Dieťa na odchod z domova treba pripravovať pomaly od narodenia, hovorí psychologička Mária Kopčíková
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Odchod dieťaťa z domu od rodiny je niečo, čo podľa psychologičky Márie Kopčíkovej mnohí rodičia prežívajú „opätovne“. Veľa závisí od toho, ako to mali oni sami, ako to zvládli vo svojich pôvodných rodinách, aké boli okolnosti ich odchodu.
V rozhovore o odchádzaní detí z domova za štúdiom, prácou či snami o vlastnom živote si môžete prečítať aj
- čo je syndróm prázdneho hniezda;
- čo prežíva mladý človek, ktorý odchádza z domu;
- čo odchod dieťaťa urobí s partnerským životom jeho rodičov;
- či je mama hotel až taká zlá vec;
- ako si stanoviť pravidlá komunikácie po odchode dieťaťa z rodiny.
Čo je to syndróm prázdneho hniezda a je to vôbec nejaká diagnóza?
Nie je to žiadne ochorenie napriek tomu, že sa nazýva syndróm; nie je ani v žiadnej diagnostickej kategórii ako iné ochorenia. Skôr to vnímame tak, že opisuje jav alebo stav, ktorý prežívajú rodičia, keď deti opúšťajú rodinu alebo rodičovský dom.
To, s čím sa spája, je negatívne prežívanie odchodu dieťaťa, s čím sa niektorí rodičia ťažko vyrovnávajú alebo sa nevedia vyrovnať. Táto skutočnosť môže spúšťať u rodičov úzkosti alebo až depresiu.
Ale nie je to tak, že rodič, ktorý prežíva negatívne emócie, automaticky bude mať depresiu.
Sú typy rodičov, ktorí sú na takéto prežívanie náchylnejší?
Robili sa k tomu aj nejaké výskumy. Existujú dáta, ktoré hovoria o tom, že tento syndróm častejšie „postihuje” ženy – mamy. Lebo napriek všetkým zmienkam o rovnosti
