Sto stien, viac ako sto umelcov: Schátraný dom, kde sídlil Maják nádeje, sa stal azylom umenia
Bývalý neslávne známy azylový dom na Karpatskej ulici v Bratislave ožil umením. Výstava Rozptyl spája generácie a dobrým spôsobom mixuje akademikov aj amatérov.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Na začiatku bola inšpirácia skupinovými výstavami z minulosti, ktoré sa konali mimo oficiálnych štruktúr a galerijných inštitúcií, hovorí Richard Hronský, iniciátor a organizátor projektu Rozptyl, ročník 2002.
Napríklad legendárna výstava Suterén, ktorá sa udiala na jar v roku 1989. Fascinácia študenta Vysokej školy výtvarných umení siahala až tam, že sa pred časom osobne vybral na Konventnú ulicu číslo 14 a vyhľadal rodinu pána Institorisa, ktorá krátko pred Nežnou revolúciou pomohla slovenským umelcom vystaviť svoje diela v nebytových priestoroch v centre mesta.
Takéto akcie nezávislej kultúry, ktoré vznikajú takpovediac „zdola“, sú mimoriadne výživné pre umeleckú scénu, ale aj pre široké publikum, ktoré sa s umením môže zoznamovať na netradičnej adrese.
V našom hlavnom meste je ich frekvencia na rozdiel od iných európskych metropol takmer nulová. O to viac poteší, že sa Hronskému a jeho početnému tímu podarilo na mesiac obsadiť tri poschodia bývalého azylového domu na Karpatskej ulici číslo 24.
100 stien, viac ako sto umelcov
Organizátori dali dokopy viac ako sto umelcov a umelkýň zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Limity výstavy určila samotná budova. Každý participujúci dostal k dispozícii
