Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vo vlakoch dostanú zľavy aj pracujúci. Koľko ušetríte?

Vláda dúfa, že novými zľavami motivuje ľudí, aby viac jazdili vlakmi. Foto - TASR
Vláda dúfa, že novými zľavami motivuje ľudí, aby viac jazdili vlakmi. Foto – TASR

Náklady na nový balíček zliav sa vraj zaplatia z peňazí, ktoré železnice získajú po zvýšení záujmu ľudí o cestovanie vlakmi.

Nová vlna Ficových zliav vo vlakoch sa stáva realitou. Vláda odsúhlasila plán, ktorý umožní ľuďom pravidelne dochádzajúcim za prácou, aby platili len polovičnú cenu cestovného lístku.

„Polovičné zľavy bude možné získať už od 1. februára,“ potvrdil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Ďalší „sociálny balíček“ nadväzuje na bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov, ktoré vláda zaviedla už 17. novembra. „Cieľom tohto návrhu je podporiť ďalší rozvoj železničnej osobnej dopravy,“ uvádza materiál, ktorý ministri dostali na stôl.

Prakticky to znamená, že sa rozšíri ponuka zliav, ktoré už dnes poskytuje Železničná spoločnosť Slovensko.

Cestujúci si už môže vybrať linku, po ktorej pravidelne dochádza, a kúpiť si na ňu takzvaný traťový lístok. No kým doteraz mohol týmto spôsobom ušetriť maximálne 35 percent, po novom to bude už polovica sumy.

Náklady na nové kolo zliav majú podľa vlády vyjsť na zhruba 1,4 milióna eur ročne.

Ministerstvo dopravy však sľubuje, že účet za zľavy zaplatí z toho, čo železnice získajú od platiacich pasažierov, ktorí vo vlakoch pribudnú. „Predpokladá sa, že odhadovaný dosah bude krytý výnosmi získanými zo zvýšeného záujmu cestujúcich v osobnej železničnej doprave,“ dodáva materiál.

Len pre pravidelných

Takzvané traťové lístky sa dajú kúpiť na jeden týždeň alebo jeden mesiac.

Podľa Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) sú vhodné pre ľudí, ktorí cestujú vlakom každý deň alebo každý druhý deň. „Keď cestujú napríklad len na týždňovky, tak sa im príliš neoplatia,“ upresňuje hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová.

Pre ilustráciu: na trati medzi Novými Zámkami a Bratislavou týždenná „permanentka“ na oba smery stojí asi 31 eur. Po 1. februári cena klesne na 24 eur. Pri plnej cene by pasažier za pravidelné dochádzanie zaplatil 48 eur.

Mesačné či týždenné lístky dnes využíva okolo 11 percent zo zhruba 45 miliónov ľudí, ktorých štátne železnice ročne prepravia. Vláda počíta s tým, že polovičné zľavy tento záujem ešte výrazne zvýšia – bližšie odhady však zatiaľ nemá.

Časom aj RegioJet

Železničiari tvrdia, že sa nebudú musieť na túto novinku zvlášť pripravovať. „Musíme len prestaviť cenníky. Nepôjde o žiadny náročný krok,“ dodáva Morháčová.

Okrem štátneho dopravcu by polovičné zľavy mohol poskytovať i súkromný RegioJet, a to na trati Bratislava – Komárno, ktorú si objednáva štát. „Aby mohli zľavy na tejto trati platiť, musíme s RegioJetom ešte podpísať dodatok k súčasnej zmluve. Predbežný súhlas máme,“ upresňuje hovorca ministerstva dopravy.

Naopak zľavy sa nebudú týkať expresov RegioJetu na linke Bratislava – Košice ani štátnych vlakov InterCity. Na tieto spoje sa nevzťahujú ani bezplatné lístky študentov a dôchodcov.

Prišlo to neskoro?

Aktuálnu novinku chvália aj niektorí kritici doterajšieho Ficovho železničného balíčku. „Zavedenie väčších zliav pre pravidelných cestujúcich je konečne správny nástroj, ako urobiť železničnú dopravu zaujímavejšou, na rozdiel od bezplatných lístkov,“ hovorí analytik Inštitútu dopravy a hospodárstva Ondrej Matej, blízky SDKÚ.

Efekt týchto zliav však podľa neho nebude taký výrazný, a to práve vinou doterajších stopercentných zliav pre študentov a dôchodcov. „Tento krok zhoršil kvalitu cestovania a viacerých ľudí odradil od železnice,“ dodáva Matej.

Celkový účet za Ficove zľavy pritom stále nie je jasný.

Vláda ešte na jeseň odhadla náklady vo výške minimálne 13 miliónov eur ročne. ZSSK neskôr priznala, že len zavedenie nových posilových spojov vyjde na 11 miliónov eur. Údaj pritom nezohľadňuje výpadky tržieb ani náklady na nových zamestnancov.

Ministerstvo dopravy však naďalej trvá na pôvodných odhadoch. „Náklady na sociálne zľavy pre dôchodcov a študentov sa odhadujú na 13 miliónov eur. V prípade, ak sa ukáže, že reálne náklady budú vyššie, sme pripravení hľadať s ministerstvom financií dodatočné zdroje,“ hovorí Kóňa.

Čítajte aj komentár Romana Pataja
 Fico zaplatí môj lístok na vlak z vašich peňazí

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí oddnes zákaz vychádzania
  • Obchod: Zásielkovňa bude mať počas lockdownu otvorených viac než 90 % výdajných miest
  • Korupcia: Právnik Ján Gajan a úradník Slovenského pozemkového fondu Ivan Tudaj idú do väzby
  • Financie: Šéf Ineko kritizuje vládu za to, že hoci dlh smeruje k 70 percentám, nemá plán, ako deficit znižovať
  • Koniec letného času: Zo soboty na nedeľu posunieme hodinky o hodinu späť, z 3:00 na 2:00
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Nosiť si pracovnú zmluvu, nestretávať sa v kuchynke. Ministerstvá hľadajú odpovede, ako pracovať počas lockdownu

Foto - Pixabay.com
Foto – Pixabay.com

Môžu sa počas lockdownu stretávať zamestnanci z dvoch rôznych firiem? Dve ministerstvá to vidia rôzne. Denník E pripravil otázky a odpovede k životu v práci, v niektorých praktických otázkach sa však postoje ministerstiev líšia.

Minúta po minúte

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Slovenská obchodná a priemyselná komora žiada, aby firmy s viac ako 250 zamestnancami mohli samy testovať pracovníkov. Takéto testovanie by malo byť podľa nej uznané za rovnocenné s testovaním, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva.

Podľa stanoviska SOPK, ktoré poskytla tlačová tajomníčka komory Bibiána Gunišová, by štát mal dať týmto firmám k dispozícii testy už kúpené z peňazí daňových poplatníkov. „Takýmto spôsobom testovania vo firmách s viac ako 250 zamestnancami by sa nielen organizačne ‚odľahčilo‘ celoplošné testovanie, ale zároveň by sa znížila koncentrácia ľudí na jednom mieste počas celoplošného testovania, a tým aj riziko možnej nákazy,“ argumentuje SOPK.

Ako v stredu informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková, firmy nad 5000 zamestnancov si budú môcť pretestovanie svojho personálu robiť vo vlastnej réžii mimo plošného testovania obyvateľstva SR. Antigénové testy im dodá rezort obrany.

Podmienkou je, aby spoločnosti výsledky testovania poskytli Národnému centru zdravotníckych informácií. Po znížení limitu 5000 zamestnancov volajú viaceré zamestnávateľské združenia. (tasr)

Letisko v Bratislave hodnotí pozitívne schému pomoci letiskovým spoločnostiam, ktorú avizuje vláda, a počká si na jej konkrétnu podobu. Letisková spoločnosť prišla pre pandémiu o značné príjmy.

Hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková skonštatovala, že letisko v Bratislave intenzívne komunikuje o ďalšom postupe so svojím jediným akcionárom, ktorým je Slovenská republika v zastúpení ministerstvom dopravy.

„Letisková spoločnosť prišla zákazom civilných letov a následnou nižšou prevádzkou letov o značné príjmy z leteckej aj neleteckej činnosti. Z toho dôvodu pristúpila k prehodnoteniu svojich nákladov, k presunutiu časti plánovaných investícií na ďalší rok aj k odloženiu splátok úveru,“ priblížila Ševčíková.

Letiskovým spoločnostiam má byť poskytnutá čiastočná kompenzácia v súvislosti s koronakrízou. Vláda schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, parlament by o ňom mal rokovať v skrátenom konaní.

Návrh zákona umožní ministerstvu najneskôr do 31. decembra 2021 poskytnúť príspevok v civilnom letectve zo svojej rozpočtovej kapitoly na nový účel – na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením covid-19. Poskytnutie príspevku bude možné na základe schválenej schémy pomoci, ktorej základ vychádza zo schváleného návrhu zákona. (tasr)

Celkový objem investícií do nehnuteľností v Európe dosiahol v 3. kvartáli 48 miliárd eur, medziročne ide o 37-percentný pokles. Vyplýva to z analýzy realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

Za deväť mesiacov tohto roka spoločnosť na trhu s európskymi komerčnými nehnuteľnosťami zaznamenala objem investícií vo výške 183 miliárd eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide o pokles o 11 %.

