Denník N

Predkovia ľudí boli pred 900-tisíc rokmi na pokraji vyhynutia, uvádza sporná štúdia

Neandrtálci. Ilustračné foto - TASR
Neandrtálci. Ilustračné foto – TASR

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Nechýbalo veľa a dejiny planéty Zem mohli byť úplne iné – v alternatívnom vesmíre bez moderného človeka.

Ten mal na svojej dlhej ceste vývoja aj šťastie; nechýbalo veľa a nemusel vôbec vzniknúť.

Takéto provokatívne tvrdenia vyplývajú zo štúdie čínskych, talianskych a amerických vedcov, ktorú koncom augusta vydal prestížny vedecký časopis Science. Uvádza sa v nej, že naši predkovia mali pred zhruba 900-tisíc rokmi blízko k vyhynutiu. Podľa autorov výskumu došlo v tom čase k výraznému poklesu populácie druhu, z ktorého sa neskôr vyvinul Homo sapiens.

Vedci tvrdia, že pred približne 930-tisíc rokmi klesla populácia predchodcov moderného človeka o 99 percent – z asi 100-tisíc na 1 280 jedincov v plodnom veku. To nie je celá populácia, nie sú v tom zarátané deti, starí ľudia a iní jedinci.

„Číslo, ktoré vyšlo z našej štúdie, korešponduje s počtom jedincov druhov, ktoré sú v súčasnosti ohrozené vyhynutím,“ povedal pre Guardian profesor Giorgio Manzi, antropológ z Univerzity Sapienza v Ríme. „Mali sme šťastie,“ dodal.

Nemenej pozoruhodné je tvrdenie autorov, že tento stav trval minimálne 100-tisíc rokov.

Ako na to prišli

Vedci to tvrdia na základe

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Veda

Teraz najčítanejšie