Vysvetlenie v šiestich bodoch, prečo (nelegálna) migrácia v takejto Európe nemá riešenie
Veľký Krtíš je slovenský Lesbos alebo Idomeni. A budú ďalšie.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Déjà vu. Dve francúzske slová označujúce pocit čohosi známeho, už videného. Ten ma prepadol aj teraz, keď vidím skupinky migrantov prevažne z krajín moslimského sveta, ako stoja vo Veľkom Krtíši za plotom či inde a na čosi čakajú.
Presne takéto obrazy som od roku 2015 opakovane videl na vlastné oči na gréckom ostrove Lesbos, v gréckej dedinke Idomeni na hranici so Severným Macedónskom, v Srbsku a vlastne vo všetkých krajinách na balkánskej ceste (najmä, ale nielen) do Nemecka.
Tie obrazy čosi spája, majú spoločnú príčinu a vysvetlím, prečo v prípade takejto migrácie do takejto Európy hovorím o čomsi neriešiteľnom.
Táto migrácia nemôže byť legálna
Bod jeden. Migranti cyklicky a dlhodobo prichádzajú z juhu cez Stredozemné more a cez Balkán z východu, z Turecka. Smerujú prevažne do Nemecka a iných krajín západnej Európy, kde majú príbuzných a blízkych. Logicky, do Nemecka nemôžu prísť ani priplávať na člnoch priamo, musia teda prechádzať cez množstvo krajín, kde ostať nechcú. Ak by aj mali cestovné pasy, čo nemajú, nedostanú v Turecku (v Sýrii, v Afganistane a podobne) schengenské vízum, nemôžu teda nasadnúť do lietadla a prísť do Nemecka priamo. Výsledok? Migrácia v tejto podobe nemôže byť iná ako nelegálna.
Bod dva. Pravidlá Európskej únie (Dublinský dohovor) hovoria, že migranti musia požiadať o azyl v prvej krajine Únie, do ktorej vstúpia. Opäť systémová chyba. V
