zaočkovať už tento víkend. „Sme za túto možnosť nesmierne vďační, lebo bez našich kolegov by mesto nemohlo plnohodnotne fungovať,“ uviedol riaditeľ DPB Martin Rybanský.

„Od začiatku pandémie sme zdôrazňovali, že naši vodiči sú v prvej línii, dennodenne odvezú desaťtisíce ľudí bez ohľadu na to, aká je epidemická situácia. Aj vďaka nim sa do práce dostanú lekári, lekárky, zdravotníci a ľudia z mnohých ďalších profesií, ktoré spadajú do kritickej infraštruktúry. Sú jednými z nich.“

Čína má šancu do roku 2035 zdvojnásobiť veľkosť svojej ekonomiky a vymeniť na vedúcej pozícii USA, tvrdí analytička Bank of America Global Research Helen Čchiaová. O dosiahnutí tejto méty vlani hovoril čínsky prezident Si Ťin-Pching.

Ak má Čína zdvojnásobiť objem HDP, musela by ďalších 15 rokov rásť priemerným tempom 4,7 % ročne. Časť pozorovateľov to považuje za ťažko dosiahnuteľné, Čchiaová však tvrdí, že pri zabezpečení reforiem Peking môže cieľ splniť.

„Myslíme si, že Čína bude schopná to dosiahnuť,“ uviedla Čchiaová v programe CNBC Street Signs Asia. Keď všetko pôjde podľa predpokladov Bank of America, mohla by Čína vystriedať USA na poste najväčšej ekonomiky sveta okolo roku 2027 alebo 2028.

Aké sú ďalšie prognózy

Čína je jednou z mála krajín, ktoré vlani napriek pandémii pokračovali v raste. Oficiálne dáta ukazujú, že jej HDP stúpol o 2,3 %, a MMF predpovedá, že tento rok sa rast môže zrýchliť na 8,1 %.

Americká ekonomika vlani klesla o 3,5 %, na tento rok jej menový fond predpovedá rast o 5,1 %.

Kritici poukazujú na riziká, pre ktoré Čína nesplní cieľ zdvojnásobenia ekonomiky do roku 2035. Patria k nim starnúca populácia, vysoké zadlženie v pomere k HDP a zvolený rastový model, ktorý počíta s investíciami a je neudržateľný, pretože nemôže dlhodobo zabezpečiť hospodársky rast. (čtk)

Nemecký parlament schválil balíčky sociálnej a daňovej pomoci na uľahčenie dôsledkov pandémie. Rodičia dostanú jednorazový bonus na dieťa 150 eur. Na jedlo v gastroprevádzkach sa bude dlhší čas vzťahovať nižšia DPH 7 % namiesto 19 %.

Štát prispeje rodičom na každé dieťa jednorazovo 150 eurami. Takúto pomoc schválil parlament už vlani, ale v dvojnásobnej výške. Bonus dostane viac ako desať miliónov domácností a celkovo zaťaží rozpočet sumou 2,1 miliardy eur.

Ako vyzerá ďalšia pomoc:

  • Jednorazovú podporu 150 eur získajú aj ľudia s nízkymi príjmami, dlhodobo nezamestnaní a príjemcovia sociálnej pomoci. Vláda paušálny príspevok zdôvodňuje zvýšenými nákladmi obyvateľov počas pandémie.
  • Sadzbou DPH 7 % zostanú zaťažené jedlá v reštauráciách a ďalších gastropodnikoch až do konca roka 2022. Doteraz sa počítalo s ukončením zvýhodnenia tento rok v lete. Nápoje naďalej zostávajú v 19-percentnej sadzbe.
  • Daňovej pomoci sa dočkajú aj firmy mimo gastronómie. Ak v dôsledku pandémie vlani alebo tento rok vykazujú straty, môžu ich započítať k predchádzajúcim ziskom, čo im zníži zálohové platby. (čtk)

Volkswagen vlani znížil prevádzkový zisk bez mimoriadnych položiek o 45 % na 10,6 mld. eur. Tržby firmy klesli o vyše desatinu, tento rok počíta s ich výrazným oživením. Podobne ako konkurencia sa potýka s dôsledkami pandémie.

