Nerovnosť ako neočakávaný dôsledok

Autor je analytik INESS

Tomáš je podnikový právnik s desaťročnou praxou a práve sa oženil s mladšou právničkou Katkou. Telocvikár Jozef sa po dlhšej známosti oženil s milou kuchárkou Janou z ich školy. Top manažérka Jarmila sa vydala za svojho dlhoročného partnera, ktorého stretla ešte na vysokej škole a ktorý má teraz vlastnú účtovnícku firmu.

Čo sa odohráva za oponou týchto príkladov? Čo majú spoločné? Títo ľudia svojimi rozhodnutiami, ale bez toho, aby si to uvedomovali, stoja za rastom nerovnosti v rámci celej spoločnosti.

To, čo robia, sa nazýva assortative mating (usporiadané párovanie). Ide o situáciu, keď do manželstva spolu vstupujú a plodia deti predovšetkým ľudia z rovnakej spoločenskej vrstvy. IT senior analytik veľkej spoločnosti sa pravdepodobnejšie ožení s miestnou manažérkou ako so slabo platenou predavačkou zo supermarketu a účtovníčka veľkej firmy sa pravdepodobnejšie vydá za finančného analytika než za šikovného telocvikára.

Keď sa v minulosti brali ľudia v skoršom veku, nemohli dopredu vedieť, ako bude zarábať ich partner. Dnes sa však berú neskôr, čo vytvára priestor pre párovanie ľudí z rovnakej príjmovej či spoločenskej vrstvy. Rovnako ženy neboli v minulosti také aktívne na pracovnom trhu. Väčšina z nich trávila svoj produktívny vek v domácnosti a tak nedochádzalo k takému „párovaniu bohatstva“.

Dánski vedci sa bližšie pozreli na efekty výberu partnera, zvlášť u absolventov vysokých škôl. Štúdium vám totiž neprinesie len titul a väčšiu finančnú odmenu plynúcu z dobre plateného zamestnania. Podľa autorov až polovica budúcich výnosov spočíva v tom, že absolvent si vďaka štúdiu môže vybrať dobre zarábajúcu partnerku. Na prvý pohľad nevinný fenomén tak nevyhnutne prehlbuje nerovnosť v rámci spoločnosti. Podiel sobášov partnerov s rovnakým vzdelaním pritom neustále rastie, a teda aj váha tohto vplyvu na nerovnosť.

Iným efektom, ktorý však má obdobné následky, je klesajúca miera vstupovania do manželstva a naopak rastúca miera rozvodovosti u ľudí z nižších vrstiev. Rozvod znamená nútené, obyčajne neefektívne delenie majetku, poplatky právnikom, a vo výsledku vedie k poklesu bohatstva. Vyšší výskyt rozvodov nízkopríjmových obyvateľov ešte viac prehlbuje rozdiely medzi chudobnými a bohatými domácnosťami.

O kvantitatívne vyčíslenie vplyvu týchto fenoménov sa pokúsili americkí vedci. Podľa nich kombinácia vyššie popísaných faktorov vysvetľuje až tretinu celkového nárastu nerovnosti medzi rokmi 1960 a 2005 v USA. Teda ide o pomerne silné a dôležité faktory pri skúmaní vývoja nerovnosti v spoločnosti.

Sú však tieto štúdie a vplyvy relevantné pre Slovensko? Podľa demografických štatistík až 74 percent vysokoškolsky vzdelaných mužov si zobralo nevesty s rovnakým stupňom vzdelania. Rovnako u nás vo všeobecnosti platí, že osoby s nízkym vzdelaním sa častejšie rozvádzajú. Môžeme tak očakávať, že obdobné dôsledky sa prejavujú aj u nás.

Vidíme tak, že na prvý pohľad zanedbateľné zámery a spôsoby správania jednotlivcov na mikroúrovni môžu viesť k prekvapivým dôsledkom na makroúrovni. Posledné dekády rastúca nerovnosť tak môže mať v skutočnosti rôzne, ťažko identifikovateľné príčiny.

Odhaľovanie takýchto mikropôvodov makroprejavov však nie je len akési akademické cvičenie. Má dôležité implikácie pre verejnú politiku. Veľa ľudí dnes hovorí o akýchsi vnútorných tendenciách kapitalizmu k zvyšovaniu nerovnosti a o „neoliberálnej politike“ posledných dekád ako o pôvode rastúcich nerovností v spoločnosti. Vyššie popísané práce však ukazujú, že to zďaleka nebude také jednoduché a nerovnosť v spoločnosti je komplexný spoločenský jav, v rámci ktorého je ťažké odhaliť jednotlivé kauzálne vzťahy. Preto by sme sa mali vyvarovať zjednodušujúcich a často populistických riešení, ktoré vidia za všetkým zlým slobodný trh a kapitalizmus.