Psychoterapeut Podolan: Ak si Slovensko neuvedomí svoje mentálne ťažkosti, hrozí, že odovzdá moc fašizmu
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Slovenská spoločnosť je historicky traumatizovaná vykorisťujúcimi ríšami, reštriktívnymi monarchiami a napokon nacizmom a polstoročnou totalitou. V psychike nášho národa to podľa psychoterapeuta Martina Podolana zanechalo pocity závislosti, bezmocnosti, neslobody a nedôvery voči cudzím mocnostiam.
Mentálne sme sa posunuli a prijali demokraciu, no naša spoločnosť je stále roztrieštená do skupín „s neznášajúcimi sa tendenciami a neschopnosťou spolupracovať“.
Veľká časť ľudí verí konšpiráciám a tomu, že za rozpútanie vojny proti Ukrajine môže Západ alebo Ukrajina sama. Môže to byť štokholmský syndróm, teda že Slováci sa stotožňujú s agresorom – Ruskom, ktoré nás desaťročia okupovalo. Okrem toho sme stále postsedliaci s vidieckou mentalitou a stále uprednostňujeme primitívny kult vodcovstva pred demokratickými hodnotami.
To všetko sa môže podľa Podolana neblaho prejaviť vo voľbách, v ktorých veľká časť spoločnosti bude „hľadať pokoj a bezpečie impulzívnym, emotívnym a neuváženým spôsobom“. Budú voliť narcistických politikov, ktorí deformujú realitu.
So psychoterapeutom Martinom Podolanom okrem iného rozoberáme:
- ako sa správajú narcistickí politici a aký odkaz vysielajú spoločnosti;
- prečo sa slovenská spoločnosť zhlukuje okolo kultu osobnosti a prečo taká veľká časť nepovažuje Rusko za agresora;
- či rozhádaná vláda spôsobuje spoločnosti traumy;
- aké mentálne problémy má slovenská spoločnosť, z čoho pramenia a akými symptómami sa prejavujú;
- ako sa tieto problémy môžu prejaviť vo voľbách a čo s tým treba urobiť.
Je z pohľadu psychoanalýzy možné diagnostikovať spoločnosť, prípadne ju aj liečiť?
Psychoanalýza, psychiatria a psychoterapia sú určené pre jednotlivcov, páry či rodiny. Diagnostika ani liečba sa preto nedajú ekvivalentne použiť na spoločnosť. V psychoanalýze však existuje oblasť nazývaná aplikovaná psychoanalýza. Sigmund Freud prirovnával myseľ národa k mysli veľkého jedinca (Großindividuum). Týmto spôsobom sa mu darilo vysvetľovať podprahové psychologické procesy v sociokultúrnych fenoménoch spoločnosti.
Na západe sa z toho vyvinula samostatná akademická oblasť, ktorá pomáha pri vzdelávaní a riešení spoločenských problémov. Totalitné režimy aplikovanú psychoanalýzu, žiaľ, zakazovali, a zrejme preto sa ani u nás veľmi nerozvinula.
Prečo ju zakazovali?
Zrejme preto, lebo pomáhala odhaľovať skryté motívy jedincov i spoločnosti. Napríklad psychoanalytik a filozof Erich Fromm musel utiecť z nacistického Nemecka, lebo presvedčivo ukazoval, že ekonomické krízy, chaos v politike a nedôvera v demokraciu motivujú frustrovanú a znepokojenú spoločnosť k tomu, aby podporila silných, no zároveň problematických a autoritárskych jedincov, akým bol Adolf Hitler.
Psychoanalytici odkrývali aj skryté motívy lídrov spoločnosti. Napríklad Walter Langer na žiadosť Američanov identifikoval v Hitlerovom správaní velikášsko-narcistické, paranoidné a antisociálne črty a dokonca správne hypotetizoval, že v prípade porážky Nemecka spácha samovraždu. Aplikovaná psychoanalýza ukazovala, ako tieto nebezpečné črty politických lídrov ovplyvňovali ich rozhodovanie, komunikačný štýl alebo vzťahy krajiny k menšinám či mocnostiam.
O takýchto politikoch sme sa rozprávali minulý rok. V rozhovore ste vtedy vysvetlili, že spoločnosť, najmä keď je zneistená počas kríz, má tendenciu podporiť autoritárskych vodcov.
Áno. Táto hrozba je teraz veľmi aktuálna.
Môžeme si stručne pripomenúť, čo sa deje v hlavách takýchto politikov?
Patologickí narcisti nemajú empatiu, závidia iným a túžia po moci, uznaní a sláve. Výskum, žiaľ, potvrdzuje aj to, že títo ľudia častejšie vstupujú do politiky a obsadzujú mocenské pozície.
Ich myseľ sa často riadi tým, čo v psychoanalýze voláme identifikácia a projekcia. Vo fantázii sa identifikujú s nejakými archetypmi, čiže veľkolepý hrdina, spasiteľ. To sa často bez uvedomovania premieta do sebaistého a grandiózneho správania, ktorým následne vplývajú na krajinu alebo zahraničnú politiku. Napoleon sa považoval za Cézara, Hitler za mesiáša, Stalin za otca Sovietov a Putin za mocného cára chrániaceho svet pred nacizmom.
A čo sa týka projekcie, tak svoje nevyriešené traumy, neistoty a pocity menejcennosti nevidia v sebe, ale v iných. Temné stránky vidia najmä v slobodnejších a úspešnejších, ktorým závidia. Nahovárajú si, že všetky tie úžasné vlastnosti majú v sebe a že zlé vlastnosti majú tí druhí. Cítia sa byť vyvolení dosahovať sny a oprávnení utláčať tých, ktorí im v tom bránia.
Spomenuli ste lídrov zo sveta, z minulosti aj zo súčasnosti. Ako to je na Slovensku?
Našich politických lídrov, žiaľ, často ovláda predstava, že práve oni sú záchranní. Ženie ich neochvejne za
