V októbri 1790 sa na univerzitnom internáte v Tübingene začína hviezdna hodina ľudstva. V jednej izbe sa ocitnú budúci nemeckí majstri, ktorí zhodne zavrhnú štúdium teológie – filozof Hegel, estetik Schelling a básnik Hölderlin.

V mestečku na rieke Neckar máločo nasvedčuje tomu, že sa v Európe dejú epochálne zmeny a vo Francúzsku prebieha osvietenská revolúcia. Na akadémii vládne prísny režim. Študenti vstávajú o piatej ráno, nosia tmavé habity ako mnísi a pod dozorom pedagógov sa učia latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu či rétoriku.

Krúžok mladých vo vzácnom voľnom čase číta spisy Immanuela Kanta. Hegel spolužiakom odporúča aj Rousseaua a francúzsku tlač. V spoločných diskusiách rozoberajú vytúženú slobodu jednotlivca i budúcnosť rozdrobeného národa. Dúfajú, že sa revolta prenesie na juhozápad Nemecka.

Ich revolúcia sa zatiaľ rodí iba v myslení. Ako svet uspôsobiť pre morálnu bytosť? Aký je vzťah medzi subjektom a objektom, slobodou človeka a príslušnosťou k spoločenstvu?

Spolu vytvoria základ nemeckého idealizmu, sformulujú jeho najstarší systémový program: „Pravda a dobro sú prepojené iba v kráse.“ Filozofia sa musí pripodobniť básnictvu, pretože výlučne „básnické umenie prežije všetky ostatné vedy a umenia“. Hegel témy podrobne rozpracúva teoreticky, Hölderlin ich pretavuje do radikálne novej lyriky a prózy.

Estetická revolúcia

Na jar 1791 sa trojica vyberie na lúku za mestom, kde podľa vzoru Francúzov