Výsledky v jednotlivých krajinách v oblasti investovania do nehnuteľností záviseli podľa spoločnosti od toho, do akej miery dokázali udržať nový koronavírus pod kontrolou.

„Jedinou krajinou v Európe, ktorá zaznamenala zvýšenie investičnej aktivity počas koronakrízy, bolo Švajčiarsko. Investičná činnosť za prvých deväť mesiacov roka 2020 tam totiž stúpla o 24 %, v 3. kvartáli dokonca až o 124 %,“ uviedla spoločnosť.

Pozitívna situácia bola aj v Nemecku, kde objem investícií za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o desať percent. „Na druhej strane, v 3. kvartáli investičná aktivita klesla o 31 %, čo však predstavuje stále miernejší pokles v porovnaní s celou Európou,“ dodala spoločnosť.

Ako uviedol obchodný riaditeľ poradenskej spoločnosti pre Slovensko Ľubor Procházka, slovenský trh kopíruje dynamiku investícií na európskych trhoch. „Aj naďalej platí, že na Slovensku patria medzi najodolnejšie sektory logistické a kancelárske nehnuteľnosti. Investičná aktivita v 2. a 3. kvartáli 2020 je v dôsledku koronakrízy nižšia, no aj v tomto období zaznamenávame záujem zo strany investorov aj o ďalšie investície do oblasti slovenských komerčných nehnuteľností,“ spresnil Procházka.

Spoločnosť vyzdvihla, že najodolnejším typom nehnuteľností v súčasnej dobe v celej Európe sú tie logistické. „Zatiaľ čo objem investícií do logistických nehnuteľností za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o tri percentá, v 3. kvartáli poklesol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o deväť percent,“ dodala spoločnosť.

Pokles sa dotkol aj nájomného bývania – investičná aktivita v tejto oblasti klesla v 3. kvartáli medziročne o 49 %. „Pomerne dobre si počínali aj maloobchodné nehnuteľnosti. Objem investícií za prvých deväť mesiacov ostal na rovnakej úrovni ako minulý rok, v 3. kvartáli klesol o 18 %,“ dodala spoločnosť. Ako uzatvorila, najhoršie sa v tomto kontexte darilo segmentu hotelov a kancelárií. Investície do hotelov klesli za posledných deväť mesiacov o 57 % a kancelárií o 24 %. (tasr)

Viac než 700 ekonómov vrátane siedmich laureátov Nobelovej ceny sa v otvorenom liste stavia proti znovuzvoleniu Donalda Trumpa. Jeho výkon mandátu označujú za „nepretržitý útok na demokraciu“.

Trump podľa signatárov neobratne reaguje na pandémiu covidu-19 a šíri nebezpečné dezinformácie.

„Za jediné volebné obdobie zmenil Donald Trump Spojené štáty na nepoznanie a nečelí preto žiadnym dôsledkom,“ uvádzajú ekonómovia v liste.

Medzi signatármi figurujú významní ekonómovia ako Paul Milgrom, Oliver Hart, Alvin Roth či George Akerlof, manžel šéfky americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellenovej. (čtk)

Zásielkovňa bude mať počas lockdownu otvorených viac než 90 % výdajných miest. Sieť tvrdí, že ľudia si budú môcť tovar vyzdvihnúť, pretože prevádzky sa v tomto prípade považujú za miesta poštových služieb.

„Ak si niekto objedná zásielku, má právo si ju na výdajnom mieste vyzdvihnúť. Výdajné miesta sú totiž označované ako miesta poštovej siete, ktoré poskytujú poštové služby na základe zmluvy,“ povedal v tlačovej správe výkonný riaditeľ Zásielkovne na Slovensku Alexander Jančo.

Podľa Zásielkovne bude otvorených viac než 950 výdajných miest, firma hovorí, že s nimi aktívne komunikovala. Ojedinele môžu mať skrátené otváracie hodiny.

Česká firma umožňuje e-shopom doručiť tovar zákazníkom do partnerských výdajných miest, najmä rôznych obchodov. Okrem Slovenska a Česka funguje aj v ďalších európskych krajinách.

Americké akcie v piatok prevažne rástli, za celý týždeň však všetky tri hlavné indexy akciového trhu vykázali pokles. Investori pozorne sledujú vývoj rokovaní o balíku pomoci americkej ekonomike zasiahnutej pandémiou.

Dow Jonesov index dnes klesol o 0,1 % a uzavrel na 28 335,57 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,34 % na 3465,39 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil o 0,37 % na 11 548,28 bodu. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať