Takto mohlo vyzerať pécečko z Bratislavy
Príbeh počítača KX 1 IT bol krátky, predčasne ho ukončil pád socialistického režimu.
Priemyselný dizajn patril v 80. rokoch medzi diskutované témy, v ktorých sa hľadalo východisko zo stagnácie estetickej úrovne výrobkov nášho spotrebného priemyslu. Navrhovať v tom čase tvar počítača bola pre dizajnéra v Československu veľká výzva. Nie vždy sa však podarilo rozbehnúť sériovú výrobu, a tak si dnes môžeme len povzdychnúť: „Takto mohol vyzerať osobný počítač z Bratislavy.“
Úspech na Designe ’89
V septembri 1989 sa v Dome techniky ČSVTS konala celoslovenská súťažná prehliadka mladých dizajnérov Design ’89 – Design mladých / design pre mladých. Prehliadku organizovalo každé dva roky hnutie SZM Zenit a predstavili sa na nej študenti vysokých škôl zameraných na dizajn a aj profesionálni dizajnéri z celého Československa.
Na výstave sa dalo vidieť 350 dizajnérskych riešení od 300 autorov z oblasti dizajnu nábytku, textilu, odevov, obuvi, športových potrieb, strojov, svietidiel, dopravných prostiedkov, elektrotechniky a výpočtovej techniky. Nechýbali ani návrhy úžitkového skla a grafiky.
Dvojica slovenských priemyselných dizajnérov, akademický sochár Ivo Didov a študent dizajnu na UMPRUM Peter Heriban, predstavila na Designe ’89 svoj návrh osobného počítača KX 1 IT, ktorý dostal mimoriadnu cenu ČSVTS (Československá vedecko-technická spoločnosť).
Novodur a Škoda 120
Tvarový návrh počítača realizoval Didov s Heribanom pre vývojové oddelenie BEZ (Bratislavské elektrotechnické závody) v roku 1988, pričom sa v blízkej budúcnosti počítalo s výrobou v družstve Didaktik Skalica. Model počítača v mierke 1:1 vznikal netradične. Na začiatku bol nápad, ktorý na svoju realizáciu potreboval novodurové rúrky rozmeru 110 mm a mechanizmus nastavovania operadla vozidla Škoda 120, ktoré poskytol dizajnér z podniku Škoda Mladá Boleslav, Václav Capouch, akademický sochár.
Dizajnéri mali k dispozícii reálne šasi z plechu. Na tie naukladali jednoduché geometrické tvary pospájané do príjemných kompozícií s čistými plochami, ktoré oživili pravidelným rebrovaním. Monitor s obrazovkou z maďarského Videotonu osadili na postranne umiestnenú nohu s otočným ovládačom nastavenia sklonu.
Obrazovková časť tak z určitého pohľadu akoby levitovala nad stolom.
Klávesnica mala byť pôvodne podľa Didovovho návrhu zrolovateľná. Počítačová realita vtedajších čias však prinútila časť procesorov umiestniť aj do klávesnice, čo si vyžadovalo jej väčšiu hrúbku a valcové ukončenie v hornej časti.
Vyvážené tvarovanie zjednocuje všetky formy od klávesnice až po monitor, ktoré sú vizuálne prepojené farebným postranným prelisom. Mladí dizajnéri dokázali priniesť dizajn, ktorý predbehol svoju dobu o niekoľko rokov.
BEZ sériovej výroby
Vynikajúca ergonómia a nadčasový vzhľad počítača KX 1 IT návštevníkov na výstave Design ’89 oslovili. Hoci bol vystavený prototyp funkčný, nebol ešte softvérovo dotiahnutý, a tak mal na monitore nalepený veľký otáznik. Napriek tomu všetci verili, že sa dočká výroby. Dva mesiace po výstave prišiel november 1989 a s ním zmeny, na ktoré neboli všetky podniky pripravené.
Niekto vedel nové príležitosti využiť, iných trhové prostredie zlikvidovalo. Ťažko hľadať presný dôvod, pre ktorý sa výroba bratislavského „pécečka“ nezačala. Zakrátko sa model i funkčný prototyp stratili, ostali len skice, fotografie a články v novinách, ktoré dnes archivujeme v Slovenskom múzeu dizajnu.
Design mladých / design pre mladých bola zaujímavá výstava priemyselného dizajnu s osobitou atmosférou. Dnes si vieme len ťažko predstaviť 350 výstavných exponátov od 300 dizajnérov na Národnej cene za dizajn, no na druhej strane – ani v roku 1989 nemal priemyselný dizajn na ružiach ustlané.
Kvalitné návrhy si užili svojich výstavných päť minút slávy a väčšinou išli do šuplíka, alebo rovno do koša.
Ivo Didov, akademický sochár (1960, Bratislava)
Od roku 1975 študoval propagačnú grafiku na SUPŠ Bratislava. V rokoch 1981 – 1987 študoval v Ateliéri tvarovania strojov a nástrojov prof. Kovářa na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe – detašované pracovisko Gottwaldov. Od polovice 70. rokov pracoval na projektoch pre Lodenice Komárno, Slovenskú armatúrku Myjava a Slovenskú filmovú tvorbu. V roku 1980 sa stal hlavným výtvarníkom Slovenských závodov technického skla a v roku 1987 riaditeľom oddelenia dizajnu ZVL Kolárovo. Koncom 80. rokov spolupracoval s BAZ a BEZ Bratislava. Od roku 1994 do roku 2005 pôsobil v reklamnej agentúre ako artdirector a dizajnér, navrhoval a realizoval luxusné interiéry a výstavné expozície.
Peter Heriban, M. A. (1965, Bratislava)
SPŠ Dopravnú v Bratislave navštevoval v rokoch 1981 – 1984. V roku 1985 bol prijatý do Ateliéru tvarovania strojov a nástrojov prof. Kovářa na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe – detašované pracovisko Gottwaldov. V rokoch 1989 – 1990 navštevoval Ateliér interiérového dizajnu prof. Šípka a v rokoch 1990 – 1992 Ateliér product dizajnu prof. Diblíka na VŠUP v Prahe. Počas štúdií absolvoval študijný pobyt na Wien Kunst Akademie u prof. Simona. Hneď po škole založil vlastné dizajnérske štúdio Hed design studio, v ktorom realizoval dizajn od návrhu až po realizáciu produktov, interiérových prvkov a grafického spracovania. Od roku 2001 do roku 2015 navrhol a realizoval dizajn interiéru a exteriéru pre Waldorfskú školu v Bratislave, na ktorej v rokoch 2009 – 2015 aj pedagogicky pôsobil. V súčasnosti pracuje na Úseku starostlivosti o ľudovú umeleckú výrobu ako konzultant-výtvarník.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
