Úzkosť rodičov sa často prenáša aj na deti. Čo robiť, ak je dieťa veľmi bojazlivé?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V Psychologickej poradni Denníka N budú na vaše otázky odpovedať skúsené psychologičky a psychológovia. Svoju otázku z oblasti výchovy, rodičovstva, práce, životných rozhodnutí, riešenia konfliktov, priateľských či partnerských vzťahov môžete poslať na [email protected]. Okrem otázky uveďte aj svoje krstné meno a vek. Všetky vydania nájdete na stránke Psychologická poradňa Denníka N.
Mám úzkostnú povahu a mám obavu, že by som to mohla prenášať aj na svojho syna. Má teraz šesť rokov a vidím, že je menej odvážny ako jeho rovesníci, aj na ihrisku si dáva vždy veľký pozor, medzi inými deťmi je skôr utiahnutý, dlho sa rozhliada, kým sa s niekým začne rozprávať. Môže to byť aj mojím vplyvom? Čo môžem robiť, aby nebol taký bojazlivý? Má zmysel ísť za detskou psychologičkou?
Iveta (34)
Odpovedá psychologička Jana Ashford
Milá Iveta,
úzkosť rodičov sa často prenáša na deti, okrem iného cez našu verbálnu aj neverbálnu komunikáciu, cez to, čo a ako im hovoríme, ako sa pri tom tvárime, ako reagujeme v rôznych situáciách a tak ďalej. Je fajn byť si toho vedomý, a ak máme obavu, že je tento vplyv na dieťa silný, je to dôležitý prvý krok.
No je dobré odlíšiť, či je dieťa napríklad uzavreté a pomalšie v sociálnom kontakte, pretože je introvertné a takto je to preň v poriadku, alebo vidíme, že je v nepohode a zápasí samo so sebou. Ak sa nám zdá, že je to preň ťažké, je namieste rozmýšľať, ako mu pomôcť.
V prvom rade je dobré
