Medveď je plachý. Keď vycíti človeka, väčšinou utečie, vraví český zoológ
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Strety človeka s medveďom sú zriedkavé a s vlkom ešte zriedkavejšie, vraví odborník na veľké šelmy Miroslav Kutal z Mendelovej univerzity.
„K bežným turistickým chodníkom sa medvede ani nepribližujú. Nebezpečie hrozí, keď človek medveďa prekvapí, ale medveď o ňom v drvivej väčšine prípadov vie a utečie,“ hovorí.
V rozhovore sa okrem iného pýtame:
- či je pre človeka nebezpečnejší vlk alebo medveď;
- ako predísť konfliktu;
- kto je úspešnejší „predátor“, poľovník alebo vlk;
- prečo nie je návrat vlka znamením návratu divočiny;
- ako sa chovatelia môžu proti vlkom účinne chrániť.
Na rukách máte škrabance. Nehrali ste sa s nejakými vĺčatami?
Bohužiaľ, nie je to nič také zaujímavé. Iba obyčajné škrabance od nejakých vetiev a tŕňov. S vĺčatami som sa, samozrejme, nehral, ale už sa stalo, že som bol dva metre od jednej skupinky.
Boli sme v Kysuckých Beskydách kontrolovať fotopascu. Bolo dopoludnie. Rátali sme s tým, že vlky budú niekde zalezené. Prichádzali sme po chodníčku vo vysokej tráve, ale zrazu sme započuli zaštekanie. Zjavne nejaký signál, vedeli o nás. Spätne sme vydedukovali, že to mama vlčica dávala signál vĺčatám, ktoré však hneď neposlúchli.
Blížili sme sa k fotopasci, nebolo nás vidno, tráva mala meter a pol… a zrazu pred nami vykuklo vĺča. Len čo nás uvidelo, utieklo. Potom druhé. Tretie. Zopakovalo sa to päťkrát.
Zvedavé vĺčatá sa jedno po druhom prišli pozrieť?
Aha, človek! Bol to krátky okamih. Až potom sme zahliadli vlčicu, ako to tam obchádza. Po chvíli sa nám stratila v húštinách, kde sa asi stretla s vĺčatami. Myslím si, že sme ich ani neodplašili, podľa fotopascí sa v tých miestach ukázali aj v ďalších dňoch.
Videli ste už v teréne veľa vlkov?
Zopár áno. Keď človek vie, kam ísť, môže ich pozorovať aj niekoľkokrát ročne. Miesto sa dá vytypovať podľa trusu. Ale my ich vídavame skôr omylom, neplánovane, naša práca nie je pozorovať. Náš výskum je založený na neinvazívnych metódach, chceme šelmy vyrušovať čo najmenej.
Videl som aj medvede. V Malej Fatre sa zúčastňujeme na monitorovacích akciách v miestach, kadiaľ chodievajú – nad hornou hranicou lesa alebo, naopak, v nížinách. Tam prebieha aj pozorovanie, teda stacionárny monitoring. Niekoľko hodín pri stmievaní alebo, naopak, pri východe slnka. Celý víkend ste na jednom mieste, máte pred sebou nejaký výrez krajiny a v ňom chodia jelene, srny, sem-tam príde rys, vlk, ale aj ten medveď. Ale taktiež sa celý víkend nemusí objaviť nič.
Je pre človeka väčšie riziko náhodné stretnutie s vlkom alebo s medveďom?
Pri medveďovi je riziko väčšie. Pri vlkovi je stret naozaj extrémne vzácny. Ale čo sa týka konfliktov s medveďom, len na Slovensku
