Lodenica 2023 hudobne nesklamala, ale festival mal príliš veľa problémov

Jasajúce publikum na titulnej fotografii nezodpovedá celkom realite tohtoročnej Lodenice. Aj festival, ktorý počas uplynulého víkendu oslávil 25 rokov svojej existencie, si oslavu štvrťstoročnice určite predstavoval inak. Sprevádzalo ju príliš veľa problémov a zlyhaní.

Určite veľkú rolu zohral fakt, že sa konal prvý raz v priestoroch kempingu Zelená voda v Novom Meste nad Váhom, čo znamenalo značnú obmenu pôvodného skúseného technického aparátu z minulých ročníkov. Zmenou miesta konania sa však prekvapivo zmenilo aj publikum. Starých „lodeničiarov“ vystriedali nové tváre. Zmenila sa atmosféra festivalu – vychladla. Bývalé trampské partie na Lodenici, ktoré pravidelne vymetali každý ročník, sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Na partičky s gitarami hrajúcimi od neskorého večera do rána by vám stačil aj jeden – maximálne dva prsty.

Často som používal prirovnanie, že najkrajšie sú na Lodenici rána, keď sa po kempe motajú tí, čo práve vstali, s tými, čo si ešte ľahnúť nestihli. Pohľad do ich unavených a spuchnutých očí bol rovnaký. Tento rok to však neplatilo.

Ale aby sme neboli veľmi negativistickí, je potrebné povedať, že hudobne festival nesklamal, pretože dramaturgia zostala pôvodná. Predstavili sa na ňom desiatky skvelých kapiel, ktoré dali aspoň na chvíľu zabudnúť divákom na nepríjemnosti. Väčšina si našla vystúpenie, ktoré ich zaujalo. Väčšina, nie však všetci. Poďme však postupne.

Od problémov k problémom

Keď hodinu pred začiatkom festivalu ležali pódiové svetlá na zemi, dalo sa tušiť, že niečo nie je v poriadku. Dva dni predtým intenzívne pršalo a kamióny s technikou mali veľké problémy dostať sa do areálu. Jednoducho dodávatelia nestihli včas dostavať a technicky vybaviť pódium. A keď sa zdalo, že to ako-tak stihnú, nečakaný výpadok elektrocentrály zapríčinil výpadok zvukového systému. Nefungovalo nič, nešiel jediný mikrofón. Diváci postávali pred pódiom, netušiac, či a kedy sa festival začne. Trvalo to dve a pol hodiny.

Dramaturgia festivalu bola nútená zrušiť vystúpenie prvej kapely a Texas band odišiel z Lodenice bez toho, aby sa na pódiu čo len ukázal. Ďalší pripravovaný program, Spomienka na tých, čo Lodenicu navždy opustili, sa presunul na piatok. Zdalo sa, že problémy sú nejako vyriešené, a festival sa so sklzom, ktorý spôsobil amatérsky prístup dodávateľa pódia a so zvukom súvisiacej techniky, môže rozbehnúť naplno. Omyl.

Keď sa už ako-tak pripravovali na vystúpenie druhí v poradí – Belasí, prišlo sa na to, že napriek tomu, že k divákom išiel aký-taký zvuk, na pódiu ho nevedeli zvukári nastaviť tak, aby sa muzikanti dobre počuli. Po ďalšej zhruba polhodine navyše Belasí rezignovane kývli rukou a značne sklamaní svoje vystúpenie odohrali. Príšerný pódiový zvuk a nekonečné zvučenia spôsobovali ďalšie sklzy v programe aj nervozitu v zákulisí celý štvrtok aj piatok. Za všetko hovorí príhoda Romana Horkého, ako sa pýtal zvukára, či niekedy už počul Kamelot, a dostalo sa mu zápornej odpovede.

Jediní, kto sa vyhol problémom, bola česká skupina Mirai, pretože si priviezla všetko vlastné so sebou. Odohrala neskutočne zaujímavý, vizuálne aj hudobne skvelý koncert. Zachránila ním aspoň čiastočne reputáciu celého prvého dňa festivalu.

A čerešnička na záver zúfalého štvrtka. Malé B pódium, ktoré je však technicky oveľa menej náročné, začalo svoj program načas. Akurát že po zotmení si muzikanti svietili na nástroje mobilmi. Niekto nestihol nainštalovať svetlá.

Prečo nehral Desmod a záchrana v sobotu

Piatkový program sa pre istotu začal o pol hodinu skôr, vystúpenie prvej kapely však opäť museli prerušiť po tom, čo usporiadatelia zistili, že sa posunul nosný pilier konštrukcie a je potrebné ho vyrovnať. Opakovali sa neustále problémy so zvukom a bolo jasné, že veľké meškanie naberie aj druhý deň festivalu.

Predposledný Fleret mal vystúpiť 22.50 a ako vrchol večera bol plánový Desmod na 0.20 h. Predstava, že pri takmer dvojhodinovom meškaní programu by mal Desmod začať svoje vystúpenie zhruba okolo druhej ráno, čo by znamenalo skončiť okolo štvrtej, bola pre kapelu neúnosná. Ešte okolo polnoci riešili usporiadatelia, aký bude záver. Keďže v zákulisí neprišlo k dohode medzi kapelami a hodiny čakajúci Fleret chcel už hrať, Desmod sa zbalil a opustil Lodenicu. Stovky nespokojných divákov túžiacich po Desmode odišli z areálu. Nie je ich prečo odsudzovať.

Na druhej strane so zreteľom na hlavné dramaturgické zameranie Lodenice to bolo v tom čase pochopiteľné rozhodnutie. Ak sa nahnevá Desmod a nepríde raz za desať rokov na Lodenicu, je to pre festival menšia škoda, ako keby neprišiel desaťkrát Fleret.

Po dvoch dňoch problémov bol záverečný deň festivalu viac-menej plynulý. Odznelo množstvo skvelých kapiel. Najväčší ohlas mal koncert českého pesničkára Jaromíra Nohavicu. Je to skvelý hudobník a veľký profesionál. Teda až na jednu pieseň. Odkaz „Pánům nahoře“, v ktorom hovorí, že on nevezme do ruky zbraň a nebude strieľať, ak mu to niekto prikáže, je pochopiteľný. Nikto nechce strieľať. Ale oveľa väčší zmysel by tá pieseň mala, ak by ju zaspieval aj Putinovi v Kremli. Bodka.

Až po festivale vyšla najavo správa, že Sára Halíková, alias Čierna luna, odmietla vystúpiť práve pre účasť Nohavicu. Vzhľadom na jeho postoje je to celkom oprávnené. Ak by svoje rozhodnutie zverejnila skôr, asi by vyvolala veľkú odozvu aj medzi ďalšími účinkujúcimi, čo mohol byť ďalší problém pre program festivalu.

Nejde len o hudbu

Na Lodenicu chodievajú každý rok tisícky divákov. V minulosti ubytovanie a servis pre návštevníkov zabezpečoval za symbolickú cenu festival. Tento rok však hostil divákov inak veľmi pekný areál kempu na Zelenej vode. Reštaurácie bufety, blízka pláž, príjemné prostredie a rozľahlý kemp mali byť pozitívom nového útočiska.

Značné podcenenie množstva divákov však urobilo z príjemného miesta ďalšiu kopu problémov, s ktorými festival tento rok bojoval. Plné a špinavé sociálne zariadenia, sprchy fungujúce na žetóny, pričom nikto nevedel, kde sa majú kúpiť, pre nedostatok vody si nemali kde ľudia ani umyť ruky. Sociálne siete plné nadávok, kritiky a hromženia. Ale nie na kemp. Na Lodenicu. Na ňu si ľudia kúpili lístky a ona je za to aj zodpovedná.

Už v úvode sme napísali, že ak sa na Lodenici hralo, tak to bola dôstojná oslava je 25. výročia. Všetko ostatné okolo nej – organizácia, zvuk, kemping, hygiena, komunikácia s divákmi, stravovanie, stánky – boli ďaleko od štandardu, ktorý by 25. ročník zabehnutého festivalu mal mať. Teraz je na organizátoroch festivalu, aby si vyhodnotili jej budúcnosť.

Základným menovateľom všetkých problémov boli nedotiahnuté dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Ale divákovi je jedno, kto je za čo zodpovedný. Ten si kúpil lístok v dobrej viere, že organizátori urobili všetko pre jeho spokojnosť. Ak si bude každý dodávateľ robiť poriadne svoju robotu, viem si predstaviť na Zelenej vode príjemnú Lodenicu 2024. Kde, aký a či lepší bude ďalší ročník, uvidíme. Ja určite prídem.