Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vo vlakoch dostanú zľavy aj pracujúci. Koľko ušetríte?

Vláda dúfa, že novými zľavami motivuje ľudí, aby viac jazdili vlakmi. Foto - TASR
Vláda dúfa, že novými zľavami motivuje ľudí, aby viac jazdili vlakmi. Foto – TASR

Nová vlna Ficových zliav vo vlakoch sa stáva realitou. Vláda odsúhlasila plán, ktorý umožní ľuďom pravidelne dochádzajúcim za prácou, aby platili len polovičnú cenu cestovného lístku.

„Polovičné zľavy bude možné získať už od 1. februára,“ potvrdil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Ďalší „sociálny balíček“ nadväzuje na bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov, ktoré vláda zaviedla už 17. novembra. „Cieľom tohto návrhu je podporiť ďalší rozvoj železničnej osobnej dopravy,“ uvádza materiál, ktorý ministri dostali na stôl.

Prakticky to znamená, že sa rozšíri ponuka zliav, ktoré už dnes poskytuje Železničná spoločnosť Slovensko.

Cestujúci si už môže vybrať linku, po ktorej pravidelne dochádza, a kúpiť si na ňu takzvaný traťový lístok. No kým doteraz mohol týmto spôsobom ušetriť maximálne 35 percent, po novom to bude už polovica sumy.

Náklady na nové kolo zliav majú podľa vlády vyjsť na zhruba 1,4 milióna eur ročne.

Ministerstvo dopravy však sľubuje, že účet za zľavy zaplatí z toho, čo železnice získajú od platiacich pasažierov, ktorí vo vlakoch pribudnú. „Predpokladá sa, že odhadovaný dosah bude krytý výnosmi získanými zo zvýšeného záujmu cestujúcich v osobnej železničnej doprave,“ dodáva materiál.

Len pre pravidelných

Takzvané traťové lístky sa dajú kúpiť na jeden týždeň alebo jeden mesiac.

Podľa Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) sú vhodné pre ľudí, ktorí cestujú vlakom každý deň alebo každý druhý deň. „Keď cestujú napríklad len na týždňovky, tak sa im príliš neoplatia,“ upresňuje hovorkyňa ZSSK Jana Morháčová.

Pre ilustráciu: na trati medzi Novými Zámkami a Bratislavou týždenná „permanentka“ na oba smery stojí asi 31 eur. Po 1. februári cena klesne na 24 eur. Pri plnej cene by pasažier za pravidelné dochádzanie zaplatil 48 eur.

Mesačné či týždenné lístky dnes využíva okolo 11 percent zo zhruba 45 miliónov ľudí, ktorých štátne železnice ročne prepravia. Vláda počíta s tým, že polovičné zľavy tento záujem ešte výrazne zvýšia – bližšie odhady však zatiaľ nemá.

Časom aj RegioJet

Železničiari tvrdia, že sa nebudú musieť na túto novinku zvlášť pripravovať. „Musíme len prestaviť cenníky. Nepôjde o žiadny náročný krok,“ dodáva Morháčová.

Okrem štátneho dopravcu by polovičné zľavy mohol poskytovať i súkromný RegioJet, a to na trati Bratislava – Komárno, ktorú si objednáva štát. „Aby mohli zľavy na tejto trati platiť, musíme s RegioJetom ešte podpísať dodatok k súčasnej zmluve. Predbežný súhlas máme,“ upresňuje hovorca ministerstva dopravy.

Naopak zľavy sa nebudú týkať expresov RegioJetu na linke Bratislava – Košice ani štátnych vlakov InterCity. Na tieto spoje sa nevzťahujú ani bezplatné lístky študentov a dôchodcov.

Prišlo to neskoro?

Aktuálnu novinku chvália aj niektorí kritici doterajšieho Ficovho železničného balíčku. „Zavedenie väčších zliav pre pravidelných cestujúcich je konečne správny nástroj, ako urobiť železničnú dopravu zaujímavejšou, na rozdiel od bezplatných lístkov,“ hovorí analytik Inštitútu dopravy a hospodárstva Ondrej Matej, blízky SDKÚ.

Efekt týchto zliav však podľa neho nebude taký výrazný, a to práve vinou doterajších stopercentných zliav pre študentov a dôchodcov. „Tento krok zhoršil kvalitu cestovania a viacerých ľudí odradil od železnice,“ dodáva Matej.

Celkový účet za Ficove zľavy pritom stále nie je jasný.