VW zverejnil správu o minuloročných výsledkoch na internetovej stránke.

  • Skupina vlani predala 9,2 milióna áut, čo je o 16,4 % menej než v predchádzajúcom roku.
  • Podiel VW na globálnom trhu s osobnými autami mierne stúpol na 13 % z 12,9 %.
  • Dividendy napriek horším hospodárskym výsledkom zostávajú na úrovni predchádzajúceho roka. Investori by mali dostať 4,8 eura na kmeňovú akciu a 4,86 eura na prioritnú. (čtk)

Veronika Remišová navrhla prerozdelenie 780 miliónov eur, ktoré Slovensko dostane z programu ReactEU určeného proti dôsledkom pandémie. Program je súčasťou 750-miliardového protikrízového balíka, na ktorom sa členské štáty dohodli vlani.

Aké rozdelenie navrhuje

  • Operačný program ľudské zdroje – +401,2 milióna eur (použiť sa majú napríklad na systém kurzarbeitu, nové pracovné miesta, sociálne a opatrovateľské služby či dištančné vzdelávanie).
  • Integrovaný regionálny operačný program – +246,8 milióna eur (napríklad na verejnú dopravu a cyklotrasy, na verejnú zeleň, regionálne školstvo, kultúrnu infraštruktúru či zateplenie domov).
  • Operačný program potravinovej a základnej materiálovej pomoci – +24 miliónov eur (potravinové a hygienické balíčky).
  • Operačný program efektívna verejná správa – +108 miliónov eur (na podporu ľudí v prvej línii boja s pandémiou).

Remišová očakáva, že Slovensko bude mať v roku 2021 k dispozícii 616 miliónov eur z programu a zvyšok v roku 2022. Pokryť sa môžu výdavky od 1. februára minulého roka, schválenie zmien operačných programov Európskou komisiou očakáva do apríla.

Celkovo je v programe ReactEU pre členské štáty vyčlenených 47,5 miliardy eur, po fonde obnovy (oficiálne RRF) je to s odstupom druhá najväčšia časť 750-miliardového balíka. (e, tasr)

Ceny ropy dnes výrazne klesajú, stláča ich silnejší dolár a vyhliadky na zvyšovanie ťažby. Napriek súčasnému poklesu od začiatku februára vykazujú nárast približne o pätinu.

  • Severomorská zmes Brent okolo 14.00 vykazovala pokles o 1,6 % na 65,8 dolára za barel.
  • Barel americkej ľahkej ropy WTI strácal 2,4 % a obchodoval sa za 62 dolárov.

Americký dolár sa posilňuje voči ostatným hlavným menám, ťaží najmä z rastúcich výnosov dlhopisov vlády Spojených štátov. Silnejší dolár zdražuje ropu a ďalšie komodity z hľadiska držiteľov iných mien, čo zvyčajne podkopáva dopyt.

Investori predpokladajú, že kartel OPEC spolu so spojencami na budúci týždeň rozhodnú o zvýšení dodávok suroviny na trh. Skupina sa vlani dohodla na obmedzení ťažby, aby podporila ceny v období, keď dopyt zasiahla pandémia.

Podľa analytikov firmy PVM sa ceny ropy veľmi rýchlo vyšplhali príliš vysoko. Brent je nad úrovňami z obdobia pred pandémiou, aj keď globálny dopyt po rope stále zaostáva. (čtk, reuters)

Mýtny tender kritizuje prvý silný hráč. Nemecký T-Systems nepodá ponuku

Mýtna brána SkyTollu, ktorú krátko po spustení systému v roku 2010 niekto zničil. Prvé mesiace slovenského mýta poznačili protesty autodopravcov. Foto - TASR
Mýtna brána SkyTollu, ktorú krátko po spustení systému v roku 2010 niekto zničil. Prvé mesiace slovenského mýta poznačili protesty autodopravcov. Foto – TASR

Nemecká firma T-Systems nepodá ponuku do slovenského mýtneho tendra. Kritizuje, že jeho podmienky rátajú s rozsiahlymi sankciami a neobmedzenou zodpovednosťou dodávateľa. Je to prvýkrát, čo takýto významný uchádzač skladá zbrane.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať