Riaditeľ národného parku Šmídt: Na Muránskej planine sa rozbieha cestovný ruch, v lete bolo vypredané ubytovanie
Zonácia Muránskej planiny bola predmetom súboja viacerých záujmových skupín aj politikov, po jej prijatí sa situácia podľa riaditeľa správy národného parku Jána Šmídta upokojila. Vidí nárast návštevnosti, podnikatelia v cestovnom ruchu budujú ubytovacie kapacity, lebo v lete majú vypredané.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Vláda pred rokom schválila zonáciu Národného parku Muránska planina, pre ktorú sa sporili viaceré záujmové skupiny aj politici – proti vystupovalo najmä vládne hnutie Sme rodina.
Výsledkom bolo prijatie kompromisu, najmä v bezzásahovej zóne, v ktorej je príroda ponechaná na prirodzený vývoj. Jej podiel v národnom parku neskočil z predchádzajúcich 13 percent na 50, ktoré požaduje zákon, ale vhodné územia sa do nej budú zaraďovať postupne.
Riaditeľ Správy národného parku Ján Šmídt hovorí, že situácia v regióne sa po roku upokojila.
Prešiel rok od schválenia zonácie. Čo sa pre vás zmenilo?
Schválenie zonácie nám prinieslo to, že spravujeme všetky štátne pozemky v národnom parku. Je to zásadná vec z praktického hľadiska. Najpodstatnejšie však je, že zonácia jasne zadefinovala pravidlá starostlivosti o národný park. Skončili sa hádky o tom, kde bude aký stupeň ochrany. Pre vlastníkov pozemkov sa ujasnilo, že zrazu neprejde 75 percent národného parku do bezzásahu, aj to, že nepríde 150 ľudí o prácu, ako zaznelo z úst niektorých politikov. Priamo v nariadení vlády o vyhlásení národného parku je uvedené, akým spôsobom sa bude rozširovať bezzásahová A zóna – v dvoch krokoch do roku 2050. Situácia aj ľudia v regióne sa upokojili.
Spravujete väčšinu národného parku, keďže je tu vysoký podiel štátneho vlastníctva; viete tak lepšie nastaviť niektoré procesy?
Áno, spravujeme takmer 87 percent rozlohy parku. Veľmi to oceňujeme napríklad v B zóne, kde sa vyžaduje rekonštrukcia lesa alebo zmena drevinového zloženia.
V A zóne je spôsob manažmentu jasný, nehospodári sa tam a v prípade pozemkov neštátnych vlastníkov im štát platí vzniknutú ujmu, keďže tam nemôžu hospodáriť.
V B zóne platí 4. stupeň ochrany. Od 1. januára 2030, respektíve 2050, sa tieto územia stanú súčasťou A zóny. Kým to nastane, pripravujeme lesné ekosystémy na to, aby sme ich mohli s čistým svedomím nechať v bezzásahovom území. Zaradili sme tam lesy menej stabilné so zmeneným drevinovým zložením, ktoré zatiaľ prispôsobíme, upravíme im štruktúru a drevinové zloženie. Tu je práve kľúčové to, že sme správcovia, pretože inému vlastníkovi alebo správcovi nevieme prikázať, že má takéto opatrenia vykonávať.
Aké opatrenia v týchto lesoch robíte?
Od Lesov SR sme delimitovali správu vyše 16-tisíc hektárov pozemkov a najmä mladé porasty boli často výchovne zanedbané, sú pomerne husté. V dôsledku toho je stabilita lesa nižšia, ako by mohla byť, ak by boli zásahy v tých mladých porastoch intenzívnejšie. Takzvaná výchova lesa je v mladých porastoch nákladová položka, keď máte vyššie náklady ako tržby, a je prirodzenou snahou podniku robiť takýchto opatrení menej. Teraz je v rukách správ národných parkov, akým spôsobom sa v lesoch a na lúkach bude hospodáriť. Verím, že sa bude dariť získavať dostatok financií aj na realizáciu hospodárskych opatrení, ktoré bývali doteraz zanedbávané. Je to úplne kľúčová vec.
V C zóne sa nachádzajú bežné hospodárske lesy, akým spôsobom v nich ťažíte?
Tunajší lesníci z Lesov SR, ktorí prešli na správu parku, hospodárili prírode blízkym spôsobom. Nemal som strach prebrať správu lesov, lebo títo lesníci sú šikovní ľudia, ktorí svojej práci rozumejú. Nemáme teda dôvod meniť v C zóne postupy, ktoré mali zaužívané.
Koľko lesníkov k vám prešlo?
Devätnásť.
Pokiaľ viem, aktuálne máte dosť veľa kalamity, spracúvate ju?
Spracúvame. Máme jej tento rok veľa, je to dôsledok minuloročného extrémneho sucha. Tento problém majú aj ďalšie subjekty, ktoré obhospodarujú lesy na Horehroní; situácia je veľmi zlá. Gro našej činnosti je teraz spracovanie náhodných ťažieb a popritom vykonávame tie výchovné zásahy v mladých porastoch, ktoré som spomínal. Úmyselnú obnovnú ťažbu teraz nerobíme.
Pri schvaľovaní reformy národných parkov sa hovorilo, že národné parky budú mať po zonácii rozviazané ruky a oveľa väčšie možnosti robiť projekty v cestovnom ruchu. Rozbehli ste už nejaké projekty?
Nevnímam to tak, že správa národného parku by mala robiť celý cestovný ruch na území národného parku. To sa nedá robiť bez partnerov. Komunikujeme s aktérmi cestovného ruchu v regióne, oblastnými a krajskými organizáciami a podnikateľmi v cestovnom ruchu, obcami či so sprievodcami. Výsledkom je stratégia rozvoja udržateľného cestovného ruchu v Národnom parku Muránska planina.
Robila ju najmä rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s nami a týmito subjektmi. Národný park je destináciou cestovného ruchu – ako každý národný park, hoci veľa ľudí si to ešte neuvedomuje. Aj podľa medzinárodnej definície IUCN sú rovnocennými úlohami národných parkov ochrana prirodzených ekosystémov a sprostredkovanie zážitkov zo spoznávania divočiny návštevníkom.
Približne pred mesiacom sme podpísali memorandum o napĺňaní tej stratégie, podpísaných je päť rozhodujúcich subjektov pôsobiacich v regióne. Je tam špecifikované, ktoré lokality a ako ideme sprístupňovať, ako ideme vytvárať nové chodníky, kam sa, naopak, chodiť nebude, kde budú náučné chodníky, ako bude vyzerať doprava, kde budú autobusové zastávky.
Čo mohol návštevník vidieť ako zmenu už túto letnú sezónu oproti minulosti?
Na sysľovisku Biele vody