Vláda ešte na jeseň odhadla náklady vo výške minimálne 13 miliónov eur ročne. ZSSK neskôr priznala, že len zavedenie nových posilových spojov vyjde na 11 miliónov eur. Údaj pritom nezohľadňuje výpadky tržieb ani náklady na nových zamestnancov.

Ministerstvo dopravy však naďalej trvá na pôvodných odhadoch. „Náklady na sociálne zľavy pre dôchodcov a študentov sa odhadujú na 13 miliónov eur. V prípade, ak sa ukáže, že reálne náklady budú vyššie, sme pripravení hľadať s ministerstvom financií dodatočné zdroje,“ hovorí Kóňa.

Čítajte aj komentár Romana Pataja
 Fico zaplatí môj lístok na vlak z vašich peňazí

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - archív SNM
Foto – archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ministerstvo hospodárstva zverejnilo podmienky poskytnutia dotácie na kúpu elektromobilov. Prvé žiadosti bude možné podať 17. decembra. Celkovo je na podporu nákupu určených 5 miliónov eur.

Na nákup nového vozidla s čisto elektrickým pohonom bude možné získať príspevok 8000 eur, v prípade plug-in hybridného vozidla to bude 5000 eur.

O dotáciu môžu požiadať fyzické osoby, podnikatelia aj verejná správa.

Maximálna obstarávacia cena vozidla, na ktoré bude možné získať dotáciu, je 50-tisíc eur s DPH.

Rezort hospodárstva zverejnil podmienky poskytnutia dotácie na svojom webe aj na internetovej stránke chcemelektromobil.sk, kde je zároveň možné nájsť všetky informácie. (tasr)

Zdieľať

Hospodársky rast v Nemecku vo štvrtom štvrťroku zostane slabý, nie je však dôvod obávať sa recesie. Vo svojej mesačnej správe to uviedla nemecká centrálna banka.

Deutsche Bundesbank, ako znie jej oficiálny názov, upozornila aj na známky stabilizácie vyhliadok nemeckého priemyselného sektora.

Hrubý domáci produkt Nemecka v treťom štvrťroku vzrástol o 0,1 percenta po poklese o 0,2 percenta v druhom kvartáli. Nemecko sa tak tesne vyhlo recesii, ktorá sa zvyčajne definuje ako dva štvrťroky ekonomického poklesu za sebou.

Nemecký priemysel v poslednom čase čelí spomaľovaniu rastu svetovej ekonomiky. K jeho ťažkostiam prispieva pretrvávajúca neistota spojená s plánovaným odchodom Británie z Európskej únie a s obchodnou vojnou medzi USA a Čínou.

Nemecká vláda v tomto roku očakáva rast HDP o pol percenta po minuloročnej expanzii o 1,4 percenta. Budúci rok má ekonomika podľa vládnej prognózy vzrásť o jedno percento. (reuters, čtk)

Zdieľať

Nový most do Maďarska pred voľbami nebude

Nový most v Komárne je navrhovaný ako asymetrický s jedným pylónom a so závesnými káblami. Bude na ňom cesta s dvomi pruhmi, chodník i cyklotrasa. Dĺžka mosta bez nájazdov bude 623 metrov. Vizualizácia - Ministerstvo dopravy
Nový most v Komárne je navrhovaný ako asymetrický s jedným pylónom a so závesnými káblami. Bude na ňom cesta s dvomi pruhmi, chodník i cyklotrasa. Dĺžka mosta bez nájazdov bude 623 metrov. Vizualizácia – Ministerstvo dopravy

Nový most Komárno – Komárom nebude hotový do volieb. Termín pre jeho dostavbu je jún 2020, no jeho prínosy môžu byť precenené.

Zdieľať

Dubajská štátna letecká spoločnosť Emirates Airline kúpi 50 lietadiel Airbus 350-900 v hodnote 16 miliárd dolárov. Ich dodávky by sa mali začať od mája 2023. (tasr, afp)

Zdieľať

RegioJet od 15. decembra spúšťa priame vlakové spojenie na trase Žilina – Trenčín – Trnava – Bratislava – Břeclav – Brno – Praha a späť. Jeden pár vlakových spojov bude ráno okolo 5.57 h vychádzať zo Žiliny a v popoludňajších hodinách pôjde naspäť z Prahy.

  • Priame spojenie vlakmi RegioJetu s Bratislavou, Brnom či Prahou po novom dostanú ďalšie kľúčové miesta na Považí – Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčianska Teplá, Púchov a Považská Bystrica, kde spoj zastaví s ohľadom na kapacitu trate len v smere z Prahy a Bratislavy do Žiliny.
  • RegioJet verí, že to spojenie budú využívať napríklad študenti na cesty do Brna, Bratislavy či Prahy a hostia kúpeľov v Piešťanoch či Trenčianskych Tepliciach.
  • Medzi Prahou a Žilinou budú po novom jazdiť štyri spoje RegioJetu denne.
  • Vlaky RegioJetu sa aj vďaka novému spojeniu vrátia na slovenskú vnútroštátnu trasu Žilina – Trenčín – Trnava – Bratislava a späť s novými zastávkami v Piešťanoch, Púchove alebo Novom Meste nad Váhom.
  • Nové vlakové spojenie vznikne predĺžením jedného páru súčasných vlakových spojov jazdiacich na trati Praha – Brno – Bratislava a späť.
  • Spoj bude zo Žiliny vyrážať o 5.57 h smerom do Prahy, kde má plánovaný príchod o 12.42 h. V opačnom smere bude spoj štartovať z Prahy o 15.20 h s príchodom do Žiliny o 21.25 h. (tasr)
Zdieľať

Saudi Aramco oznámila, že ponúkne na burze 1,5 percenta akcií. Cena by sa mala pohybovať medzi ôsmimi a deviatimi dolármi za kus. Hodnota celej ropnej firmy by tak mohla dosiahnuť 1,7 bilióna dolárov.

Saudskoarabský štátny ropný gigant oznámi konečnú cenu za akcie 5. decembra, keď sa skončí investorské upisovanie, píše Bloomberg.

Primárna verejná ponuka akcií (IPO) Aramca by mohla vyniesť 25,6 miliardy dolárov. Pokiaľ by sa tak stalo, išlo by o rekordnú sumu.

Doterajšie maximum 25 miliárd dolárov dosiahlo IPO čínskej internetovej firmy Alibaba, ktorá vstúpila na newyorskú burzu v roku 2014.

Koľko akcií je pre investorov:

  • pol percenta je určených pre individuálnych záujemcov, čiže saudskoarabských občanov a rezidentov so sídlom v Saudskej Arábii a obyvateľov krajín Perszkého zálivu (upisovať môžu do 28. novembra);
  • jedno percento je vyhradené pre inštitucionálnych investorov, medzi ktorými môžu byť čínske a ruské subjekty (upisovanie do 4. decembra).

Pochybnosti o burze

IPO Aramca bude skúškou pre saudskoarabskú burzu. Podľa Reuters panuje neistota, či je schopná vyrovnať sa s obrovskou ponukou akcií, čo je potenciálne riziko pre investorov.

Dôverou investorov otriasol aj septembrový útok dronov na infraštruktúru Aramca.

Saudskoarabská burza ubezpečuje, že na IPO je pripravená. Hodnota najväčšieho vstupu na ňu zatiaľ dosiahla 6 miliárd dolárov.

Saudi Aramco je najväčším producentom ropy na svete s približne 10-percentným podielom. Podnik vlani vytvoril čistý zisk 111 miliárd dolárov, čo z neho urobilo najziskovejšiu firmu.

Zdieľať

Po dvoch rokoch už Jeff Bezos nie je najbohatším človekom na svete. Podľa rebríčka Bloomberg Billionaires Index ho prebehol zakladateľ Microsoftu Bill Gates.

Jeho majetok mal v piatok (15. 11.) na konci obchodovania trhovú hodnotu 110 miliárd dolárov. Len tesne tak predbehol Bezosa, zakladateľa a riaditeľa Amazonu, pretože jeho majetok sa odhaduje na 109 miliárd dolárov.

Bezos pritom pri nedávnom rozvode stratil značnú časť zo svojho majetku. Jeho bývalá manželka MacKenzie Bezosová získala až 35 miliárd dolárov, za čo jej patrí 24. miesto v rebríčku svetových boháčov.

Gates medzitým profitoval z posilňovania akcií svojej spoločnosti Microsoft. Ich hodnota za rok stúpla až o 48 %. A len nedávno, koncom októbra, sa zvýšila o ďalšie 4 % po tom, ako Microsoft získal kontrakt v hodnote 10 miliárd dolárov na cloudové služby pre spoločnosť JEDI, ktorá patrí pod Pentagón.

Akcie Amazonu, naopak, od konca októbra klesli o 2 %.

Podľa Bloombergu sa hodnota Gatesovho majetku tento rok zvýšila o 19,5 miliardy dolárov, zatiaľ čo v prípade Bezosa klesla o 16,2 miliardy.

Na tretej priečke v rebríčku Bloombergu sa ocitol francúzsky magnát Bernard Arnault, generálny riaditeľ výrobcu luxusných produktov LVMH Moët Hennessy, s majetkom v hodnote 103 miliárd dolárov, ktorý sa tento rok zvýšil približne o tretinu, presnejšie o 34,1 miliardy.

Warren Buffett, riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Berkshire Hathaway, je štvrtý s majetkom v hodnote 86,6 miliardy dolárov a generálny riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg obsadil piatu priečku s majetkom 74,5 miliardy dolárov. (tasr)

Zdieľať

HP odmietla ponuku na prevzatie od Xeroxu. Nevylučuje, že podá vlastnú

Výrobca počítačov HP odmietol ponuku na prevzatie od producenta tlačiarní Xerox. Firma uviedla, že ju návrh vo výške 33,5 miliardy dolárov výrazne podhodnocuje. HP však nevylučuje podanie vlastnej ponuky na prevzatie Xeroxu.

Xerox predložil návrh na prevzatie HP po tom, ako vyriešil odchod zo spoločného podniku s japonským Fujifilmom. Za každú akciu HP ponúkal 22 dolárov.

HP ponuku neprijala, no zároveň uviedla, že si je vedomá výhod prípadného spojenia s Xeroxom, píše Reuters.

Xerox vyrába najmä veľké tlačiarne a kopírky. Väčšinu príjmov má z ich prenájmu podnikom a následnej údržby.

HP patrí k najväčším producentom počítačov na svete, predáva hlavne menšie tlačiarne a potreby pre ich prevádzku. Jej trhová hodnota je trikrát vyššia v porovnaní s Xeroxom.

Obe firmy sa potýkajú s negatívnymi dosahmi poklesu potreby tlačených dokumentov a pracujú na znižovaní nákladov. Nové možnosti úspor by im mohla priniesť vzájomná fúzia. Xerox odhadol ročnú úsporu nákladov z nej na aspoň dve miliardy dolárov.

HP minulý mesiac oznámila, že zruší 9000 pracovných miesta, čo je približne 16 percent celkovej pracovnej sily.

Xerox sa nedávno dohodol s japonskou firmou Fujifilm, že odíde zo spoločného podniku založeného pred vyše 50 rokmi. Svoj štvrtinový podiel jej predá za 2,3 miliardy dolárov.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Nežná nám priniesla prosperitu, ale aj zodpovednosť za krajinu, ktorú sme si ešte neprevzali +

  • Rozpočtová rada hovorí, že vláda rezignovala na svoje ciele a nemá ani plán, čo s tým.
  • Volkswagen schválil obrovský investičný plán na elektromobilitu, Bratislava v ňom nie je.
  • Putin tlačí Ukrajinu k múru a Poliaci už radšej ruský plyn nechcú.
Zdieľať

Najväčší úspech za 30 rokov? Sme súčasťou väčšieho, veľmi múdreho, kultúrneho a prosperujúceho celku, hovorí  IT špecialista Miro Pikus. „Za najlepšie v našej histórii považujem práve rozhodnutie zbaviť sa časti rozhodovania v prospech EÚ a stať sa trochu nesvojprávnymi,“ píše v Paneli expertov E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny? 

Miroslav Pikus, IT špecialista

Táto otázka sa mi nepáči, lebo navodzuje videnie sveta, kde naše životy riadi hŕstka slovenských politikov, ktorí svojimi „rozhodnutiami“ riadia „premenu našej krajiny“.

Politici na nás vplyv nepochybne majú, ale nielen tí naši, na ktorých otázka zjavne mieri. Akoby zabúdame, že sa Slovensko stalo súčasťou väčšieho, veľmi múdreho, kultúrneho a prosperujúceho celku. Za najlepšie v našej histórii považujem práve rozhodnutie zbaviť sa časti rozhodovania v prospech EÚ a stať sa trochu nesvojprávnymi.

Digitálne technológie naviac presunuli rozhodovanie z vládnúcej elity na široké masy. Vedomosti už nie sú koncentrované v utajených vládnych kabinetoch ani schované v útrobách knižníc. Vďaka internetu a smartfónu ich má každý z nás vo vrecku.

Či je to ekológia, ekonomika alebo onkológia, každý sa vie dostať k rovnocenným poznatkom a spraviť vlastné kvalifikované rozhodnutie. Z turistu sa stáva ekológ, z klienta bankár, z pacienta lekár, vedomosti si vie každý získať z kvalitných webov.

Kľúčové pre našu budúcnosť je preto uvedomenie, že viac než rozhodnutia politikov nás formujú tie naše vlastné o tom, ako vplývame na seba a našu spoločnosť. Všetko, čo potrebujeme zmeniť, je naša kultúra. Veď politici sú len jej odrazom a sú výnimoční len sebavedomím a slávou, nie vedomosťami či rozhodnutiami.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Elity nedodržali spoločenskú dohodu, hovorí o ponovembrových chybách ekonóm Martin Kahanec. „V prvej vlne sme cez palubu hodili Rómov a menšiny, hneď nato starších a zdravotne znevýhodnených. Postupne strácali dôstojné postavenie poľnohospodári, robotnícke profesie, učitelia a ďalší. Niekedy celé regióny,“ píše v Paneli expertov E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Začnem najlepším rozhodnutím: bolo to rozhodnutie miliónov nebojácnych a odhodlaných ľudí v novembri 1989 vzoprieť sa režimu a vydať sa na ťažkú cestu budovania demokracie a slobody v našej krajine.

Tiež si vážim tých, ktorí sa postavili na čelo tohto hnutia a našli odvahu urobiť veľmi potrebné, aj keď často bolestivé rozhodnutia. Medzi takéto kľúčové ekonomické opatrenia na začiatku transformácie patrili napríklad liberalizácia cien, zavedenie konvertibility meny, otvorenie ekonomiky medzinárodnému obchodu alebo privatizácia.

Úctu si zaslúžia milióny občanov, ktorí sa rozhodli na nastúpenej ceste vydržať a bolestivé dopady týchto opatrení trpezlivo znášali. Aj vďaka nim je dnes Slovensko úspešnou krajinou so silným príbehom.

Hneď na začiatku transformácie však došlo k zásadnému omylu spoločenských elít, ktoré nepochopili, že ich mandát na reformy vyplýva zo spoločenskej dohody, ktorej podmienkami bolo zachovanie dôstojnosti občanov a lepší život pre ich deti.

A že nevyhnutnou podmienkou budovania udržateľnej liberálnej demokracie a trhovej ekonomiky je dodržanie tejto dohody.

V prvej vlne sme cez palubu hodili Rómov a ďalšie menšiny, hneď nato starších a zdravotne znevýhodnených ľudí. Postupne strácali dôstojné postavenie v spoločnosti poľnohospodári, robotnícke profesie, učitelia a ďalší. Niekedy celé regióny.

Táto degradácia ich postavenia je považovaná za ich zlyhanie. Obdivovaní sú tí, ktorí si spoločenské postavenie vydobyli silou.

Je pozitívom trhovej ekonomiky, že umožňuje občanom dosiahnuť úspech. Snaha byť úspešný je úplne legitímnym hnacím motorom ekonomiky.

Koncentrácia bohatstva v rukách úzkej skupiny ľudí je však hrozbou pre demokraciu.

Rozptýlené bohatstvo a následne silná stredná trieda znižujú potrebu vysokých daní a prerozdeľovania a robia ľudí ekonomicky menej závislými na vláde. Tým ich tiež robia ťažšie manipulovateľnými populistickými politikmi.

Vysoká koncentrácia ekonomickej moci koncentruje aj politickú moc a zvyšuje riziko únosu štátu a deštrukcie demokracie.

Preto za najväčšiu chybu posledných 30 rokov považujem to, že sme porušili spoločenskú dohodu a veľkej časti spoločnosti vzali dôstojnosť a sen o lepšom živote pre ich deti, zatiaľ čo inej, úzkej skupine ľudí umožňujeme unášať nám štát.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Posilňovanie pilierov právneho štátu zostáva výzvou aj po tridsiatich rokoch, povedal šéf ÚVO Miroslav Hlivák. „Dôkazom sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do poslednej novely zákona o verejnom obstarávaní. Mám za to, že podkopávajú piliere právneho štátu.“

