Niekde lietajú učitelia do kozmu, niekde štrajkujú

Autor je analytik Inštitútu zamestnanosti

Keď NASA v roku 1984 hľadala adeptov na let do vesmíru, chcela mať v posádke „bežného človeka”. Toto prianie neskôr nadobudlo podobu projektu Teacher in Space – teda do vesmíru mal letieť učiteľ. Americký prezident Ronald Reagan vtedy na margo výberu NASA vyhlásil, že sa týmto krokom len podčiarkne dôležitosť úlohy učiteľov a oddanosť, s akou slúžia svojej vlasti. Z viac ako 11-tisíc uchádzačov – učiteľov o let do vesmíru bola nakoniec do sedemčlennej posádky vybraná Christa McAuliffová, americká učiteľka z Concordu v New Hampshire.

Na inom mieste a v inom roku sa konal štrajk učiteľov. Štrajku a demonštrácií sa zúčastnili nielen pedagogickí či nepedagogickí pracovníci, ale i žiaci, študenti a široká verejnosť.

Školstvo je spolu so zdravotníctvom jedným z najhoršie platených odvetví slovenskej ekonomiky. Byť učiteľom si pritom vyžaduje nielen adekvátne vzdelanie, ale aj neustálu aktualizáciu poznatkov a, povedzme si na rovinu, i veľkú dávku trpezlivosti. Namiesto uznania sa však títo ľudia často stretávajú s opovrhovaním, pretože povolanie učiteľa je v našej spoločnosti považované skôr za podradné. Na druhej strane – sú to práve vzdelanie, znalosti a invencia, ktoré v súčasnosti tak veľmi potrebujeme na prekonanie rôznych spoločensko-ekonomických problémov. Znalostná ekonomika, ako nazývame ekonomiku 21. storočia, má byť katalyzátorom udržateľného hospodárskeho rastu, zvyšovania konkurencieschopnosti a rastu zamestnanosti. Ako však môžeme toto všetko dosiahnuť, keď problém nastáva už pri samotnom zdroji znalostí?

NASA svoj výber zdôvodnila tým, že Christa je vyrovnaná osoba a o let do vesmíru prejavuje priam nákazlivé nadšenie. Po oficiálnom vyhlásení víťaza a jeho náhradníka sa spustil kolotoč niekoľkomesačných príprav na samotný let a aktivity súvisiace s pobytom vo vesmíre. Po absolvovaní celej tortúry a úspešnom prílete do kozmu mala Christa z vesmíru odučiť dve hodiny. Termín odletu sa blížil. Presne pred tridsiatimi rokmi nadišiel „deň D“. Davy ľudí sa 28. januára 1986 prizerali štartujúcemu raketoplánu. Sedemdesiattri sekúnd po štarte vybuchol.

Po výstražnom štrajku v septembri 2012 nasledoval štrajk v novembri 2012, ktorý trval tri dni. Odborári sa uspokojili s prvou možnosťou, ktorá im bola zo strany vlády ponúknutá, čím však zďaleka neboli naplnené očakávania učiteľov ako takých. Myšlienka, aj keď neuskutočnená, urobiť štrajk počas maturít 2013 vystihuje zúfalú situáciu tých, ktorým vďačíme za drvivú väčšinu toho, čo vieme. Učiteľská kvapka krvi bola v novembri 2015. Ďalší štrajk sa začal nedávno.

Christa McAuliffová bola „bežný človek“. Po jej smrti nieslo jej meno niekoľko škôl a získala ocenenie za mimoriadne úsilie a pričinenie sa o blaho ľudstva. Na tom však majú zásluhu všetci učitelia a nielen tí, ktorí sa pokúsia letieť do kozmu. Každý z nich si zaslúži úctu a náležitú odmenu, pričom nehovoríme len o odmene finančnej.

Súčasnú situáciu v slovenskom školstve treba riešiť čo najskôr, no uvážene. Slovensko je súčasťou integračného celku, v ktorom si slovenská pracovná sila nemôže dovoliť nebyť pripravená na podmienky na otvorenom trhu práce. Každý nedostatok slovenského školstva je potrestaný dvojnásobne – v podobe nezamestnanosti absolventov, sťaženého prechodu zo školských zariadení do pracovného prostredia či nemožnosti konkurovať zahraničným pracovníkom inak ako nízkymi mzdovými nákladmi.