štvrtok

V lavíne máte na prežitie 15 minút. Stratiť vedomie je fajn, ušetríte vzduch

Keď už ísť do hôr v zime, tak nikdy nie sám. A keď už chodiť do hôr v zime pravidelne, tak len po absolvovaní lavínového kurzu. Jedného sme sa zúčastnili.

Vykopali ho – Nácvik odhrabania zasypaného človeka. Foto – Robert Weidlich

Ozval sa mi kolega, že sa cez víkend koná na Zbojníčke vo Vysokých Tatrách lavínový kurz a že by nemuselo byť márne ísť sa tam pozrieť a napísať reportáž. Nápad ma nadchol, i keď nie som práve ten typ, ktorý sa v zimných mesiacoch túla po horách. Patrím skôr ku „kaviarenským povaľačom“. Som potenciálna obeť hôr. Veď ma doma aj patrične vyhrešili. Vraj či som sa celkom zbláznil!

Nedal som sa odradiť a začal som sa pripravovať na svoj prvý zimný tatranský výstup. Kamarát, skúsený horolezec, mi požičal mačky (stúpacie železá, montujú sa na topánky), cepín (horolezecký čakan) aj čelovku. Dokonca aj batoh. Zbalil som si teda všetko potrebné (po porade s horolezcom), z pivnice vytiahol staré spoľahlivé vibramy so špičkou a pätkou na upevnenie mačacích pazúrov a v piatok tesne po poludní vyrazil na cestu.

Päťdesiat na päťdesiat

Na Hrebienku už čakali organizátori kurzu, mladý meteorológ Miro Žiak a skúsený záchranár a medzinárodný horský vodca UIAGM Jozef Bárdi. Spolu s nimi skupinka poväčšine mladých nadšencov skialpinizmu. Chvíľu po štvrtej sme sa vybrali na viac ako dvojhodinový pochod. Jasná obloha bez jediného mráčika a veľký mesiac, ktorý sa vykotúľal spoza tatranských kopcov, dávali tušiť, že v noci riadne prituhne. Predpovede hlásili v horských dolinách mínus 20 stupňov Celzia a nemýlili sa. Pár sto metrov od Zbojníckej chaty (1960 m. n. m.) som toho už mal celkom dosť. Obišiel som však lepšie ako niektorí kolegovia, ktorí takmer utrpeli omrzliny.

Jedno z prvých ponaučení lavínového kurzu znie – nenechať sa zasypať. Podľa dlhodobých štatistík približne polovica tých, ktorých lavína zasype, z nej nevyviaznu živí. Práve to je jeden z dôvodov, pre ktorý sem ľudia chodia. Kurátor Múzea židovskej kultúry, jadrový energetik, architekt, molekulárna biologička, ale aj počítačoví experti.

Takáto rôznorodá skupina ľudí sa zišla v Zbojníckej chate, aby sa naučili niečo o lavínach a tiež o tom, ako sa im vyhnúť a ako prípadné nešťastie prežiť alebo ho pomôcť prežiť svojim priateľom. Prišli, aby sa naučili pracovať s lavínovým prístrojom, lavínovou sondou a lopatkou a tiež aby dokázali vyhodnotiť kvalitu snehu a rozpoznať, kedy a kde im v horách hrozí najväčšie nebezpečenstvo.

Miro Žiak počas testu nazývaného Rutschblock. Foto – Robert Weidlich
Miro Žiak počas testu nazývaného Rutschblock. Foto – Robert Weidlich

Znalec lavín

„Paradoxne najviac lavínových nešťastí sa stáva, keď je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |