Denník N

Škola v štrajku: deťom je zima, pretože sa nekúri, v zborovni je dusno

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Gymnázium v Bratislave s veľkou tradíciou nemá peniaze na rekonštrukciu, skrinky nakupujú rodičia, maľujú im učni. Študenti teraz počas štrajku sedia v triedach v bundách, na Vazovovej už nefunguje poriadne ani kúrenie. Väčšina učiteľov štrajkuje.

Je štvrtý deň štrajku učiteľov a na vstupnej bráne gymnázia na Vazovovej ulici v Bratislave je veľký oznam ŠTRAJK. Tesne pred ôsmou prichádzajú poslední študenti. O chvíľu zvoní a začne sa provizórne vyučovanie.

V niektorých triedach sú takmer všetci, v iných sedí len zopár študentov. V budove je zima, aj preto prišlo menej študentov ako včera. Neďaleko opravujú potrubie, a tak sa v škole vôbec nekúri.

„Väčšinou nekúrime iba na hornom poschodí, teraz je zima všade,“ hovorí zástupkyňa školy Zuzana Lauková. Škola má takmer 60 rokov a je to vidieť. Problémy majú s kúrením, odpadávajú dlaždice, nemajú zrekonštruovanú budovu. Gymnázium pritom patrí podľa výsledkov žiakov k lepším v Bratislavskom kraji. V poslednom hodnotení INEKO mu patrilo 11. miesto.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Deti nemajú bežný rozvrh a učia sa podľa toho, ktorí učitelia na škole ostali. V triede, kde sú štyria študenti, riešia hlavolamy s učiteľkou, ktorá sa do štrajku nezapojila. V ďalšej triede už počítajú príklady. „Teraz robíme aj aktivity, na ktoré inokedy nie je čas,“ hovorí riaditeľka gymnázia Gabriela Dorňáková.

Učia sa len štyri najmladšie ročníky od prímy do kvarty, teda šiestaci až deviataci. Starší študenti sú pre štrajk doma. Vo štvrtok sa učili len tri hodiny, potom išli domov. V predchádzajúcich dňoch mali štyri hodiny, kuchyňa funguje normálne.

„Hodí nás to dozadu, nebudú sa plniť plány. Nechceme však, aby si to museli doštudovať doma,“ hovorí riaditeľka. Polročné výpisy, teda vysvedčenia, by mali dostať deti, ktoré budú v škole.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nie je zatvorená, normálne neučí

Škola nie je podľa oficiálnych štatistík ministerstva zatvorená, pretože sa u nich, aj keď obmedzene, vyučuje. Zatvorených bolo podľa ministerstva vo štvrtok menej ako 120 škôl. Od prvého dňa štrajku ich počet pozvoľne klesá. Koľko škôl je otvorených, ale nevyučuje sa tam ako v bežné dni, ministerstvo nehovorí. Podľa Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorá štrajk organizuje, sa do štrajku zapája takmer 800 z vyše 6000 škôl. Aj podľa ich počtov protestujúcich učiteľov a škôl ubúda.

Gymnázium na Vazovovej nie je zatvorené aj napriek tomu, že je v štrajku 90 percent učiteľov. Podľa riaditeľky sú tri skupiny tí, čo sa zapojili, tí, čo sa nezapojili, a potom je malá skupinka ľudí, ktorí majú choré deti alebo sú na PN-ke.

To, že je škola otvorená a pár hodín vyučuje, robia najmä pre rodičov, ktorí by mohli mať problémy s tým, kde nechať deti. Preto aj v prvý deň štrajku rodičom oznámili, aby deti poslali do školy, ak by ich nemali kde nechať. „Prišlo jedno dievča,“ hovorí riaditeľka. V nasledujúce dni už gymnazisti do školy chodiť začali. Rodičia štrajk podporujú, vidia to aj na odkazoch, ktoré škole posielajú. Riaditeľka sa zatiaľ nestretla s negatívnou reakciou.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj ona štrajk podporuje, ale nemôže odísť zo školy, chce zabezpečiť jej chod. Chápe však aj to, že niektorí jej kolegovia sa nechceli alebo nemohli zapojiť. „Chcem sa vzdať časti svojho platu, ktorá zodpovedá obdobiu štrajku. Takto by som podporila učiteľov aj školu,“ hovorí riaditeľka. Z tejto sumy kúpi pomôcky do školy.

Zo štrajku sa teraz odhlásili traja učitelia. Od pondelka majú ísť s deťmi na lyžiarsky a nechceli to zrušiť. Pridajú sa zas iní. Ale sú aj učitelia, ktorí aj napriek tomu, že štrajkujú, majú s deťmi stretnutia a pripravujú ich napríklad na maturitu.

Ako dlho by mal štrajk trvať, odhadnúť v škole nevedia. „Bojím sa, že učitelia si nebudú môcť dovoliť dlho štrajkovať,“ hovorí zástupkyňa Lauková.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda by mala ustúpiť

Aj keď učitelia žiadajú veľa peňazí, vláda by s nimi mala podľa riaditeľky rokovať a ustúpiť. Ich terajšie prísľuby nie sú konkrétne a pripomína, že boli prípady, keď vláda zaviazala úlohami ďalšiu vládu. „Keď sa našli peniaze pre Váhostav, nemyslím si, že by sa nenašli pre mladých nastupujúcich učiteľov. Začiatok je veľmi ťažký, musia sa pripravovať na hodiny. Ak by mali vyššie platy, aspoň by nemali starosti o svoje prežitie.“

Začínajúci učiteľ dnes zarába v hrubom 613,5  eura a k tomu dostane 37 eur príplatok ako začínajúci učiteľ. Riaditeľka by im dala aspoň 800 eur v hrubom, ale nastavila by to tak, aby k výraznejšiemu zvýšeniu prišlo skôr ako o desať rokov. Priemerný plat u nich v škole je 850 eur v hrubom. Priemerná mzda v Bratislavskom kraji je pritom viac ako 1100 eur.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nízke platy majú aj upratovačky, kuchárky či školníci, pripomína riaditeľka. O to častejšie odchádzajú. Dnes dostávajú podľa tabuliek 380 eur, čo je menej ako 405 minimálna mzda. Tú im musia cez osobné príplatky dorovnať.

Nízke platy spôsobujú, že si pri výbere nového učiteľa nemôžu vyberať, a aj keď nájdu kvalitného človeka, často rýchlo odíde. „Minulý rok sme mali začínajúcu učiteľku. Vybrali si ju, už keď bola na praxi. Po pár mesiacoch odišla, zistila totiž, že z platu v Bratislave neprežije. Niektorí majú entuziazmus, ale životné podmienky ich donútia robiť inak,“ hovorí riaditeľka.

Ak by boli platy vyššie, tak by bolo medzi učiteľmi aj viac mužov. Deti potrebujú podľa nej mužský aj ženský vzor aj v škole. Oni majú zo 47 učiteľov menej ako desať mužov. Rovnako by to podľa riaditeľky do škôl pritiahlo šikovných ľudí. Dnes napríklad chýbajú učitelia prírodovedných predmetov – fyzikári, matematikári, informatici. Jazykárov už pribúda.

„Syn sa ma raz pýtal, prečo neodídem zo školstva. Ale čo ak odídeme všetci? Cesta nie je to, že to vzdáme,“ hovorí riaditeľka.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nie sú to len platy

Štrajk však nie je len o platoch. Jedna z požiadaviek je aj dofinancovanie školstva o 400 miliónov eur tento rok, aby sa zaplatili pomôcky a opravili školy.

Aj škola na Vazovovej potrebuje generálnu opravu, no nie sú peniaze ani na pomôcky do laboratórií. Veľký problém je s takou základnou vecou, ako sú dodávky tepla. „Potrebujeme, aby sme boli v teple, aby žiaci na vyučovaní nesedeli v bundách,“ hovorí riaditeľka. A na to treba viac peňazí. Dnes dá peniaze na platy a bežný chod školy a na veľké rekonštrukcie nie sú peniaze. Bratislavský kraj im sľúbil, že dostanú peniaze na rekonštrukciu, zatiaľ sa to nestalo. Malo ísť o niekoľko stotisíc eur.

Nešlo o estetické zmeny, ale o rekonštrukciu toaliet, opravu dlažby, riešenia tepla, pretože dve poschodia nevedia dobre vykúriť. „Do škôl treba naliať peniaze,“ hovorí.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dataprojektory, počítače, notebooky či interaktívne tabule kupovali cez občianske združenie. To sa financuje najmä z peňazí rodičov.

Rovnako aj skrinky na odkladanie vecí v triedach kupovali rodičia. Keď potrebovali vymaľovať, našli učilište, kde sa učia maliari, nakúpili farbu a študenti im vymaľovali. „Možno je niekde šmuha, ale pri takom veľkom priestore to nevadí,“ hovorí riaditeľka.

Oslovujú ľudí, aby im darovali nábytok, pomôcky. A potom treba zohnať niekoho, kto by im to doviezol. „Riešime na kolene veci a hľadáme, kto by nám čo mohol urobiť, aby to stálo čo najmenej. To nás výrazne zamestnáva,“ hovorí zástupkyňa Lauková.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Naštrbilo to vzťahy

Štrajk sa prejavil aj na vzťahoch v kolektíve. Vzťahy medzi učiteľmi, ktorí učia ďalej, a tými, ktorí do štrajku šli, sa narušili. „Nie je na to vhodný čas,“ odôvodňuje, prečo nešla štrajkovať Beata. Učí takmer 30 rokov, do štrajku sa nezapojí. Ak by prišla nová vláda, dalo by sa podľa nej niečo štrajkom dosiahnuť.

Učitelia, ktorí sa do štrajku nezapojili, nechcú hovoriť pod celým menom. Učiteľka fyziky za touto akciou vidí predvolebnú politiku. „Štrajk nemá zmysel. Nič sa nedá vyriešiť. Prečo to neodložili, kým príde nová vláda?“ Po voľbách by sa zapojila.

„To, že som sa nezapojila, neznamená, že školstvo nepotrebuje obrovské systémové zmeny,“ pripája sa angličtinárka.

Štrajk však podporuje a školstvo potrebuje podľa nej zmenu, lebo je na kolenách. „Ale svojho dvojtýždenného platu sa nevzdám a chcem ho do centa.“

Protesty učiteľov

Teraz najčítanejšie