Celé stanovisko šéfa ÚVO Hliváka:
„To, že si skutočne uvedomujeme a vážime odvahu ľudí, ktorí vybojovali zmenu režimu, dokážeme len svojimi činmi a nie slovami. Zvlášť, keď sme vo verejnej funkcii. Ja mám z tejto pozície, z pozície predsedu nezávislého kontrolného orgánu, aj kompetenciu tvoriť legislatívu, teda pravidlá, ktorými sa potom riadi naša spoločnosť v oblasti verejných nákupov.
Považujem za povinnosť, aby sme ich tvorili tak, že posilňujú piliere právneho štátu, teda tie piliere, ktorých základy sme mohli začať tvoriť po udalostiach, ktoré si dnes pripomíname. Ukazuje sa však, že stále máme čo robiť.
Posilňovanie pilierov právneho štátu zostáva výzvou aj po tridsiatich rokoch. Dôkazom sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do poslednej novely zákona o verejnom obstarávaní. Mám za to, že tieto pozmeňujúce návrhy podkopávajú piliere právneho štátu.
A tak v tieto dni, aj v deň samotného okrúhleho výročia cítim potrebu a ako verejný funkcionár aj povinnosť na to opätovne upozorniť. Urobil som tak aj v prvom podcaste, ktorým úrad chce podporiť otvorenú komunikáciu. V súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie je to spojenie symbolu a reálnych činov pre podporu budovania právneho štátu a pred tridsiatimi rokmi vybojovanej slobody slova.“

Zdieľať

Za nekonfliktný spôsob vyrovnania sa s komunistickou ideológiou sme zaplatili, hovorí o chybách po Novembri hlavný analytik Finstat.sk Pavol Suďa. „Spoločnosť sa príliš zamerala na spolupracovníkov ŠtB, zatiaľ čo si bývalé stranícke a policajné špičky niekedy z úzadia, inokedy úplne otvorene podnikali alebo riadili časť politickej garnitúry.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Najväčším omylom bol nekonfliktný spôsob vyrovnania sa s komunistickou ideológiou, ale aj s predchádzajúcim pôsobením významných nomenklatúrnych komunistických kádrov a riadiacich dôstojníkov Štátnej tajnej bezpečnosti (ŠtB).

Spoločnosť sa príliš zamerala na spolupracovníkov ŠtB, zatiaľ čo si bývalé stranícke a policajné špičky niekedy z úzadia, inokedy úplne otvorene podnikali alebo riadili časť politickej garnitúry. Je však možné, že tento ponovembrový spoločenský „konsenzus“ bol (požadovanou) cenou za nenásilnú zmenu režimu.

To najlepšie rozhodnutie politických elít aj samotnej spoločnosti bol vstup do Európskej únie, do NATO a osobitne aj prijatie spoločnej európskej meny. Sú to totiž najpodstatnejšie poistky našej krajiny proti opäť sa rozmáhajúcej ruskej hegemónii a propagande.

A v domácej politickej rovine treba spomenúť aj vzopretie sa podstatnej časti spoločnosti proti mečiarizmu a Ficovej verzii demokracie a riadenia štátu. Svojím spôsobom bol najväčší úspech kultivácia slovenskej občianskej spoločnosti (vrátane médií), ktorá dokáže korigovať nesprávne rozhodnutia zástupcov „ľudu“ alebo nebezpečný politický vývoj.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Pre šéfku Profesia.sk Ivanu Molnárovú boli najlepšie rozhodnutia za posledných 30 rokov reformy a vstup do EÚ. „Najväčšou chybou, ktorá sa nám môže ešte vypomstiť, bolo odsunutie vzdelania a školstva na okraj záujmu politických špičiek,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk

Ak by som mala na výber najlepšie rozhodnutia, ktoré Slovensko za tých 30 rokov urobilo, tak sú to pravicové reformy a jednoznačne náš vstup do Európskej únie.

Posledných 30 rokov vnímam ako obrovský posun, aj keď mnohé veci sa nedarí stále odstrániť. Voľný trh, slobodné cestovanie či jednotná mena sú takmer nespochybniteľné benefity. Ale to, čo nám a našej spoločnosti stále chýba, je schopnosť prebrať zodpovednosť za svoje činy. Dostali sme slobodu, ale nevnímame aj zodpovednosť, ktorú sme získali. Stále sa nevieme zodpovedne správať k verejnému priestoru.

Najväčšou chybou, ktorá sa nám môže ešte vypomstiť, bolo odsunutie vzdelania a školstva na okraj záujmu politických špičiek. Fakt, že naši najšikovnejší študenti odchádzajú do zahraničia a neuvažujú nad návratom, nás núti zamyslieť sa nad tým, či sme atraktívnou krajinou, kde ľudia chcú žiť, pracovať a vytvárať hodnoty.

Pôvodne som chcela označiť aj korupciu, ale v krajine, kde to najmä staršia populácia vníma ako niečo normálne, je to, žiaľ, len zarážajúce.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať